2. svetová vojna

Pravá tvár Anjela smrti. Zrejme najznámejší vojnový zločinec všetkých čias Josef Mengele bol stelesnením chladnokrvnej efektívnosti a vášnivej oddanosti neľudskému až absurdnému režimu. Diabolský lekár zodpovedný za hromadné vyvražďovanie, nepolapiteľný utečenec a neznámy muž pod maskou Anjela smrti naďalej ostáva pre celé zástupy ľudí strašiakom a zdrojom nočných môr.V 80. rokoch minulého storočia bol Mengeleho prípadom poverený David G. Marwell. Ako vedúci špeciálneho vyšetrovania pre americké Ministerstvo spravodlivosti navštívil mnohé z jeho obetí a miesta činu, vďaka čomu sa mu podarilo o Mengelem vytvoriť ešte komplexnejší obraz. Vychádzajúc z vlastných skúseností a moderných vedeckých postupov, Marwell podrobne skúma a odhaľuje zásadné detaily z Mengeleho osobného a pracovného života. Chronologicky zachytáva obdobie jeho vysokoškolského štúdia, ktoré ho priviedlo k dvom akademickým titulom a k sľubnej vedeckej kariére, a tiež roky jeho vojenskej služby – boj v prvej línii a pôsobenie v Osvienčime. Tam prebiehali jeho „výbery“, práve tam poslal na smrť nespočetné množstvo nevinných a jeho „vedecké“ snahy vrátane skúmania dvojčiat traumatizovali alebo zabili množstvo ďalších. Na konci druhej svetovej vojny sa mu podarilo uniknúť a nájsť útočisko v Južnej Amerike.David G. Marwell opisuje priebeh medzinárodného pátrania po nacistickom lekárovi, ktoré sa skončilo na cintoríne v brazílskom Sao Paule, a náročné súdne vyšetrovanie s neodvratnými dôkazmi o jeho konci. Napriek tomu mnohí odmietali uveriť, že je Mengele naozaj po smrti.

Kniha Vlak na slobodu je skutočným príbehom jedného zo 669 československých detí, ktoré unikli pred holokaustom vďaka záchrannému projektu Nicholasa Wintona. Ivan Backer mal v čase transportov v roku 1939 desať rokov. Jedným z posledných vlakov sa mu podarilo utiecť do Anglicka, kde sa po čase opäť stretol so svojou rodinou. V roku 1944 sa dostali do Ameriky, kde po niekoľkých ťažkých rokoch opäť začali žiť normály a úspešný život. Ivan Backer nikdy nezabudol na svoje židovské korene. Celý život má na zreteli otázku: S akým zámerom som bol ušetrený pred holokaustom? Z vďačnosti za svoju záchranu sa stal horlivým aktivistom za mier a spravodlivosť. V povedomiach ľudí šíri skutočnú pravdu o holokauste v nádeji, aby sa už takáto tragédia nikdy a nikde nezopakovala.

Život a holocaust. Dlouhé mlčení Eriky Bezdíčkové, která jako dívenka přišla v nacistických koncentrácích o většinu rodiny, touto knihou končí. Její autorka se rozhodla promluvit nejen k evropským studentům, kterým dodnes při svých četných přednáškách vypráví o hrůzách totalitních režimů, jimiž sama prošla. Své vzpomínky sepsala do knihy, kterou právě držíte v rukou. Nebylo to pro ni lehké, strašlivé zážitky zůstaly dodnes velmi živé. A spáchané křivdy nelze nijak napravit.Druhé rozšířené vydání.

O osobe Ferdinanda Ďurčanského sa v súčasných médiách zjavuje toľko protirečivých, neraz až nezmyselných posudzovaní, že som venoval čas a námahu tomu, aby som opäť prelistoval svoj archív pozostávajúci z desaťtisíc nemeckých dokumentov a utvoril si fundovaný názor na túto bezpochyby zaujímavú osobnosť slovenských dejín 20. storočia. Výsledok tejto svojej práce tu predkladám slovenskej verejnosti. Pripomínam, že ide hlavne o fakty a posudzovania z nemeckej strany. No nechýbajú v tých dokumentoch ani stanoviská viacerých slovenských politických činiteľov tej doby.Milan S. Ďurica, univerzitný profesor teológie a historických vied, publicista a prekladateľ pôsobil 14 rokov na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne-Ríme, 35 rokov na historickej Univerzite v Padove a 12 rokov na Univerzite Komenského v Bratislave. Bol poradcom prípravnej komisie Druhého vatikánskeho koncilu.

