Kruhy na vode

Táto knižka obsahuje krátke príbehy končiace malou myšlienkou. Príbehy sú ako tabletky duchovnej múdrosti. Stačí jedna na deň. Po prečítaní príbehu nemôžeš zostať tým, kým si bol.

Raz si jeden minister sadol na okraj mestskej fontány. Z roztržitosti do nej spadol. Zopár okoloidúcich sa pri fontáne zastavilo a podávalo mu ruku: „Daj mi ruku!“ Ale politik o tom nechcel ani počuť a nepodal ruku nikomu. Náhodou šiel okolo akýsi muž, pretlačil sa k fontáne a zvolal: „Priatelia, náš pán minister sa od svojho narodenia naučil iba slovo brať a nevie, čo znamená slovo dávať.“ A vystrel ruku: „Dobrý deň, vaša excelencia, vezmite si teda moju ruku.“ Minister hneď chytil podávanú ruku a vyviazol z fontány. Ľudia si často pletú slová. Boh pozná iba slovo dávať.

Prečo bežíš? Učiteľ sa pozeral z okna na trh na námestí. Zbadal tam svojho žiaka Haikela, ako sa kamsi ponáhľa. Zavolal ho a pozval ho k sebe. „Haikel, videl si dnes ráno nebo?“ „Nie, pán učiteľ. “ „A cestu, Haikel, cestu si dnes ráno videl?“ „Áno, pán učiteľ.“ „Aj teraz ju vidíš?“ „Áno, pán učiteľ, vidím ju.“ „Povedz mi, čo vidíš?“ „Ľudí, kone, vozy; kupcov, ako sa dohadujú, dedinčanov, ako sa zohrievajú, mužov i ženy, ako chodia sem a tam.“ „Haikel, Haikel,“ napomenul ho láskavo učiteľ, „o päťdesiat rokov, o dvakrát päťdesiat rokov tu bude stále takáto cesta a taký trh, ako je tento. Na iných vozoch prídu iní kupci a budú kupovať a predávať iné kone. Ale ja tu už nebudem a nebudeš tu ani ty. A ja sa ťa, Haikel, pýtam, prečo tak utekáš, že nemáš kedy pozrieť sa na nebo?“ Videl si dnes ráno nebo?