Miloš Dudáš

Výber tohto titulu nie je náhodný. Drevené kostoly totiž patria do pokladnice kultúrneho dedičstva Slovenska. Tieto pozoruhodné architekúry dnes predstavujú už len zvyšok ani nie 50 stavieb z pôvodného množstva približne 300 objektov.

Drevené kostoly, Chrámy, Zvonice na Slovensku je obrazovo-textová publikácia, približujúca históriu i súčasnosť drevených sakrálnych stavieb na Slovensku.Obsahuje 265 farebných obrázkov a texty v slovenskom, nemeckom a anglickom jazyku.

Unikátna publikácia, v ktorej sa autor venuje problematike poznania, vedeckého bádania a prezentácie drevenej sakrálnej architektúry na Slovensku. Približuje najstaršie drevené evanjelické chrámy a hovorí o politických a náboženských okolnostiach ich vzniku. Monitoruje výstavbu artikulárnych chrámov na miestach určených Šopronským snemom a podrobne popisuje existujúce chrámy v Kežmarku, Leštinách, Hronseku, Istebnom a Svätom Kríži.Spomína na zaniknuté drevené tolerančné chrámy a v závere prezentuje aj drevené tolerančné chrámy v Dúžave a z Podhorian. Miloš Dudáš sa pustil do zmapovania problematiky, ktorou sa zaoberá dlhé roky a doposiaľ v takejto podobe nebola zachytená na stránkach žiadnej publikácie. Autor hovorí, že artikulárne chrámy patria bezpochyby medzi najvzácnejšie a najhodnotnejšie pamiatky sakrálneho stavebného umenia na Slovensku. A to nielen preto, že sú príkladom skromnej no nevšednej drevenej architektúry so vzácnou výzdobou, ale predovšetkým preto, že v sebe nesú nesmierne duchovné bohatstvo našich predkov.

Piekno Słowackiej Kultury. V rámci svojej edície Kultúrne Krásy Slovenska pripravilo vydavatelstvo prvý titul pod názvom Drevené kostoly. Jeho výber nie je náhodný, pretože drevené kostoly patria do pokladnice kultúrneho dedičstva na Slovensku. Tieto pozoruhodné architektúry predstavujú dnes už len zvyšok ani nie 50 stavieb, z pôvodne jestvujúceho množstva približne 300 objektov. Všetky drevené kostoly sú dnes stále charakteristické svojou krehkou krásou a citlivým zasadením do prírodnej krajiny. Nostalgickým obrazom a nevšedným pripomenutím ľudových tradícií, ako aj technicko-umeleckým stvárnením a spoločenským významom patria medzi najcennejšie kultúrne pamiatky Slovenska a zároveň sa zaraďujú k tomu najkvalitnejšiemu, čo sa z drevenej sakrálnej architektúry v západných Karpatoch zachovalo napriek masívnemu zániku od 19. storočia. Najmä v súčasnosti vo vzťahu s budúcim zápisom do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO sa sústreďuje na drevené kostolíky veľká pozornosť. Veríme, že publikácia takisto prispeje k ich lepšej propagácii a nájde si svojich čitateľov nielen medzi domácimi, ale aj zahraničnými návštevníkmi.