Božena Slančíková-Timrava

„Veľa ľudí je u Ťapákov… Keď sa všetci sídu, temer nestačia lavice. A keď obsadnú stôl na obed, čo len po sedem ráz začrú do misy lyžicami, už sa i vyprázdni… Ľudu dosť, ale to je chyba, že nieto hlavy v dome…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Mara inokedy bola by privítala opitého gazdu salvou rečí, majúc jazyk obratný, ale teraz nevenuje mu ani pozornosti. Má iné trápenie. Totiž žení syna Paľa-Kaina, a ani jedna v dedine nechce zaň ísť…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Koho si Ondrík Borievkovie vyberie za ženu? Urobí po vôli matke alebo starej matke? Klasika zo Zlatého fondu SME.

„„Čo sa stalo? Už je po vojne!“ zvolá Paľo Ďatel rozradostený. „Po vojne!“ prisviedčajú ostatní chlapi. Oči im sršia, líca očervenené, ústa samý smiech.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Vydá sa! Veď sa má za koho: dvaja ju chcú. Môže si vybrať z nich hneď. Ale Zuza nevyberá. Jej myseľ sliedi za iným...“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Tak?! Lepšie bolo pod päsťou, vtedy by ste boli svorní, teraz sa hašteríte ako deti a neviete žiť v slobode? Chceli by ste, by sa nad vami panovalo, chceli by ste bič nad sebou…?“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Som dvadsaťročná a veľmi pekná podľa seba, zrkadla i ulovených poznámok. Hlava moja zato je plná blúznenín o skvelej budúcnosti, ktorá sa mi chystá pri boku vysokopostaveného muža, krásneho, ktorý má z neznámej diaľky prísť pre mňa…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Už dva roky pominuli, ako vojna trvala. Ľudia ani nerozprávali už o nej; privykli čajsi na ňu. Ženičky sa uspokojili, vžili a privykli, i že im chybujú synovia a mužovia. — Paľo Sekan len po dvoch rokoch, keď mu syna vzali, zbadal, že je vojna…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Veselohra v 4 dejstvách. Dramatická literatúra zo Zlatého fondu SME.

„Pódi má veľké nádeje do budúcnosti. Bude shŕňať peniaze, postaví dom sám a syna vychová na veľkého pána…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Paľo Ročko ochorel. Ako dostaval dom, do ktorého zakázal čo len krokom vojsť svojej materi lebo ho ničím nepodporovala, ba žiadala ešte, aby ju on opatril, on, biedny a chudobný — začalo ho klať vo vnútornostiach a ľahol do postele...“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Starého gazdu Jána Mojžíka tak asi od Vianoc morila tajná túžba. A ako sa začaly snehy topiť, jar približovať a sused dolný, Maco Dlháň, vyhnal prenikavo bľačiace jahnence na dvor, už páľu tej túžby ani strpieť nemohol... „Už je nie inak, ja salaš musím mať!“ šomral si v ten deň i sto ráz.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Ľudový divadelný kus v štyroch dejstvách. Dramatická literatúra zo Zlatého fondu SME.

„Či je veľká moc božia predsa, keď človeka kedykoľvek smetie so zeme. Márnosť všetko, márnosť!“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„...v duchu naozaj žiada sa jej ísť. Ale ako? Čo si ona počne, bojazlivá, v takej slávnej spoločnosti?“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Novela zo života dedinskej inteligencie, ľudí, ktorí nevedia nájsť zmysel žitia a cítia sa byť zbytoční. Hlavná hrdinka Milina je zaľúbená do namysleného a sebavedomého učiteľa, ktorý odmieta jej lásku. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Tri nerozlučné priateľky, Otília, Katarína a Jozefína. Dočká sa niektorá z nich veľkého šťastia? Klasika zo Zlatého fondu SME.

