Cirkev v útlaku

Celý svoj život som konal nebojácne a otvorene - v duchu kresťanského učenia. V mojom živote bolo obdobie, keď tento postoj bol samozrejmý a ľahký. Boli aj také, keď som za svoje presvedčenie bol prenasledovaný a väznený. Teraz som sa však z obžaloby dozvedel, že každé moje konanie - či už úradné alebo súkromné - označuje sa za tajné, ilegálne a v každom mojom prejave sa hľadá protištátne zameranie. (Generálny biskup Dr. Vladimír Pavel Čobrda)

Verná, obetavá kazateľská duchovno-pastierska práca Božích služobníkov, evanjelických farárov, ktorí v čase totalitného ateistického režimu boli pre svoju vieru väznení a trpeli, dodávala cirkvi vierohodnosť, povzbudzovala veriacich a pripravovala príchod slobodnejších časov. (Miroslav Hvoždära st.)

Vierovyznanie samé je mŕtva litera, dokument doby a viery otcov. Vierovyznanie ožije len vtedy, keď sa zmocní života a skutkov tých, čo sa k nemu priznávajú. Jedna z vážnych úloh vedenia cirkvi v budúcnosti bude vzbudiť túto živú vieru a vyznávanie Pána Ježiša Krista, a potom sa nemusíme báť ani brán pekelných. (Otto Vízner)

Prídem, keď dostanem povolenie. Veru mi ťažko, keď Ti ja mám oznámiť tých osem rokov. Malo sa mi srdce puknúť, keď som to počula. Ale myslím na Božie časy i priestory. Pán vidí i posúdi - nezúfať, dôverovať! Čítam listy: Peter, Pavel, Daniel a pod... A Teba chcem vidieť velkého v utrpení. Keď mi Pán dal tú milosť, živiť deti bez otca - chcem si to statočne vykonať. Meobyčajný údel, no nie? Ťažký a tvrdý, ale krásny. (Z listu L. Havlíkovej manželovi Štefanovi Havlíkovi do väzenia, r. 1953)