Dori Zamboniová

Skutočný príbeh. „Keď sa pozerám vôkol seba, v mnohých ľuďoch... odhaľujem a tuším tie isté Ježišove rany, ktoré už možno nik nepozná, nad ktorými sa nikto neskláňa. Bolo by treba spomenúť si na Krista, aby sme to dokázali. Na týchto stránkach som sa usilovala v takomto duchu pozerať na niektorých ľudí, opísať a priblížiť ich... Aby som ich pochopila, snažila som sa stotožniť s ich bolesťami... Preto som všetky príbehy písala v prvej osobe, akoby som ich v skutočnosti sama prežila.“Bolestné vyznanie autorky vovádza do spletitosti životov ľudí, ktorí sa ocitajú v úzkosti fyzickej alebo morálnej bolesti, v samote, v beznádeji. Tieto podoby bolesti predstavuje galéria trinástich postáv, ktoré zovšeobecnené vnímame ako ľudstvo. Všetky postavy vo svojej bez východiskovosti ponúkajú však nový rozmer - nádej.

Chiarine kvietky. Predkladané príbehy z každodenného života sú skúsenosťami Chiary Lubichovej a iných členov Hnutia fokoláre z celého sveta. Niekedy sú to iba jednoduché príhody, no obsahujú čosi nezvyčajné: je v nich čosi, čo očarúva svojím svetlom, pričom uchvacujú svojou priam detskou prostotou, ktorá dojíma a nadchýna. Učia, ako biedy ľudského života neustále vkladať do deja určovaného Božím scenárom a ako to uľahčuje všetky životné problémy. Predovšetkým však ukazujú, že Boh naozaj je. Je pri nás stále, nikdy sa nevzďaľuje. Niekedy zasahuje hneď, niekedy až po určitom čase. Ale zasahuje. Tieto príbehy, nazvali sme ich "kvietky", ktoré tu v Rocca di Papa priam zasypali naše pracovné stoly, to dosvedčujú mocným hlasom. Sú tiež dôkazom toho, že nové skutočnosti, čo sa teraz objavili v Cirkvi, totiž hnutia, ako je fokoláre, sú návratom k radikálnemu životu podľa evanjelia.