Modrý Peter

Rozšírené a upravené vydanie poézie svätého Jána z Kríža - Živý plameň lásky v editorskej konkretizácii, preklade a interpretácii Jána Zambora kompletizuje a čiastočne reviduje jej prekladový obraz. Kniha prináša aj dve básne tohto autora v preklade jeho prvého slovenského prekladateľa Karola Strmeňa. Súčasťou vydania je rozšírená verzia Zamborovej štúdie o básnikovej poézii a jeho životopisná skica o autorovi. Súbor dopĺňajú básne Janka Silana a Jána Zambora viažuce sa na túto výnimočnú osobnosť. Výtvarný sprievod ku knihe vytvoril Petr Veselý. Svätý Ján z Kríža (1542 – 1591) je vrcholný predstaviteľ španielskej mystickej poézie. Ako karmelitánsky rehoľník študoval na univerzite v Salamanke. Pod vplyvom svätej Terézie Ježišovej prešiel k reformným bosým karmelitánom a stal sa spoluzakladateľom kláštorov ich mužskej vetvy. Obutí ho deväť mesiacov väznili v Tolede. Tam sa zrodili viaceré jeho básne i preňho charakteristický symbol temnej noci. Jeho poézia je výrazom intímnej mystickej skúsenosti a cesty duše k zjednoteniu s Bohom. Je veľkým lyrikom lásky, tvorcom mysticko-erotickej poézie elastickej stavebnosti a zriedkavej krásy, v ktorej sa pozemské spája s nadpozemským.

Listy v tejto knihe predstavujú tú časť detského sveta, ktorú si deti vyhradzujú na mimoriadne úvahy a želania. Niektoré sú huncútske, podaktoré jednoduché, vážne i keď pre dospelých vyznievajú smiešne. Pravopis a gramatika je v tejto knihe neupravená, je taká ako ju napísal malý človiečik, lebo takto vyjadrujú svoj obsah lepšie. "Milý Bože, daj prosím ťa medzi Vianoce a Velkú noc nejaký ďalší sviatok. Teraz tu nič poriadné nemáme. Laco Milý Bože, ja som svoj slub dodržal. Kde je bicykel? Bohuš Milý Bože, si aj bohatý alebo len slávny? Števo Milý Bože, načo sa mám modliť keď Ty aj tak vieš čo chcem? Ale keď ti to spraví radosť, tak sa budem. Zuzka"

Pastirčákova duchovne substanciálna poézia sa aj v zbierke V nikom a nikde usiluje zachytiť ľudské vedomie ako deficitnú a neúplnú entitu, ktorá hľadá pevný bod, ťažisko, v kontexte spoločenskej, kultúrnej a etickej nestálosti. Z tohto kontextu sa črtá umelecky výrazný obraz zápasu o vnútorné ja, o jeho zmysluplnú a niekedy márnu súvzťažnosť s Bohom. Popri konfrontácii s krátkymi útvarmi odkazujúcimi čitateľa do zón katarzie, ticha a precitnutia, sa v autorovej poetike revitalizujú ondrušovské variácie verbálnej a významovej totality.