Knihy o holokauste

Napriek všetkému povedať životu áno. Koncentračné tábory Hitlera a Himmlera sú len jedným z príkladov novodobých pekiel. A ako Viktor Frankl prekonal svoj čas v tábore smrti? Presne o tom hovorí kniha Hľadanie zmyslu života. Svoje bezprostredné zážitky s genocídou 20. storočia opísal autenticky ako psychoanalýzu, ktorá vychádza z túžby autora nájsť zmysel života.V roku 2021 vyšlo pokračovanie tohto diela pod názvom: Napriek všetkému povedať životu áno.Recenzia: Hľadanie zmyslu života na stránke blog.zachej.skTitul vyšiel v češtine pod názvom: A přesto říci životu ano (2016).

Tri mladé matky a ich neobyčajný príbeh o odvahe, vzdore a odhodlaní žiť. Nacisti zabili ich manželov. No ony nestratili odvahu a odmietli si nechať vziať svoje nenarodené deti.Tri ženy v koncentračnom tábore Priska, Rachel a Anka. Kniha Odsúdení prežiť je pozoruhodný pravdivý príbeh troch matiek, ktoré sa vzopreli smrti, aby dali život svojim deťom.Východná Európa rok 1944. Tri ženy sa domnievajú, že sú tehotné, ale sú odtrhnuté od svojich manželov skôr, ako si môžu byť isté. Rachel je poslaná do Osvienčimu a ani netuší, že jej manžela zastrelili. Priska a je muž cestovali spolu, ale pri príchode ich rozdelili hneď na rampe. Taktiež v Osvienčime, Anka dúfa, že sa stretne so svojím manželom. Po tom ako ich rodiny skončili v plynových komorách, sú mladé ženy odhodlané udržať si všetko, čo im ešte ostalo: holé životy a ich bábätká. Každý deň sprevádzal strach, že ich tehotenstvo bude odhalené jednotkami SS. Boli nútené ťažko pracovať a takmer umreli od vyhladovania.V apríli 1945, keď už boli spojenci blízko, Priska porodila. Ju a jej dieťa, spolu s Rachel a Ankou poslali ako zostávajúcich väzňov do koncentračného tábora v Mauthausen. Cesta trvala nekonečných 17 dní. Rachel porodila vo vlaku a Anka pri bráne tábora. Všetky si mysleli, že zomrú, ale potom nastal zázrak. V plynových komorách dôjdu zásoby Cykonu B, spojenci sa blížia a členovia SS utekajú. Navzdory všetkých očakávaniam, tri matky spolu so svojimi deťmi prežili cestu za trpkou slobodou.Pri príležitosti 70. Výročia oslobodenia Mauthausen rozpráva autorka príbeh troch detí spojených neuveriteľnou túžbou ich matiek prežiť.Prečítajte si recenziu na knihu Odsúdení prežiť na našom Blogu.

Zamlčované dejiny kresťanstva. Na stránkach tejto knihy môžeme prežívať, ako sa z malej židovskej sekty v Rímskej ríši stalo celosvetové náboženstvo, ako neskôr túto ríšu premenilo na kresťanskú a ako napokon došlo k tomu, že z dobyvačných Germánov sa stali kresťanskí Germáni. Dozvieme sa, aké naozaj boli krížové výpravy, aké prekvapivé poznatky priniesol najnovší výskum v súvislosti s inkvizíciou, procesmi s bosorkami a misiami medzi Indiánmi, a za čo vďačíme osvietenstvu a za čo nie. Malo kresťanstvo pri presadzovaní ľudských práv nohu na brzde alebo na plynovom pedáli alebo na oboch zároveň? Ako je to s emancipáciou žien, sexuálnou revolúciou? A najmä: Aký je skutočný podiel kresťanstva na holokauste? Ide teda o knihu pre kresťanov, ktorí sa neboja pravdy, ale aj pre všetkých ostatných, aby lepšie pochopili, kde sú ich korene.

Skutočný príbeh. Roxane van Iperen v knihe Sestry z Osvienčimu vyrozprávala skutočný príbeh židovských sestier Janny a Lien. Tieto sestry sa v zapojili do odboja proti nemeckým okupantom počas druhej svetovej vojny. Neraz boli ich životy v ohrození a kvôli pomoci židovským spoluobčanom bola v nebezpečenstve aj ich rodina a najbližší. Janny a Lien sa podarilo dlho ukrývať pred nacisami, ktorých úlohou bolo transportovať všetkých holandských Židov do vyhladzovacích táborov. Koncom vojny napokon i ony dve s celou rodinou skončili v koncentračnom tábore Osvienčim II, známom aj ako Auschwitz-Birkenau.

Dojímavý príbeh z druhej svetovej vojny na pozadí historických udalostí. Osvienčim - miesto plné hrôzy, zničených šancí a zmarených životov. Lily Grahamová prichádza s dojímavým príbehom na pozadí historických udalostí z obdobia druhej svetovej vojny. Príbeh Evy Adamiovej v knihe Dieťa z Osvienčimu zanechá v každom čitateľovi hlbokú stopu, vleje do srdca nádej a ukáže na pravé hodnoty v živote človeka. Táto mladá manželka a budúca mamička sa snaží prežiť hrôzy Osvienčimu spolu so svojou priateľkou Sophiou a dieťaťom, ktoré nosí pod srdcom. Dá sa nájsť šťastie aj v tých najtemnejších časoch? Dá sa nájsť ľudskosť aj v neľudských podmienkach koncentračného tábora?Začítajte sa aj vy do knihy Dieťa z Osvienčimu, ktorá je určená všetkým čitateľom, ktorí obľubujú historické romány ale aj tým, ktorí hľadajú príbeh nádeje, lásky a priateľstva.

Skutočný príbeh o žene, ktorá zachránila viac ako 2500 detí z varšavského geta. Bol nádherný teplý deň, keď hordy nemeckých vojakov ozbrojených po zuby, obkolesili malé geto, kde Ewa pracovala. Zostala uväznená v zablokovaných uliciach s osirelými deťmi. Keď sa o tom Irena dozvedela, ihneď zvolala priateľov na záchrannú misiu. Bola odhodlaná riskovať čokoľvek a nejakým spôsobom zimprovizovať plán na záchranu Ewy a detí pred deportáciou... (s. 154)Skutočný príbeh Ireny Sendlerovej, ktorú nazývajú Schindlerom v ženskom prevedení. Vo svojom rodnom Poľsku je Irena dnes hrdinkou, aj keď sa ňou stala až nedávno. Jej príbeh bol potichu pochovaný celé desaťročia, podobne, ako mnohé iné príbehy po celom Poľsku. Irena spoločne s priateľmi a tímom oddaných spolupracovníkov prepašovala batoľatá cez nemeckých strážcov a židovských policajných zradcov z varšavského geta v kufroch a drevených debnách. Preniesla batoľatá a školopovinné deti cez mestské smradľavé a nebezpečné kanále... A počas toho všetkého bola zamilovaná do Žida, ktorého spolu s priateľmi úzkostlivo ukrývali počas celej vojny.Kniha Irenine deti je strhujúcim príbehom od ktorého sa nebudete môcť odtrhnúť, presne taký, aký píše sám život.

