Toňa Revajová

Tínedžerka Majka nájde svoju životnú lásku v divadle. Majka má pätnásť a chodí na jedno zo žilinských gymnázií. Dávno pozná naspamäť celý repertoár Divadla pre deti a mládež Maják, napriek tomu ju čosi núti chodiť na každé predstavenie. A práve v deň, keď si uvedomí, že aj ona chce hrať, dostane ponuku od umeleckého vedúceho divadla. Nie veľkú – je to vlastne len pomoc pri súťaži malých detí. Zistí, že o nej v divadle dávno všetci vedia a radi by ju mali medzi sebou. Veľa z toho, čo sa stane doma a v škole, a takmer všetko, čo Majka zažije na ceste za vysnívaným povolaním a najmä na cestách i necestách poloprofesionálneho divadla, si zapisuje do zeleného denníka. Je vtipný, no najmä úprimný. Lebo ak aj občas žartuje, že by z neho raz mohla byť kniha, v skutočnosti vôbec neráta s tým, že ho niekto okrem nej bude niekedy čítať. Druhé vydanie knihy Denník Majky z Majáka dopĺňajú ilustrácie Adely Režnej.Komu sa kniha môže páčiť: deťom, ktoré majú rady tvorivosť a divadlo.

pre deti 9+. Johanka prežíva v Zapadáčiku posledné šťastné týždne. V novom byte si zavesí na stenu obrázok, ktorý dostala na rozlúčku od spolužiakov. Sú na ňom všetci - a keď ich tam Johanka vidí, aspoň na chvíľu má pocit, že je ešte stále s nimi.Spočiatku si často číta nápis, ktorý je na obrázku: Zlom väz, Johanka! Veľmi rýchlo ju však vtiahne do seba dianie v novej škole, a doma je teraz tiež všetko inak.

pre deti 9+. Doma, v škole i v Zapadáčiku sa dejú veci - a diali by sa, aj keby Johanka nevymýšľala. Maji sa po dlhých mesiacoch vráti mama z nemocnice, teta Motyková sa tam zasa ocitne. Johankin život je bohatší o dva červené prístroje - malý fotoaparát a ozajstný počítač.A tak jej už nič nebráni napísať e-mail, kedy sa jej zachce. Najlepšej kamoške Maji alebo bývalému spolužiakovi Borisovi. A hoci mame sľúbila, že ockovi napíše až na Vianoce, raz, keď je mama v škole, sľub poruší. Ukáže sa, že si s ockom majú čo povedať. Aj to, po kom je Johanka taká „opytovacia".

Johanka má za sebou prijímacie skúšky na osemročné gymnázium. Stále viac času trávi so spolužiačkou Emmou, ale nezabúda ani na najlepšiu kamošku Maju zo Zapadáčika. A práve s Majou odcestuje hneď druhý prázdninový deň do Bratislavy. Po takmer štyroch rokoch konečne znova vidí svojho ocka, a hoci im to trocha trvá, napokon zistia, ako majú k sebe blízko.