Ján Červeň

Zbierka Modrá katedrála vyšla v roku 1942, krátko po autorovej predčasnej smrti. Opakujúcim sa motívom týchto próz je choroba a tušenie smrti. Rozprávanie sa odvíja od reality, predstáv i snov. Azda i preto Dominik Tatarka nazval Jána Červeňa „básnikom sujetu“. Pozoruhodné je autorovo výtvarné a hudobné cítenie. Knihu ocenia čitatelia so zmyslom pre krásu a tajomstvá bytia.

Len 23-ročný podľahol Ján Červeň tuberkulóze. Preto aj motívom jeho príbehov je zväčša choroba a tušenie smrti. („Preto teda myslím, že zomriem. Veru, mám dojem, že môj život sa končí a zvony dnes počujem jasnejšie ako kedykoľvek v minulosti.“) Novela Modrá katedrála je o Igorovi Lambertovi, ktorý sa po odpykaní trestu vracia domov. Chce žiť nový život, chce dokázať, že sa zmenil. Túto jeho túžbu predznamenáva sen o modrej katedrále…

„Pán Shakespeare hodil rukou. V tom osemnásťročnom chlapcovi sa nik nevyzná. Jeho myšlienky sú podobné pralesu. Teraz je ešte veľmi mladý a nerozumný, ale, pravda, raz sa predsa bude musieť ženiť. Obchody s vlnou idú zle a nik nevie, čo by ešte mohlo prísť. Preto sa William musí dobre oženiť. Nevesta a pokladnica súvisia veľmi úzko. Veď William azda zmúdrie… Čudné pomyslenie…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.