2. (samostatný) diel z 2. Spisovateľka Kristy Cambronová sa vo svojej tvorbe zameriava na na príbehy z druhej svetovej vojny a historické romány z regentského Anglicka. Jej inšpiráciou boli vojnové zážitky, ktoré si vypočula od svojho starého otca.Román Vrabce z Terezína je príbehom nádeje uprostred útrap a hrôz koncentračného tábora. Osudy dvoch hrdiniek – jednej zo súčasnosti a jednej z minulosti – prebiehajú v dvoch časových líniách. Sera Jamesová zo súčasnosti má pred sebou slávnostné otvorenie novej galérie a rozprávkovú svadbu. Dokonalú idylku naruší súdny spor, do ktorého je zavlečený jej snúbenec. Sera bojuje o záchranu budúcnosti a manželstva, ktoré sa hneď po uzavretí ocitne v kríze. Karolína Makovská je novinárka pre anglický denník The Daily Telegraph. V Prahe zanechala svoju židovskú rodinu. Nie je však v bezpečí ani v Londýne, kde na vlastnej koži zažíva nemecké bombardovanie britskej metropoly. Nekoniec sa vracia do rodného mesta a riskuje život, aby zachránila svojich najbližších.Svety oboch hrdiniek prepojí život malého dievčatka, ktoré im ukáže, že ani v tých najtemnejších okamihoch netreba prestať dúfať. Sera a Kája sa musia naučiť spoliehať na svoju vieru a bojovať o to, na čom im skutočne záleží.

Nemôžem odpustiť. 07. apríl 1944: Alarm sirény oznámil útek dvoch slovenských väzňov z vysokostráženého vyhladzovacieho tábora v Osvienčime, ktorý bol pod kontrolou nacistického Nemecka. Utečenci Rudolff Vrba a Alfred Wetzer boli pri svojom úteku, ako jední z mála, úspešní a zachránili si život. Ale čo viac, podali prvé presné informácie zmanipulovanej spoločnosti o tom, čo sa deje v Osvienčime. Pius XII., Winston Churchill a Franklin Roosevelt ich slovám uverili.V knihe Utiekol som z Osvienčimu podáva autor autentické reakcie ľudí po prvom vypočutí si tejto prekvapivej správy. Máloktorý čitateľ by bol schopný čítať o neľudskom čakaní na smrť, ktorý zriadila Nemecká ríša, bez toho, aby cítil hlboké emócie. Mnohí nachádzajú v tejto knihe osobný príbeh hrdinstva vydať sa priamo s odvahou do zdanlivo beznádejnej situácie. Dielo obsahuje kľúčové dobové dokumenty: správu Rudolfa Vrbu a Alfreda Wetzlera,svedeckú výpoveď Rudolfa Vrbu na súdnom procese s Adolfom Eichmannom,štúdiu Rudolfa Vrbu Úloha holokaustu v nemeckej ekonomike a vojenskú stratégiu,správu Rudolfa Vrbu Prípravy na holokaust v Maďarsku: výpoveď očitého svedka,Doslov Johna S. Conwaya, profesora histórie na University of British Columbia, Vancouver, B.C., Kanada, pod názvom Význam správy Vrba - Wetzler o Osvienčime - Brezinke.

Skutočný príbeh Slovenky, ktorá prežila štyri koncentračné tábory. „Každý večer, keď myslím na svojich drahých, ktorí už nežijú, si hovorím: Ako si to mohla prežiť? Sama neviem. Bolo to naozaj iba o šťastí a náhode.“ To sú slová Violy Fischerovej, ženy, ktorá prežila Mengeleho pokusy, štyri koncentračné tábory a nakoniec nacistom utiekla. Tá hrozná doba stvorila množstvo príbehov. Príbehov o odvahe, statočnosti, láskavosti a obetovaní sa, ale aj o zlobe, podlosti a obludnom ponižovaní iných ľudských bytostí.Príbeh Violy Fischerovej je však výnimočný. Ona totiž okrem toho, že prežila peklo táborov smrti a našla v sebe silu na riskantný útek, dokázala ešte niečo. Vďaka nej chytili brutálnu dozorkyňu z Birkenau. Po vojne sa náhodou stretla so svojou veľkou láskou. Mužom, o ktorom roky nevedela, či ešte žije. Ale nakoniec sa vydala za niekoho iného. Rytiera. Skutočného novodobého rytiera, ktorý získal toto vyznamenanie od francúzskeho prezidenta za statočnosť v boji na strane Spojencov. Viola Fischerová po rokoch zverila svoje spomienky reportérke Veronike Homolovej Tóthovej. Táto kniha zaznamenáva jej osud i osudy iných ľudí, ktoré by nemali upadnúť do zabudnutia.

Jeremy Dronfield je autorom knihy Chlapec, čo nasledoval otca do Osvienčimu a rozprávačom skutočného príbehu Gustava a Fritza Kleinmannovcov, otca a syna, ktorí zažili nacistické koncentračné tábory v celom rozsahu - od života pod nemeckou okupáciou cez Buchenwald, Osvienčim, väzenskú vzburu až po pochody smrti a ešte ďalej po Mauthausen.Keď otca Gustava transportovali do Osvienčimu, čo sa dalo považovať za rozsudok smrti, Fritz sa zriekol vlastného bezpečia a rozhodol sa ísť s otcom. Silu a odvahu prežiť najťažšie chvíle, ktoré si mnohí z nás nedokážu ani len predstaviť, im dodávala vzájomná láska a oddanosť. Základom knihy sú udalosti zaznamenané v denníku Gustava Kleinmanna, ktorý si tajne písal v koncentračných táboroch od októbra 1939 do júla 1945. Dronfield je spisovateľom, ale aj historikom, a tak pri písaní knihy vychádzal z rozsiahleho dokumentárneho výskum vrátane svedectiev tých, čo prežili, nazrel i do záznamov z táborov a oficiálnych dokumentov, ktoré dosvedčujú vierohodnosť príbehu.

