Jefferson Bethke

Ako sa nedať prevalcovať uponáhľanou dobou a žiť plnohodnotný život v každodennom kolotoči. Súčasná uponáhľaná doba i spoločnosť, v ktorej žijeme, na nás kladie neúnosné požiadavky. Pocit ustavičnej zaneprázdnenosti je bežnou súčasťou našich dní, no my si ho už ani poriadne neuvedomujeme. Podľa štatistík sme najúzkostlivejšia a najdepresívnejšia generácia v dejinách.Toto hektické naháňanie sa si však postupne vyberá svoju daň: ubíjame svoju dušu hlukom, množstvom informácií a nadmernou prácou. Ničí nás to duchovne, emocionálne i fyzicky. Túto skúsenosť zažil aj americký kresťanský autor Jefferson Bethke, ktorý si povedal: Do pekla so zhonom! Ježiš sa predsa nikdy neponáhľal a pritom ho môžeme smelo považovať za prototyp celého ľudstva. Zhon teda logicky pochádza z pekla, zo zdroja záhuby a smrti.Aby nás zaneprázdnenosť nepohltila, musíme sa naučiť prežívať svoj život bohatšie, hlbšie a zmysluplnejšie. Kniha Do pekla so zhonom ponúka liek na uponáhľanosť: hovorí o tichu, skrytosti, empatii a odpočinku - o veciach, ktoré nás robia ľudskými a my sa ich musíme držať práve v tomto hektickom čase.

Ako sa nedať prevalcovať uponáhľanou dobou a žiť plnohodnotný život v každodennom kolotoči. Šialené tempo, ktorým sa uberá dnešná spoločnosť, neúnosné požiadavky, ktorým sme všetci vystavení, pocit ustavičnej zaneprázdnenosti, ktorý do nás vtĺkajú už odmala – to všetko nám zasahuje do života a ničí nás. My si to však neuvedomujeme, pretože sa to deje už približne sto rokov. Štatisticky sme najúzkostlivejšia a najdepresívnejšia generácia v dejinách. Tlak na jednotlivca je priveľký, očakávania nereálne. Nečudo, že mnohí z nás trpia pocitmi úzkosti, vyhorenia a osamelosti. Nastal čas zastaviť sa a uvedomiť si, akú daň si vyberá tento zhon a hektické naháňanie. Pomaly, ale isto si ubíjame dušu hlukom, prácou, pretlakom informácií a stádovitosťou. Žijeme vo svojom súkromnom pekle, ktoré nás ničí duchovne, emocionálne aj fyzicky. Preto si treba povedať: Do pekla so zhonom! Mám ho už po krk. Môžeme si dupnúť a nedať sa unášať prúdom.Kresťanský autor Jefferson Bethke hovorí, že Ježiš sa nikdy neponáhľal a pritom bol dokonalým človekom. Odolával nátlaku okolia, zhon mu bol cudzí. Nasledovať Ježiša neznamená len riadiť sa jeho učením, ale aj ísť jeho cestou. Nasledovať jeho tempo, jeho správanie, jeho vnútro a samotnú podstatu. Zaneprázdnenosť nepohltí len toho, kto je ukotvený v bohatšom, hlbšom a zmysluplnejšom prežívaní, než aké ponúka dnešná doba. O čom teda hovorí táto kniha? O chorobe, ale hlavne o lieku. O tichu, duchovnom stíšení, schopnosti vytesniť nepodstatné veci, umení oddychovať a preciťovať lásku a empatiu – o tom, čo je v nás hlboko a zásadne ľudské. Urobíme dobre, ak sa toho budeme držať aj v čase, keď to robí už málokto.