Titul vyšiel aj v slovenskom vydaní Hľadanie Boha a otázka zmyslu (2009).Psychiatr a neurolog V. E. Frankl a židovský teolog P. Lapide vedli v roce 1984 ve Vídni mezioborový dialog o spáse a uzdravení člověka. Výsledky jejich diskuze doposud nebyly publikovány. Zvláštností připravovaného svazku je především snaha obou autorů zcela se otevřít perspektivě té druhé disciplíny a její vědění využít ve službách hledání pravdy.Oba diskutující se přitom neustále potkávají ve svých osobních náboženských zkušenostech a rozhodujících životních dějinných událostech, jako je např. otázka holocaustu. Podstatnou roli zde hrají základní, existenciální otázky utrpení a vina, ale i láska a smysl života.

Nemecký autor a popredný cirkevný historik vo svojej štúdii ponúka pohľad na problematiku prenasledovania Židov počas druhej svetovej vojny na Slovensku, pričom svoju pozornosť sústreďuje na postoje a aktivity Katolíckej cirkvi, jej predstaviteľov na úrovni Svätej stolice i slovenského episkopátu, súvisiace s vtedajšími udalosťami. Podstatnú časť knihy tvoria dokumenty v originálnom jazyku a v slovenskom preklade; prvýkrát sú pospolu publikované oficiálne texty slovenských biskupov.Treba zdôrazniť, že ako dlhoročný predseda Pápežského komitétu pre historické vedy mal autor možnosť analyzovať niektoré dokumenty z Archívu Kongregácie pre mimoriadne cirkevné záležitosti. Pôvodne kniha vyšla v nemčine (2003) a v taliančine v Libreria Editrice Vaticana (2004). Slovenský preklad bude preto zaiste zaujímavým príspevkom z cudzieho prostredia k odbornej diskusii a lepšiemu poznaniu okolností tragédie židovského obyvateľstva a vôbec dejín prvej Slovenskej republiky v rokoch 1939-1945. Zaujímavosťou je, že kniha vyšla práve v čase, keď bol je autor, kardinál Brandmüller, na niekoľkodňovej návšteve Slovenska.

Na začiatku sa Penny Goodrichová zaľúbila do Eddieho Shaffera, a keď sa naskytla šanca, využila ju, aby sa mohla stať súčasťou jeho života. Začalo sa to nádejou, že aj on bude milovať ju a možno ju raz požiada o ruku. Ale toto semienko nádeje nekontrolovateľne prerástlo do prekvapivého a zamotaného príbehu, odhalilo tajomstvá a úplne zmenilo jej život.Ocenená autorka Lynn Austinová zručne a citlivo opisuje dlhé obdobie čakania na blízkych, ktorí sú na fronte... a tiež neočakávané zázraky, ktoré zjavujú prítomnosť a lásku Boha dokonca aj vtedy, keď mlčí. „Dej príbehu sa odohráva striedavo v židovskej časti Brooklynu a v maďarskej Budapešti práve v čase, keď sa svet zmieta uprostred hrôz druhej svetovej vojny. Pred našimi očami sa postupne rozplietajú príbehy troch rodín, ktorých osudy zviedla dokopy práve tragédia a bolesť.“

Annelies Marie Franková (12. června 1929 – březen 1945) v roce 1933 s rodiči uprchla z Německa do Amsterodamu, kde se rodina od roku 1942 skrývala v půdním bytě. Dospívající Anne psala od 12. června 1942 do 4. srpna 1944 deník.Po prozrazení skrýše byla rodina odvezena do koncentračních táborů v Německu, přežil jen otec. Anne zahynula v Bergen-Belsenu. Po válce otec deník vydal, byl přeložen do mnoha jazyků a zdramatizován. Toto české vydání obsahuje poprvé nově nalezené a dosud nepublikované stránky.