Napriek všetkému povedať životu áno. Ako prežiť situácie, v ktorých je fyzické i psychické týranie bežnou dennou realitou? Ako sa nenechať zlomiť zážitkami a okolnosťami popierajúcimi základné ľudské hodnoty?Len málo kníh zanechá v čitateľovi taký silný dojem ako kniha Hľadanie zmyslu života. Autor, svetoznámy neurológ a psychiater Viktor E. Frankl, ju napísal po prepustení z koncentračného tábora a hoci sa mu zážitky z neho stali hlavným podkladom, nejde o vyratúvanie krutostí, ale o originálnu psychoanalýzu vychádzajúcu z autorovho prístupu k hľadaniu zmyslu vlastnej existencie a života.Od svojho prvého vydania v roku 1946 sa kniha stala svetovým bestsellerom, predalo sa z nej viac ako 10 miliónov kusov a bola preložená do viac ako tridsiatich svetových jazykov.Okrem pôvodného Franklovho textu toto vydanie navyše obsahuje:predslov autora bestsellera Chlapec v pásikavom pyžame Johna Boyneadoslov psychoanalytika Williama J. Winsladealist Wilhelmovi a Stephe Bôrnerovcom, ktorý Frankl napísal bezprostredne po návrate z koncentračného tábora v roku 1945spomienkový príhovor pri príležitosti 40. výročia oslobodenia koncentračného tábora vTurkheime, ktorý predniesol na mieste 27. apríla 1985spomienkový príhovor pri príležitosti 50. výročia invázie Hitlera do Rakúska, s ktorým vystúpil na Radničnom námestí vo Viedni 10. marca 1988lovník pojmovchronológiu života autora a holokaustuViktor Emil Frankl (1905 - 1997) bol svetoznámy rakúsky neurológ a psychiater. Už na gymnáziu si dopisoval so svetoznámym psychiatrom Sigmundom Freudom. Ako mladý študent medicíny prejavil záujem o psychiatriu, v ktorej sa neskôr vydal vlastnou cestou. Počas druhej svetovej vojny sa ako rakúsky Žid ocitol s celou rodinou v koncentračných táboroch v Osvienčime, Dachau a Terezine, pričom útrapy prežil ako jediný. Frankl vníma človeka ako bytosť hľadajúcu zmysel života a psychiatriu ako vedu, ktorá mu má v hľadaní pomáhať.

V roku 1944 obsadili nacisti Maďarsko a narýchlo sa pustili do masovej likvidácie židovského obyvateľstva. Väčšinu deportovali do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime. Rovnaký osud postihol aj lekára Miklósa Nyiszliho. Za bránami koncentračného tábora sa ocitol ešte v apríli, kde sa hneď po príchode podrobil selekcii. Josef Mengele, dôstojník SS a lekár, vtedy vyzval tých, čo študovali na nemeckých univerzitách a majú znalosti z patológie a forenznej medicíny, aby vystúpili z radu. Z päťdesiatich prítomných lekárov tak učinil len jeden – Miklós Nyiszli. Tak sa začala jeho neuveriteľná cesta po boku sadistického doktora Mengeleho. Nyiszli sa stal členom Sonderkommanda, skupiny väzňov, ktorá pracovala v plynových komorách a v krematóriách a spravidla po štyroch mesiacoch tam sama končila. Nyiszliho poverili vykonávaním pitiev. Je zázrak, že ako očitý svedok Mengeleho zvrátených, sadistických experimentov, najmä na dvojčatách a ľuďoch postihnutých dwarfizmom, prežil. V tom období už nacisti zahladzovali všetky dôkazy. Nyiszli krátko po vojne ako jeden z prvých odhalil svetu všetky zverstvá, ktoré sa v táboroch diali, a to v čase, keď väčšina ľudí ešte zatvárala oči pred pravdou.

Úplné vydanie najznámejšieho denníka na svete pod záštitou Nadácie Anny Frankovej.Trinásťročná Anna Franková sa spolu s rodinou počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývala v zadnej časti jednej budovy v Amsterdame. Tesne pred koncom vojny však padla za obeť nacistickému režimu. Anna si zapisovala udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944 a zaznamenala všetko, čo sa okolo nej dialo, aj jednotlivé dni v úkryte. Keď v marci 1944 v Oranžskom rádiu počula výzvu občanom, aby poskytli svoje zápisky do zbierky na historické účely, svoje poznámky začala prepisovať do knižnej podoby. Stihla prepísať podstatnú časť pôvodných listov. Zápisky sa končia textom, ktorý Anna zaznamenala iba pár dní pred tým, ako ju aj jej rodinu našli vojaci a odvliekli do koncentračného tábora. Zápisky sa však zachovali a po vojne sa o ich knižné vydanie zaslúžil Annin otec Otto Frank, ktorý jediný vojnu prežil.

Nemôžem odpustiť. 7. apríla 1944 sa v koncentračnom tábore v Brezinke, ktorý bol súčasťou koncentračného a vyhladzovacieho tábora Osvienčim, rozzvučali poplašné sirény. Ohlasovali útek dvoch väzňov. Tento hrdinský čin sa ako jedným z mála podaril dvom slovenským židovským väzňom Rudolfovi Vrbovi a Alfredovi Wetzlerovi. Živé rozprávanie zavedie čitateľa priamo doprostred diania a spolu s autorom, ešte mladíkom Rudolfom Vrbom, prežíva jeho pokus o útek z fašistického Slovenského štátu do Maďarska, opätovný návrat domov, kde sa dostane do tábora v Novákoch, odkiaľ ho pošlú transportom, ktorý mieri do Osvienčimu. Tu zažíva ukrutné ponižovanie, neľudské zaobchádzanie, týranie a je svedkom strašnej smrti tisícov tamojších väzňov. Ocitá sa uprostred obrovskej a neľudskej mašinérie smrti, ktorú vytvorila Nemecká ríša a usilovala sa ju za každú cenu pred verejnosťou utajiť a rozhodne sa utiecť...Neuveriteľné! A presne takto zareagovali aj poprední predstavitelia židovskej komunity, cirkevní predstavitelia a štátnici, keď si po úteku bývalých väzňov prečítali Správu Rudolfa Vrbu a Alfreda Wetzlera, ktorá je súčasťou knihy. Okrem nej je do knihy zaradených aj niekoľko ďalších dokumentov, napríklad svedecká výpoveď Rudolfa Vrbu na súdnom procese s Adolfom Eichmannom, štúdia Rudolfa Vrbu Úloha holokaustu v nemeckej ekonomike a vojenská stratégia, správa Rudolfa Vrbu Prípravy na holokaust v Maďarsku: výpoveď očitého svedka alebo Doslov Johna S. Conwaya, profesora histórie na University of British Columbia, Vancouver, B.C., Kanada, pod názvom Význam správy Vrba ? Wetzler o Osvienčime-Brezinke.

Úplné vydanie najznámejšieho denníka na svete pod záštitou Nadácie Anny Frankovej. Je len pár kníh, ktoré majú takú obrovskú výpovednú hodnotu a emocionálny náboj ako denník trinásťročnej Anny Frankovej, ktorá sa spolu s rodinou počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývala v zadnej časti jednej budovy v Amsterdame. Tesne pred koncom vojny však bola prezradená a spolu s celou rodinou odvedená do koncentračného tábora, kde tesne pred koncom vojny zomrela. Zostali po nej len zápisky. Denník, do ktorého si zapisovala udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944, a v ktorom očami dievčatka, ktoré musí akceptovať hrôzostrašnú realitu, zachytávala všetko, čo sa okolo nej dialo. A napriek tomu, že sa konca vojny nedožila, jej denník ostáva svedectvom neuveriteľnej krutosti nacistického režimu a pripomienkou udalostí, ktoré sa už nikdy nesmú zopakovať.