Iľu už nebaví dusiť sa v preplnenom dome lenivých ľudí, do ktorého sa privydala. Možnosti sú dve: prelomiť pasivitu príbuzných alebo ujsť. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Psychologická novela s protivojnovou tematikou. Obrazy dedinského a mestského prostredia počas prvej svetovej vojny a reakcie ľudí na ňu. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Vedz, že blaho národov, nielen nášho maličkého, spočíva i na pleciach žien… A nám tým väčšmi prichodí brať na seba i tú úlohu, lebo sa nám mužskí strácajú. Jedni pre zisk, jedni pre postavenie, jedných žena a okolie premení, druhí prídu do neprajných okolností, i musia mlčať, a najviac okrádajú nás školy…“ Autobiografická novela zo Zlatého fondu SME.

„Anča Kanátovie práve doumývala riad, čo ostal po dobrej večeri chlapov, ktorí jej doviezli z druhej dediny nevestu, vydavšiu sa dnes za jej syna. Poutierala taniere a misky vechtíkom, pozakvačovala každé na svoje miesto, potom sadla na lavicu k ohnisku, aby si oddýchla... Tvár zastrela sa jej starosťou, keď pomyslela na tento deň. Či to bude dobré a prospešné pre nich: syna a ju, čo sa dnes vykonalo?“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Naraz rozniesla sa zvesť tichou dedinou, že Ďuro Ťankeľ ide do Ameriky. A v tie časy stalo sa i to, že mladý Jano Fazuľovie zmenil sa celkom. Stal sa zahútaným každým dňom väčšmi a sotva prehovoril slova...“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Milo Fizelčík chce byť umelec. Vyučil sa bol síce za merníka, keď zrazu zacítil, že je talent. Nechal všetko tak a oddal sa svojmu povolaniu, ktoré ho zvalo, i začal robiť, čo k všetkému tomu treba. Nechal si dlhé vlasy rásť a pobehal mestá, ktoré treba ponavštevovať, a teraz je tu, behá po izbe a mučí sa…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Vydá sa Jolka za Čordáša? Poviedka Bożeny Slančíkovej-Timravy. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„V dedine nikto si nemyslel, že by sa Ondro Hľonzo oženil ešte raz. Ako mládenec ledva si mohol dostať ženu; ani nenašiel si jej v tejto dedine, iba v druhej, i to len slúžku biednu, chorľavú, a teraz, keď ostal vdovcom so troma deťmi, ani len dušičke sa neprisnilo o ženení Hľonzovom. Kto by i šiel za chudobára, do drevenej chalupy, za neho, čo má skrívené nohy a kolená s vytknutými jabĺčkami, komoru pustú?…“

„Tatuško ohluchol, i zrak mu slabol a nemohol viac učiť deti. Preto dnes po veľkom rozmýšľaní a radení zasadol k stolu, ťažko spustiac sa na stolec, a odpísal svojmu priateľovi Somošovi — s ktorým vžak neschodil sa pre diaľku — aby mu poslal syna, od leta pripraveného na učiteľstvo, za pomocníka…“ Klasika zo Zlatého fondu.

„Iľa Štopľovie sa nazdala, že keď sa vydá za bratranca ku maminej sestre, že tak dobre ani jednej neveste nebude, ako jej, a ľa, i teraz plače konča domu...“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Ktorú z troch priateliek si napokon nájde veľké šťastie? Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Na knižke majú apa 500 zlatých; tristo, čo voly predali po maminej smrti, a dvesto, čo odvtedy nagazdovali. To všetko preto, že sa chcú oženiť.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Slová nejdú im na jazyk, srdcia chladnú, výbuch opozdenej lásky zhasol… Už je pozde lapať šťastie teraz. Mohli oň stáť vtedy, keď bol tomu čas!“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Celá dedina bola už nahnevaná. Trpezlivosť občanov bola u konca a vzbúrenie veľké povstalo medzi ľudom. Ženy reptaly každým dňom väčšmi a vyhrážkam chlapov nebolo konca. Totiž hlásnik Hrkaľa, ktorý zastával tú službu už na štvrtý rok, povinností svojich nekonal nijako… Klasika zo Zlatého fondu SME.