Kniha obsahuje výbor z myšlenek a meditací známé karmelitky, filozofky Edity Steinové, která byla pro svůj židovský původ zavražděna v Osvětimi nacisty a roku 1998 svatořečena. Tyto myšlenky nám představují její duchovní vývoj ústící až v mystický vztah ke Kristu a vedoucí k touze přinést smírnou oběť za záchranu Německa a na usmíření mezi židy a křesťany.Publikace je rovněž opatřena stručným životopisem Edity Steinové, který se zejména snaží nahlédnout do nitra této jedné z největších postav 20. století.

Skoro polovinu života strávila Corrie ten Boom cestováním po celé zeměkouli, spala v tisíci různých postelí, všechny své věci měla jen po kufrech, a to všechno proto, aby naplnila své poslání: říci lidem po celém světě, že Ježíš Kristus je živý.Svými zkušenostmi z koncentračního tábora, kde zahynuli všichni ostatní členové její rodiny, byla předurčena, aby nesla zvěst o odpuštění. O odpuštění, k němuž člověk sám nemá sílu.

Vlastní životopis. Autobiografické svědectví, které mapuje naše moderní dějiny. Autorovy osudy v mnohém připomínají cesty, kterými se ubírala církev a celá společnost v období po druhé světové válce.

Učitel lásky k lidem, mučedník svobody. Často slýcháme mluvit o "novinářské etice". Žel, tento pojem zůstává většinou jen ozdobným rčením, které si málokdo zúčastněný bere k srdci...P. Titus Brandsma, holandský karmelitán, spisovatel a novinář, umučený za II. sv. války v Dachau je zářivý příklad věrnosti k pravdě ve sdělovacích prostředcích za obzvlášť těžkých okolností. Nejen že se nenechal "koupit" v době, kdy pravda byla "ve psí" a kdy mnozí tak selhávali za mísu čočky, ale neváhal dát za svůj ideál, za lásku k pravdě a ke svobodě i svůj život.Kniha líčí jeho strhující zápas v postavení duchovního vůdce katolických novinářů v době okupace Holandska, jeho mučednickou smrt v koncentračním táboře a posléze jeho vítězství, když byl Janem Pavlem II. postaven na oltář jako partner "patrona našeho století" sv. Maxmiliána Kolbeho.

Liesel Memingerová prichádza do nemeckého mestečka Molching, kde ju čakajú adoptívni rodičia. Postupne si zvyká na krik a výčitky novej mamy Rosy i na láskavosť nového ocka Hansa. Liesel si nachádza priateľov – aj toho najlepšieho, ktorý sa do nej zaľúbi. Zoznamuje sa so slovami, učí sa ich čítať i zapisovať. A hoci by to od nej asi nik nečakal, kradne knihy. Na všetko, čo vnímavá Liesel prežíva, však dopadá tieň Adolfa Hitlera, ktorý vládne Nemecku a nepochybne aj srdciam väčšiny jeho obyvateľov. Jej ocko nacistickému poblázneniu odolal a Liesel sa čoskoro naučí rozlišovať medzi svetom „tam vonku“, kde treba na požiadanie hajlovať či vešať zástavy so svastikami, a svetom „vnútri“, v dome, kde sa v pivnici ukrýva mladý židovský utečenec. Blíži sa koniec vojny, život je čoraz ťažší a Smrť, rozprávač strhujúceho príbehu Liesel Memingerovej, má čoraz viac práce. Jeho pohľad sprevádza čitateľov od prvej stránky po poslednú a prifarbuje ju melanchóliou i čiernym humorom.

Komiksové vydanie najznámejšieho denníka, vydané pod záštitou Nadácie Anny Frankovej. Trinásťročná Anna Franková sa spolu s rodinou počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývala v zadnej časti budovy v Amsterdame. Tesne pred koncom vojny však padla za obeť nacistickému režimu. Anna si zapisovala udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944 a zaznamenala všetko, čo sa okolo nej dialo, aj jednotlivé dni v úkryte. Keď v marci 1944 v Oranžskom rádiu počula výzvu občanom, aby poskytli svoje zápisky do zbierky na historické účely, svoje poznámky začala prepisovať do knižnej podoby. Stihla prepísať podstatnú časť pôvodných listov a po vojne sa o ich knižné vydanie zaslúžil Annin otec Otto Frank, ktorý ako jediný z rodiny vojnu prežil.