Tri mladé matky a ich neobyčajný príbeh o odvahe, vzdore a odhodlaní žiť. Tri neuveriteľné skutočné príbehy, ktoré osud spojil do jedného!Keď Slovenka Priska, Poľka Rachel a Češka Anka prešli v roku 1944 cez nechválne známu bránu najväčšieho nacistického koncentračného tábora Auschwitz II. - Birkenau, ukrývali tajomstvo - všetky boli v druhom stave. Osamelé a vydesené sa v kútiku duše rozhodli, že si nenechajú vziať to jediné, čo im ostalo - svoj život a život svojich nenarodených detí.Tri bábätká sa narodili s odstupom niekoľkých týždňov a za nepredstaviteľne krutých okolností. Všetkým trom ženám sa nejakým spôsobom podarilo prežiť neľudské podmienky v nemeckom pracovnom tábore. A napriek nepriazni osudu prežili aj ich novorodeniatka. O sedemdesiat rokov neskôr sa títo súrodenci spriaznení osudom po prvý raz stretli, aby vyrozprávali pozoruhodné príbehy svojich matiek, ktoré sa vzopreli smrti, aby im dali život. Každý z nich sa narodil, aby prežil.

Azda najznámejší vojnový zločinec všetkých čias Josef Mengele bol stelesnením chladnokrvnej efektívnosti a vášnivej oddanosti neľudskému až absurdnému režimu. Diabolský lekár zodpovedný za hromadné vyvražďovanie, nepolapiteľný utečenec a neznámy muž pod maskou Anjela smrti naďalej ostáva pre celé zástupy ľudí strašiakom a zdrojom nočných môr. V určitom bode sa vynoril nielen ako symbol samotného holokaustu, ale aj ako zosobnenie zlyhania povojnovej spravodlivosti. V 80. rokoch minulého storočia bol Mengeleho prípadom poverený David G. Marwell. Ako vedúci špeciálneho vyšetrovania pre americké Ministerstvo spravodlivosti navštívil mnohé z jeho obetí a miesta činu, vďaka čomu sa mu podarilo o Mengelem vytvoriť ešte komplexnejší obraz. Vychádzajúc z vlastných skúseností a moderných vedeckých postupov Marwell podrobne skúma a odhaľuje zásadné detaily z Mengeleho osobného a pracovného života. Chronologicky zachytáva obdobie jeho vysokoškolského štúdia, ktoré ho priviedlo k dvom akademickým titulom a k sľubnej vedeckej kariére, a tiež roky jeho vojenskej služby – boj v prvej línii a pôsobenie v Osvienčime. Práve tam prebiehali jeho „výbery“, práve tam poslal na smrť nespočetné množstvo nevinných a jeho „vedecké“ snahy vrátane skúmania dvojčiat traumatizovali alebo zabili množstvo ďalších. Na konci druhej svetovej vojny sa mu podarilo uniknúť a nájsť útočisko v Južnej Amerike.Mengele opisuje priebeh medzinárodného pátrania po nacistickom lekárovi, ktoré sa skončilo na cintoríne v brazílskom Sao Paule, a náročné súdne vyšetrovanie s neodvratnými dôkazmi o jeho konci. Napriek tomu mnohí odmietali uveriť, že je Mengele naozaj po smrti.

Auschwitz, 1943: môže v hĺbke pekla vyrásť nádej? A môže láska prekonať nenávisť?Kniha založená na skutočnom príbehu nezabudnuteľnej Almy Rosé, huslistky z Auschwitzu, prináša príbeh jednej z najodvážnejších a najinšpiratívnejších hrdiniek histórie. Almina statočnosť zachránila nespočetné množstvo životov a priniesla nádej tým, ktorí zabudli, čo toto slovo znamená.V Auschwitzi je každý deň bojom o prežitie. Alma je väzeň č. 50381. Spolu s tisíckami ďalších väzňov je odtrhnutá od svojich milovaných a uväznená v bludisku ohradenom ostnatým drôtom. Ešte pred vojnou bola váženou huslistkou, ktorej vystúpenia očarili množstvo divákov. Keď však nacisti obsadili Európu, nik ju nedokázal zachrániť.Keď vedúca ženského tábora poverila Almu za dirigentku orchestra, ktorý vystupoval pre väzňov ako aj pre najvyššie postavených nacistov, Alma rázne odmietla so slovami: „Môžu ma zabiť, no hrať ma neprinútia“. Za chvíľku si však uvedomila silu, ktorú táto pozícia ponúka: môže zabezpečiť vyhladovaným dievčatám porcie navyše, a tak ich zachrániť pred smrťou. Takto Alma stretáva Miklósa, nadaného pianistu. Obklopení beznádejou nachádzajú šťastie v spoločných skúškach, tajných lístočkoch a koncertoch, ktoré predvádzajú bok po boku, dúfajúc, že tá nočná mora sa raz skončí. Môže v takomto beznádejnom mieste ich láska prežiť?Tento srdcervúci, no krásny príbeh dokazuje, že aj v najtemnejších časoch môže vzniknúť láska a dať vám dôvod, prečo žiť...

Skutočný príbeh židovských sestier Janny a Lien, ktoré sa počas 2. svetovej vojny v Holandsku aktívne zapojili do odboja proti nemeckým okupantom a nejeden raz pritom riskovali svoj život. Nebojácne a s veľkým odhodlaním pomáhali svojim židovským spoluobčanom, i keď tým vystavovali nebezpečenstvu aj svojich najbližších – rodičov, brata, svojich manželov a svoje deti. Židia nešli na smrť poslušne – bojovali aj v odboji. A boli medzi nimi aj ženy. Presne to platí o Janny a Lien. A hoci sa im dlho darilo ukrývať aj so svojimi príbuznými pred nacistami, ktorých prvoradým cieľom bolo transportovať všetkých holandských židov do vyhladzovacích táborov, napokon aj ony dve spolu s celou rodinou takmer pred koncom vojny skončili v koncentračnom tábore Osvienčim II, známom aj ako Auschwitz-Birkenau. Bol to posledný transport. V prvé ráno v Osvienčime, keď ženy v prúžkovanom oblečení konečne viedli ku karanténnym barakom, prechádzali okolo jednej z tých nízkych budov s obrovským komínom.„Čo je to za továreň?“ spýtala sa ktorási z ich skupiny. Kapo nezdvihla zrak, nepohla ani svalom. „Továreň?“ zopakovala a bradou mykla ku komínu. „Tam poslali váš transport. Do kozuba, ako tomu hovoríme.“

