Enzo Bianco

Priateľ chudobných. Artemide Zatti sa narodil 12. októbra 1880 do roľníckej rodiny ako tretí z ôsmich súrodencov. Medzi jeho príbuzných z matkinej strany patrí Juan Edmundo Vecchi - ôsmy nástupca dona Bosca. Ako dvadsaťročný sa Artemide rozhodol pre duchovné povolanie a začal študovať v saleziánskom formačnom dome. O dva roky nato sa nakazil tuberkulózou pri ošetrovaní chorého. Keď sa po nejakom čase jeho zdravotný stav zlepšil, začal pracovať v malej saleziánskej nemocnici a lekárni. V roku 1908 zložil rehoľné sľuby a stal sa saleziánom koadjútorom (pomocným biskupom). Podarilo sa mu vybudovať novú nemocnicu a získať dipolom z farmácie. V roku 1950 spadol z rebríka a viac sa neuzdravil. Zakrátko na sebe spozoroval príznaky nevyliečiteľnej choroby. Po tom, ako vyplnil svoj úmrtný list, 15. marca 1951 zomrel. Pápež Ján Pavol II. ho 14. apríla 2002 vyhlásil za blahoslaveného a 9. októbra 2022 ho pápež František vyhlásil za svätého.Viac podrobností zo života tohto saleziána sa dočítame v publikácii Artemide Zatti - Priateľ chudobných, ktorej autorom je taliansky autor Enzo Bianco.

Otec a učiteľ mladých. Život svätého Jána Bosca, priateľa mladých, je taký pestrý a bohatý, že jedna kniha zďaleka nestačí. Počas svojho života mal vždy vhodné slovo povzbudenia, príklad i priateľské srdce tak pre svojich chlapcov v Turíne, ako aj pre rodičov, učiteľov, kňazov, úradníkov… V tejto knihe sa môžeme dotknúť nielen už známych, ale aj doteraz nepoznaných epizód, príbehov a myšlienok z jeho strhujúceho života.

O skutkoch milosrdenstva. „Kým je na svete možné robiť skutky milosrdenstva, život je krásny a žiť je Božie,“ povedal istý veriaci spisovateľ Cesare Angelini. Kedysi tieto skutky ľudia nazývali Kristove skutky. Ako sa má správať kresťan? Stačí, keď nasleduje Pána a podobne ako on koná štrnásť skutkov milosrdenstva.

František Saleský. Životopis svätca, ktorý vynikal miernosťou a láskavosťou. Písal sa rok 1593, keď bol František Saleský vysvätený za kňaza. V tom čase sa Európou šírila kalvínska reformácia. Po vysviacke ho biskup poslal do kalvínskeho kraja Chablais neďaleko Ženevského jazera. Jeho predchodca musel odtiaľ utiecť, ale František si zaumienil, že obráti 60 000 kalvínov späť na katolícku vieru. Kalvíni odmietali verejnú diskusiu, ich vyzývavé mlčanie bolo prerušované vyhrážkami, ktorými sa usilovali prinútiť horlivého kňaza, aby odišiel. Keď neprijímali hovorené slovo, František začal písať. Na letákoch vysvetľoval hlavné body kresťanskej náuky a vyvracal bludy. Letáky potom pripevňoval na múry alebo vkladal do domov. Niektorí kalvíni sa rozhodli neúnavného misionára zabiť. František si však zvolil jednoduchý spôsob obrany – odvahu, priamosť, láskavosť a miernosť. Napokon, po mesiacoch zaťatého nepriateľstva, sa začala situácia meniť. V roku 1603 už mohol František oznámiť do Ríma, že 25 000 inovercov sa vrátilo do Cirkvi.