Radosť, humor, smiech a ich miesto v (duchovnom) živote

Recenzia z blogu

Niektorí ľudia, z toho poväčšine staršie ročníky, majú v sebe akoby zakódované, že si kresťanská viera vyžaduje disciplínu, vážnosť a kamennú tvár. Akoby radosť, humor a smiech nemali mať miesto v živote katolíka, pretože to pôsobí nedôstojne až poburujúco.
Veľakrát som si všimla, že keď kňaz v kázni vtipne naráža na ľudské chyby a tým poúča veriacich, alebo keď povie vtip na svoj účet či podobne, nie každý jeho slová vezme s humorom. Vždy sú dva tábory, kde jedni takéto odľahčenie vrelo vítajú, no tí druhí sa tvária smrteľne vážne až priam pohoršene. Naozaj si myslia, že úsmev je zakázaný? Z čoho vyplýva ich postoj? Zo strachu z Boha? Alebo si myslia, že práve tou kamennou tvárou sa stávajú tými pravými nasledovníkmi Krista? Žeby Boh nemal zmysel pre humor? Boli by sme prekvapení.

Totižto James Martin sa rozhodol túto tému podrobne rozobrať a pohral sa s ňou excelentne. Už na prvých stránkach knihy Radosť, humor, smiech a ich miesto v (duchovnom) živote zaznela zaujímavá myšlienka: “…mnohé náboženské organizácie sa oveľa viac zaoberajú hriechom ako čnosťami. niektorí náboženskí predstavitelia si pravdepodobne myslia, že ich úloha je skôr poukázať na všetky možnosti, ktorými ich nasledovníci môžu pochybiť, než aby ponúkli spôsoby vedúce k ich dokonalejšiemu vzrastu. Zdanlivo nekonečný prúd samých “Nesmieš!” zatieňuje pozitívne povzbudenie “Mal by si!”(str.13) A v skratke to znamená, že z Boha robíme akéhosi “strašiaka”, ktorý nás uvrhne do pekla za všetko zlé, čo spáchame. Samozrejme nechcem tým zľahčovať našu vieru, no nie je Boh milujúci, milosrdný a odpúšťajúci? A vďaka Jamesovi Martinovi mu pokojne môžem prideliť nový prívlastok a to, vtipný. Skutočne, Boh je zábavný a rád sa smeje. Asi naozaj vzdialená a pre niekoho možno až škandalózna predstava, ale prečo sa báť radosti? A prečo by nemohol byť, ako píše autor, Ježiš usmievavým Spasiteľom alebo huncútskym Kristom? (str.45)
Možno táto kniha nepríde každému po chuti, pretože popiera dlho zakorenenú myšlienku, že Boh jednoducho takéto správanie neakceptuje. No teraz som si viac ako istá, že by sa podobná predstava mala vytrhnúť aj s koreňmi.

“Myslím si, že treba obnoviť náhľad, že radosť, humor a smiech neležia mimo života viery, a, naopak, nachádzajú sa v jeho srdci. Oni sú srdcom života viery.” (str.17)

Nikdy by som si nebola pomyslela, že na pohľad vážne Sväté Písmo v sebe ukrýva toľký dôvtip, vtipné narážky i príbehy (napríklad o Jonášovi) a dokonca, že Ježiš svojimi podobenstvami rozosmieval prítomných ľudí. James svoje tvrdenia potvrdzuje ďalšími zaujímavými faktami od iných vzdelaných ľudí, ktorí sa zameriavajú na rôznu problematiku a všetci sa zhodujú na tom, že áno, smiech, radosť a humor bol súčasťou aj samotného Krista. A takáto predstava je veľmi príťažlivá, pretože už len úsmev robí človeka sympatickým. A nesmiem ešte zabúdať na svätých, ktorých autor spomína v súvislosti z ich životom, kde nechýbal už tak často spomínaný humor.

“Svätí ľudia sú plní radosti. Prečo? Pretože svätosť nás privádza bližšie k Bohu, zdroju všetkej radosti.!” (str.9)

Moja predstava, no i chápanie Boha sa zmenili radikálnou rýchlosťou. Všetko začalo zapadať na svoje miesta a mnoho otázok v mojej hlave kniha upokojila. James Martin je jednoducho skvelým rozprávačom, ktorý svojím jednoduchým a zábavným štýlom písania dokáže zakaždým priniesť čitateľský zážitok. Bolo to nevšedné, humorom naplnené dielo, pri ktorom by aj tá najzachmúrenejšia tvár musela povoliť svaly a dovoliť perám, aby sa zvinuli do radostného oblúčika. Nikdy som nič podobné nečítala a ak sa niekto bojí prílišného filozofovania, tak nemusí mať strach, pretože tento milý páter ma už v knihe Môj život so svätými uistil, že jeho knihy sú venované nám, laikom a jeho ľudský prístup si získa nejedného čitateľa. Za mňa ďalšia vydarená kniha, ktorú by som odporučila úplne každému, pretože zaujme, na 100% hocakú vekovú kategóriu. A ukáže vám, že keď sa radujeme my, raduje sa i sám Boh, náš nebeský Otec…

“Keď máme na mysli obraz Boha ako rodiča, môžeme sa opýtať: Vari sa rodič občas rád nepoblázni so svojím dieťaťom?” (str.122)

Autorka recenzie: Monika Kvašňovská

Vydavateľská anotácia

• Prečo bývajú veriaci takí vážni, ba až zachmúrení?
• Ako je to s veselosťou a humorom v duchovnom živote?
• Sú vo Svätom písme aj vtipné pasáže?
• Smial sa niekedy Ježiš?
• Prečo si náboženskí predstavitelia tak zakladajú na svojej vážnosti?

Takéto a podobné otázky viedli pátra Jamesa Martina SJ k tomu, aby napísal túto knihu. Nájdete v nej kopu veselých príhod, veľa dobrých vtipov, no aj hodnotné úvahy o tom, prečo by mal byť veriaci človek plný radosti. Ľahkým perom sa autor dotýka všetkých oblastí náboženského a duchovného života a hľadá v nich priestor pre radosť, úsmev, vtip. Je presvedčený, že tieto dary málo využívame, a učí nás napraviť to.

„Všetci čitatelia tejto knihy sa určite budú usmievať. Páter Martin nádherne píše o radosti, ktorú nám Boh dáva. V živote podľa Božích predstáv má humor a smiech veľmi dôležité miesto.“ kardinál Timothy Dolan