Emocionálne silný príbeh odvahy a prežitia Viedeň 1939. Rodina Kleinmannovcov žije jednoduchým, bežným životom. Gustav pracuje ako čalúnnik a Tini udržiava v poriadku skromnú domácnosť. Najväčšou radosťou manželov sú ich štyri deti: Fritz, Edith, Herta a Kurt. No po pripojení Rakúska k Nemecku sa židovskej rodine Kleinmannovcov začne rúcať ich usporiadaný svet. Susedia sa k nim obracajú chrbtom, otec prichádza o zdroj obživy a ohrozené sú aj samotné životy členov rodiny. Otec Gustav a syn Fritz prví doplatia na zmenenú situáciu, Nemci ich zatknú a pošlú v transporte do koncentračného tábora v Buchenwalde. Je to len začiatok nepredstaviteľného fyzického aj psychického utrpenia, neľudských podmienok, ťažkej práce v kameňolome, častých bitiek, mučenia, hladu a ponižovania. Počas nekonečných mesiacov, ktoré nasledujú, ich udržiava pri živote len jedna vec – otca a syna spája vzájomná láska. Keď sa dozvedia, že Gustava majú preložiť do Osvienčimu, čo sa rovná takmer rozsudku smrti, Fritz čelí neľahkému rozhodnutiu – nechá otca odísť samého, alebo sa k nemu pridá...Kniha podrobne zobrazuje hrôzostrašnú realitu druhej svetovej vojny. Autor hovorí o všetkom priamo, nebojácne a bez sentimentality. Opisuje život plný neuveriteľných hrôz, počnúc zradou „dobrých“ susedov, po ktorej nasledovalo systematické besnenie, vyvlastňovanie a transporty. Je to pozoruhodné rozprávanie o strašných udalostiach, ktoré prežila len hŕstka statočných, hoci ich šance boli nulové. Pomohli im občasné prejavy ľudskosti, hlboká vzájomná láska, neuveriteľná nezlomnosť a veľké šťastie. Zázrak prežitia v nich zanechal hlboké jazvy, ale aj neochvejnú chuť žiť.Kniha sa opiera o záznamy v tajnom denníku Gustava Kleinmanna a o dôkladný archívny výskum autora a po prvý raz rozpráva tento neuveriteľný príbeh, ktorý nemá v histórii holokaustu obdoby. Chlapec, čo nasledoval otca do Osvienčimu je pripomienkou najlepšieho, ale aj najhoršieho, čoho je ľudstvo schopné, a zároveň oslavou sily rodinných pút a nezlomnosti ľudského ducha.

2. (samostatný) diel z 2. Súčasnosť: Sera Jamesová má pred sebou slávnostné otvorenie novej galérie a rozprávkovú svadbu. Čo viac by si mohla priať? Idylku dokonale naplánovanej budúcnosti však naruší súdny spor, do ktorého je zavlečený jej snúbenec William Hanover. Sera musí bojovať proti jedovatým obvineniam, ktoré môžu Williama stáť desať rokov za mrežami. Podarí sa jej zachrániť budúcnosť a manželstvo, ktoré sa hneď po uzavretí ocitne v kríze? Londýn 1942: Karolíne Makovskej sa v poslednej chvíli podarí opustiť okupovanú Prahu, kde zanechala svoju židovskú rodinu. Ako novinárka pre anglický denník The Daily Telegraph zisťuje, že pred hrôzami vojny nie je v bezpečí ani za Lamanšským prielivom, kde na vlastnej koži zažíva nemecké bombardovanie britskej metropoly. Keď sa dozvie o masovom vyvražďovaní Židov vo východnej Európe, nemá inú možnosť, než sa vrátiť do rodného mesta a riskovať život, aby zachránila svojich najbližších.Svety oboch hrdiniek prepojí život malého dievčatka, ktoré im ukáže, že ani v tých najtemnejších okamihoch netreba prestať dúfať. Sera a Kája sa musia naučiť spoliehať na svoju vieru a bojovať o to, na čom im skutočne záleží – aj keď to bude znamenať, že do stávky vložia vlastnú budúcnosť.

V miestnosti vedľa pitevnej sály čakalo štrnásť cigánskych detí, ktoré srdcervúco nariekali. Doktor Mengele k nám neprehovoril ani slova a pripravil 10 a 5 mililitrové striekačky. Z krabice vytiahol Evipal, z ďalšej chloroform, ktorý bol uskladnený v 20 mililitrových nádobkách, a položil ich na stôl. Následne bolo privedené prvé dvojča, štrnásťročné dievča. Mengele mi ju nakázal vyzliecť a uložiť na stôl. Potom jej do žily pravej ruky vstrekol Evipal. Akonáhle dieťa zaspalo, nahmatal jej ľavú srdcovú komoru a vstrekol 10 ml chloroformu. Po jednom malom myknutí bolo dievča mŕtve, potom ju Mengele nechal preniesť do miestnosti pre mŕtvoly. Rovnakým spôsobom boli usmrtené v priebehu noci všetky dvojčatá. Josef Mengele sa stal prežívajúcim symbolom Hitlerovho konečného riešenia, stelesnením jeho hrôz chladný, odosobnený, a vždy dokonale pripravený na predlžovanie smrtiacich obradov pekelných selekcií, ktorých sa vtedy mladý doktor SS pravidelne zúčastňoval počas dvadsaťjeden mesiacov strávených v koncentračnom tábore Auschwitz. Spomienka na muža útlejšej postavy s upravenými vlasmi v tmavozelenom úhľadne vyžehlenom plášti s dôkladne vyumývanou tvárou a čiapkou so znakom smrti SS posadenou švihácky do strany zostáva vrytá do pamäte tých, ktorí prežili jeho skúmavý pohľad hneď po príchode na stanicu v Auschwitzi. Mierne rozkročený v nablýskaných čižmách, palec položený na opasku s pištoľou, skúmal svoju korisť chladnými prenikavými očami. Smrť vľavo, život vpravo. Predpokladá sa, že štyristotisíc ľudských duší bábätiek, malých detí, mladých dievčat, matiek, otcov a starých rodičov ľahkovážne odmávala smerom vľavo palička, ktorú držala ruka v rukavici. Mengele bol hlavným zásobovačom plynových komôr a krematórií. Občas jeho kamenný výraz tváre ožil. Oči mu zasvietili a ruky zjemnili gestá. Bolo to v okamihoch, keď genetik Josef Mengele zbadal dvojčatá.

Napriek všetkému povedať životu áno. Len málo kníh zanechá v čitateľovi taký silný dojem ako táto. Autor, svetoznámy neurológ a psychiater, ju napísal po prepustení z koncentračného tábora, no nejde o vyratúvanie krutostí, ale o originálnu psychoanalýzu vychádzajúcu z autorovho prístupu k hľadaniu zmyslu vlastnej existencie a života.Doteraz sa z nej predalo viac ako 10 miliónov výtlačkov a bola preložená do vyše 30 jazykov. Toto vydanie navyše obsahuje: predslov autora bestsellera Chlapec v pásikavom pyžame, doslov psychoanalytika, list, ktorý Frankl napísal bezprostredne po návrate z koncentračného tábora v roku 1945, spomienkový príhovor pri príležitosti 40. výročia oslobodenia koncentračného tábora v Türkheime, spomienkový príhovor pri príležitosti 50. výročia invázie Hitlera do Rakúska, slovník pojmov a chronológiu života autora a holokaustu.

Rozbor sociologických kořenů holocaustu, tj. vyvraždění deseti milonů Evropanů v nacistických koncentračních táborech. Možnosti prevence budoucích genocid. Bauman chápe holocaust jako "židovskou tragédii", zdůrazňuje však její specifické rysy, které ji odlišují od všech ostatních genocid. Konstatuje, že holocaust se objevil a byl realizován v naší moderní, racionalizované a racionalistické společnosti, na vysoké úrovni rozvoje naší civilizace a na vrcholu úspěchů lidské kultury - ale právě proto je problémem této společnosti, této civilizace a této kultury. Holocaust je tak pochopen nikoliv "pouze" jako historická událost, ale jako dějinný milník, jako výpověď o povaze a charakteru naší civilizace, o tom, jak degenerovala lidská racionalita a k jakým cílům byla použita. Baumanova kniha zařazuje holocaust do kontextu sociologických analýz rasismu, ale překračuje je tím, že dokládá tragickou dialektiku "výjimečnosti a normality" holocaustu. Autor bez moralizování prokazuje, jak se v polovině 20. století dostal osvícenský racionalismus do ostrého konfliktu s morálkou a nenalezl z něj východisko. Bibliografie prací Zygmunta Baumana čítá několik desítek knižních monografií, avšak právě kniha Modernita a holocaust z roku 1989 je pokládána veřejností (nejen akademickou) i autorem samým za dílo přelomové: touto knihou se stal světově uznávaným sociologem a autoritou v oblasti analýzy pozdně moderní doby. Kniha byla v roce 1990 oceněna Cenou města Amalfi za nejlepší evropské sociologické dílo roku. Byla přeložena do několika desítek jazyků. Pro české vydání napsal Zygmunt Bauman zvláštní předmluvu.

Príbehy sú tým, čo nás spája a pripomína nám, že nádej zomiera posledná. Heather Morrisovú, autorku medzinárodných bestsellerov, dlhé roky pútajú príbehy o prežití, nezlomnosti a nádeji. V roku 2003, keď pracovala vo verejnej nemocnici v austrálskom Melbourne, sa zoznámila so starším pánom, rodákom zo Slovenska. Muž sa jej vtedy zdôveril so svojím životným príbehom so slovami: „možno by stálo za to vyrozprávať ho“. Deň, keď Heather stretla Laleho Sokolova, zmenil život obom. Stali sa z nich dôverní priatelia a Lale sa vďaka ich rozhovorom o holokauste vydal na cestu sebapoznania. Heather opísala jeho životný osud v románe Tetovač z Auschwitzu a ten sa onedlho stal jednou z najpredávanejších kníh dvadsiateho prvého storočia. Príbehy nádeje sú inšpiratívnou autobiografiu plnou autorkiných spomienok na Laleho, ale aj na ďalších ľudí, ktorých neľahké osudy môžu byť obohacujúce pre mnohých z nás. Sú o umení počúvať, o budovaní dôvery a schopnosti vcítiť sa do cudzích životov. Z anglického originálu Stories of Hope (Manilla Press, London 2020) preložila Zdenka Buntová.

Záhadný obraz vdýchne nádej a krásu do najtemnejších kútov Osvienčimu a do jedného z najosamelejších sŕdc na Manhattane.Súčasnosť: Obchodníčke s umením Sere Jamesovej sa pred dvomi rokmi pred oltárom zrútil svet. Túžba po rozptýlení v nej nanovo rozdúcha záujem o záhadný portrét, ktorý videla v detstve – obraz mladej huslistky s prenikavo modrými očami. Počas pátrania po ňom sa spoznáva s Williamom Hanoverom, vnukom bohatého kalifornského magnáta, ktorý môže byť kľúčom k nájdeniu strateného diela. Sera a William spoločne odkrývajú príbeh maľby: dramatické osudy rakúskej huslistky Adele von Bronovej.Viedeň, 1942: Keď obľúbenkyňa rakúskej aristokracie, talentovaná huslistka a dcéra vysokopostaveného predstaviteľa Tretej ríše Adele začne s pašovaním Židov z Viedne, riskuje všetko. Jej život oplývajúci bohatstvom a privilégiami sa v zlomku sekundy mení na realitu, kde vládne hlad a ostnatý drôt.Sera postupne odhaľuje históriu obrazu a zároveň nachádza krásu na tých najnečakanejších miestach: v pochmúrnom osvienčimskom tábore a v hlbokých zákutiach svojho utrápeného srdca.

V roku 1942 utiekla ako devätnásťročná zo Slovenského štátu do Maďarska. Prežila Osvienčim i pochod smrti do Ravensbrücku a o svojom osude, ale aj o osude vojnovej Európy napísala túto úžasnú knihu, ktorá bola v roku 2001 v Dánsku vyhlásená za knihu roka. Iboja Wandall-Holm, dánska spisovateľka, vyrástla v predvojnovom Liptovskom Mikuláši. Po začiatku deportácií židovských obyvateľov do vyhladzovacích táborov utiekla spolu so svojimi dvomi mladšími sestrami do Maďarska. Tri mladé dievčatá tak postihlo neželané kruté „dobrodružstvo“, ktoré ich povodilo špinou, ostnatým drôtom a nemerateľným utrpením vojnovej Európy. Moruša Iboje Wandall-Holm je dôležitým kamienkom do mozaiky dejín vojnového Slovenského štátu i tragédie slovenských Židov. Nie je však len o tom, nie je len rozprávaním o vojne a pekle koncentrákov. Je aj o nádeji, o láske, o nesmiernej cene ľudského života i o obrovskej túžbe žiť a neprestať byť človekom

Skutočný príbeh o žene, ktorá zachránila viac ako 2500 detí z varšavského geta. Strhujúci príbeh o Irene Sendlerovej – hrdinke, ktorá sa stala ženskou verziou Oskara Schindlera a zachránila pred smrťou a deportáciou 2 500 detí z nacistami okupovaného Poľska.V roku 1942 dostáva mladá sociálna pracovníčka Irena Sendlerová povolenie vstúpiť do varšavského geta ako verejná zdravotná špecialistka. Počas svojej práce sa snaží dostať k židovským rodinám, chodí od dverí k dverám a prosí rodičov, aby jej dôverovali a zverili jej svoje deti. Tie potom postupne pašuje cez múry geta a presviedča svojich kamarátov a susedov, aby ich ukrývali. V extrémnych podmienkach a s pomocou lokálnych obchodníkov, obyvateľov geta a svojej osudovej lásky sa Irene nakoniec podarilo prepašovať do bezpečia tisíce detí. Mnohé pritom putovali mestskými odpadovými kanálmi, skrývala ich však aj v truhlách a posúvala cez tajné priechody v opustených budovách. Okrem toho na vlastné riziko schovávala tajné zoznamy, v ktorých figurovali mená a skutočné identity židovských detí. Urobila tak s nádejou, že príbuzní ich vďaka tomu budú vedieť po vojne nájsť. To, čo vtedy Irena nemohla tušiť, je, že deväťdesiat percent týchto rodín zahynie.Autorke Tilar Mazzeovej sa v knihe Irenine deti podarilo vyrozprávať úžasný príbeh tejto odvážnej a statočnej ženy, ktorá riskovala vlastný život, aby zachránila nevinné deti pred holokaustom.

Denníky z rokov 1941-1943. Pútavé čítanie Denníkov mladej holandskej Židovky Etty Hillesum (1914 – 1943) odhaľuje jej mimoriadny životný príbeh, neobyčajnú duchovnú skúsenosť, ktorá sa zrodila v hrôze holokaustu: zaznieva v nich bezhraničná dôvera v Boha, detská jednoduchosť a otvorenosť, úplná oddanosť a služba blížnym. Skúsenosť utrpenia uprostred pekla hitlerovského prenasledovania v Amsterdame a neskôr v koncentračnom tábore Westerbork v nej neprekrýva zmysel pre krásu života. Autorka Denníkov túžila stať sa spisovateľkou. Toto prianie sa jej paradoxne splnilo mnoho rokov po smrti. Jej dielo sa natrvalo zapísalo do európskej kultúry ako veľké svedectvo víťazstva postoja milosrdenstva a služby nad krutosťou a nenávisťou, ktorú hlásala a uplatňovala totalitná ideológia. Denníky sa stretli s veľkým záujmom takmer vo všetkých krajinách západnej Európy.

Desaťročný chlapec hovorí Najsvätejšej Matke svoje áno, a tým prijíma dve koruny: čistoty a mučeníctva. Oddaný Márii, Maximilián Kolbe vstupuje do františkánskeho kláštora a neskôr je vysvätený za kňaza. V roku 1941 je počas Druhej svetovej vojny zatknutý za ukrývanie poľských utečencov a poslaný do koncentračných táborov v Osvienčime.Surové zaobchádzanie, zlé podmienky, beznádejná situácia. A otec Kolbe dobrovoľne ide na smrť namiesto muža odsúdeného na smrť. Zomiera o tri týždne ako mučeník. V knihe Maximilián Kolbe je spísaný príbeh odvahy a viery františkánskeho otca, ktorý svojím životom vytvoril armádu Panny Márie a šíril evanjelium aj v období vojny.

Skutočný príbeh Slovenky, ktorá prežila štyri koncentračné tábory. "Bola som Mengeleho dievča. Jedna z mnohých, ktoré museli zniesť jeho pokusy. Jedna z mála tých, ktoré to prežili. A možno som jediná, ktorá ho porazila – on a jeho tím mi robili veci, po ktorých by som už nikdy nemala spoznať ten najväčší dar – držať v náručí vlastné dieťa. Porazila som ich dvakrát. Mám dve skvelé dcéry. Bola som vo svojom živote neskutočne šťastná, aj absolútne zlomená. Stratila som veľkú lásku, aby som pomaly a postupne našla takú, čo pretrvala celý život. Prežila som štyri koncentráky..." (autorka)Kniha Mengeleho dievča je biografickou spomienkou Violy Stern - Fischerovej o tom, ako 2. svetová vojna kruto zasiahla do života jednej židovskej rodiny žijúcej v Lučenci.

Úplné vydanie najznámejšieho denníka na svete pod záštitou Nadácie Anny Frankovej.Asi každý z nás pozná príbeh Anny Frankovej. Denník bol pre ňu v jej tesnom úkryte náhrada za priateľa a konverzačného partnera, ventilom pre starosti a výbuchy hnevu a cvičisko pre jej literárne nadanie. Pre nás zostane najsmutnejším a najdojemnejším dokumentom o prenasledovaní Židov v nacistickom Nemecku.Teraz však vychádza nová verzia, kedže v auguste 1998 sa v Amsterdame zverejnilo päť doteraz neznámych stránok z denníka Anny Frankovej. Bol to zrejme otec, Otto Frank, ktorý tieto stránky, obsahujúce kritické Annine poznámky o rodičoch, neposkytol k zverejneniu. No po starostlivom posúdení pravosti sa teraz tieto stránky pridávajú ku všetkým oprávneným výtlačkom denníka po celom svete.Denník Anny Frankovej bol publikovaný prvýkrát v roku 1950 v nemčine. Toto vydanie je doplnené o nezverejnené pasáže a vysvetľujúce dodatky.

Spoveď židovského lekára z Osvienčimu. Lekár Miklós Nyiszli bol jedným z tých, ktorí sa ocitli za bránami koncentračného tábora v Osvienčime. Hneď po príchode bol podrobený selekcii. Josef Mengele, dôstojník SS a lekár, vtedy vyzval študentov a absolventov nemeckých univerzít, ktorí majú znalosti z patológie a forenznej medicíny, aby vystúpili z radu. Z celého radu sa našiel len jeden človek spĺňajúci požiadavku - Miklós Nyiszli.Kniha Bol som Mengeleho asistentom hovorí o jeho neuveriteľnej ceste po boku sadistického doktora Mengeleho. Miklós sa stal nechceným svedkom mnohých jeho zvrátených a sadistických experimentov, preto sa dá považovať za zázrak, že prežil obdobie vyhladzovania dôkazov, a neskôr tak mohol svetu odhaliť zverstvá, ktoré sa v táboroch diali.

Neuveriteľný príbeh muža zo Severnej Kórey o strastiplnom putovaní za slobodou. Politické väzenské tábory v Severnej Kórei fungujú dvakrát dlhšie ako Stalinove gulagy a dvanásťkrát dlhšie ako Hitlerove koncentračné tábory. Doposiaľ sa nepodarilo ujsť žiadnemu z tisícov väzňov, ktorí sa v severokórejských táboroch narodili a vyrástli. Žiadnemu, s výnimkou Šina Tong-hjoka.Blaine Harden v knihe Útek z tábora 14 vynáša na svetlo temné tajomstvá Severnej Kórey, ktorej despotický totalitný režim podkopávajúci ľudského ducha jej obyvateľov nemá na svete obdobu. Vďaka Šinovmu svedectvu o jeho uväznení a neuveriteľnom úteku majú čitatelia konečne možnosť nazrieť za nepreniknuteľné múry a ostnatý drôt – Šinovými očami hľadíme na matku, s ktorou súperí o jedlo, na dozorcov, ktorí sa z chlapca snažia vychovať donášača, a stávame sa priamymi svedkami popravy Šinovej matky a brata.Hoci meno neslávne známeho „Milovaného vodcu“ Kim Čong-ila zarezonovalo vo všetkých krajinách, Severná Kórea zostáva odrezaná od zvyšku sveta aj po tom, ako sa vlády ujíma jeho tretí syn Kim Čong-un. Čoraz menej cudzincov smie vstúpiť na severokórejskú pôdu a len zopár šťastlivcov sa smie tešiť z privilégia opustiť hranice svojho rodiska. Severná Kórea trpí hladom, krivká o žobráckej palici a naháňa strach celému svetu arzenálom atómových zbraní. Je tiež miestom, kde láska a ľudské práva sú dva rovnako neznáme pojmy. Približne dvestotisíc väzňov si odpykáva celoživotné tresty v politických väzenských táboroch, no vláda Severnej Kórey existenciu týchto táborov aj napriek jasným záberom z vesmírnych družíc tvrdošijne popiera.

Edita Steinová (1891–1942) je jednou z nejvýznamnějších ženských osobností 20. století. Její život, myšlení a duchovní zrání nám v této knize představují přední znalci její osobnosti. Poznáváme tak Editu Steinovou jako slezskou Židovku, pruskou vlastenku, jako dítě, studentku, jako ošetřovatelku, konvertitku, učitelku, překladatelku, filozofku, řeholnici i mystičku.Edita pocházela ze židovsko-pruské obchodnické rodiny. Jako jedna z prvních žen své doby studovala filozofii a poznala nejdůležitější myslitele své doby. Nikdy, ani po své konverzi ke katolické víře v roce 1922, se nezřekla svých židovských kořenů, naopak hledala cestu ke vzájemnému porozumění obou vyznání, hlavně ve vlastní rodině. Byla oblíbenou pedagožkou a stala se veřejně známou díky svým přednáškám.Na přelomu dvacátých a třicátých let se systematicky zabývala ženskou otázkou, vztahem mezi povoláním ženy a jejími pracovními možnostmi i sladěním profesního a duchovního života. Sama nakonec v roce 1933 dospěla k rozhodnutí pro řeholní život. Uprostřed veškerých nejistot i společenskopolitických zvratů nacházela pevnou oporu v jednotě myšlení, víry a jednání, které s nadějí ukazuje do budoucnosti. Tomuto základu zůstala věrná až do své mučednické smrti v koncentračním táboře v Osvětimi.Život Edity Steinové je nejpodrobnější a nejpřehlednější publikací, která o jejím životě a díle existuje. Je nepostradatelná pro všechny zájemce o její život, o židovsko-křesťanský dialog i dějiny 20. století. Kéž svědectví jejího života a hloubka jejích myšlenek osloví na cestě k pravému lidskosti, moudrosti a svatosti i nás.

Židia na Slovensku v 20. storočí. Ješajahu Andrej Jelínek sa narodil v Prievidzi v roku 1933 a tam prežíval aj holokaust. V roku 1949 sa vysťahoval do Izraela. Prvých šesť rokov žil v kibuci Maanit, kde pracoval v hydinárstve. Študovať históriu a sociológiu začal na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme, kde mu bol v roku 1961 udelený titul Machelor of Arts a neskôr Magister of Arts. Neskôr obhájil doktorát, pričom témou jeho dizertačnej práce bola Hlinkova slovenská ľudová strana.

Viktor E. Frankl, známy profesor neurológie a psychiatrie a autor bestselleru Hľadanie zmyslu života, z ktorej sa predali milióny výtlačkov, je tiež autorom knihy Napriek všetkému povedať životu áno.Na celom svete sa stal známym vďaka sérii prednášok, ktoré viedol po oslobodení z nacistických koncentračných táborov. Predstavil v nich svoje ústredné myšlienky o zmysle, odolnosti a dôležitosti prijatia života, a to aj napriek veľmi nepriaznivým životným okolnostiam či udalostiam. Cieľom prednášok bolo dokázať, že ľudia môžu stále - napriek ťažkostiam a smrti, utrpeniu v dôsledku fyzickej alebo duševnej choroby či pobytu v koncentračnom tábore - napriek všetkému povedať životu áno.Slová Viktora E. Frankla majú čo povedať aj dnes (práve dnes), keď je svet ohrozený vážnymi ekologickými a klimatickými zmenami, prejavuje sa sociálna nerovnosť a ekonomická kríza. Každá kríza či nepriazeň osudu je zároveň novou príležitosťou, ktorú treba využiť.

5.vydanie. Kniha spojuje dva slavné texty Viktora E. Frankla (1905–1997), psychiatra s českými kořeny a zakladatele logoterapie. Spis Psycholog prožívá koncentrační tábor vznikl během necelých dvou týdnů v prosinci 1945. Autor v něm popisuje, jakými fázemi odlidštění museli vězni procházet a jakou oporou jim byl duchovní rozměr života.Hra Synchronizace v Březince z roku 1948, napsaná působivým skicovitým způsobem, je myšlenkovým i literárně-dramatickým experimentem. Propojují se v něm Franklovy osobní zážitky z vyhlazovacího tábora s pomyslnou reflexí a živým dialogem tří filozofů, kteří mu byli blízcí – Sokrata, Spinozy a Kanta.Podle Frankla vždycky zůstává v člověku prostor svobody a odpovědnosti, kterého se nesmí za žádnou cenu vzdát, a to i v extrémní situaci: „Nic nemůže udolat člověka, který si vědomě přeje mít životní cíl.“Titul vyšiel aj v slovenskom jazyku: Hľadanie zmyslu života (2011).

S předmluvou Joni Eareckson Tada. Kniha Útočiště je v českom jazyku.Corrie Ten Boomová bola holandská hodinárka, ktorá sa stala hrdinkou odboja, prežila Hitlerove koncentračné tábory a je jednou z najpozoruhodnejších evanjelizátoriek dvadsiateho storočia. Počas druhej svetovej vojny riskovala svoj život a život svojej rodiny, aby pomohla Židom utiecť pred nacistami a smrťou v neslávne známych koncentračných táboroch, najväčších cintorínoch Zeme.Tento strhujúci príbeh odvážnej ženy, ktorá dokázala zachrániť mnoho ľudí pred smrťou, nás pozýva k zisteniu, že Božia láska prekoná všetko a má silu liečiť a obnovovať. Z celej rodiny prežila iba Corrie, ktorá v knihe Útočište vyrozprávala príbeh o viere víťaziacej nad zlom.

Psychiater a neurológ Viktor E. Frankl a židovský biblista Pinchas Lapide viedli v roku 1984 interdis­ciplinárny dialóg o šťastí človeka a jeho ozdravovaní. Hodnota rozhovoru spočíva najmä v snahe obidvoch osobností celkom sa otvoriť pre pochopenie iného vedného odboru v záujme hľadania pravdy. Siahajú pri tom až na dno svojich náboženských skúseností a osobne prežitých udalostí, akou bol napríklad holokaust. Základné existenčné otázky týkajúce sa viny a odpustenia, ale aj lásky a zmyslu života tak dosahujú v rozhovore nezvyčajnú a pôsobivú hĺbku.Titul vyšiel aj v českom vydaní Bůh a člověk hledající smysl (2011).