Erich Fromm

„Láska nemá cieľ, aj keď veľa ľudí môže povedať: Samozrejme, že má! Je to láska, hovoria, čo nám umožňuje uspokojiť naše sexuálne potreby, uzatvárať manželstvá, mať deti a žiť normálny život strednej triedy. To je cieľ lásky. A preto je láska v dnešnej dobe taká zriedkavá, láska bez cieľov, láska, v ktorej je jedinou podstatnou vecou samotné milovanie. V tomto druhu lásky hrá kľúčovú úlohu bytie nie spotrebovávanie. Je to ľudské sebavyjadrenie, úplne využitie našich ľudských schopností.“„Len ťažko nájdeme inú činnosť alebo druh podnikania, ktoré by sme začínali s tak ohromnou nádejou a očakávaním a zároveň by zlyhávalo tak často ako láska. Ak by sa to dialo s akoukoľvek inou činnosťou, ľudia by prahli po poznaní dôvodov zlyhania a po tom, ako prísť na možnosti ako ju zlepšiť, alebo by sa tej činnosti jednoducho prestali venovať. Lenže lásky sa vzdať nedokážeme, a tak nám zostáva iba jedno riešenie ako predísť zlyhaniu – rozobrať dôvody zlyhania a prikročiť k skúmaniu významu lásky.“

Kniha Umenie počúvať nie je v pravom slova zmysle knihou, ktorú napísal Erich Fromm, hoci je autorom všetkých textov. Za vznik tohto diela vďačíme bývalému asistentovi Ericha Fromma a správcovi jeho literárnej pozostalosti Dr. Rainerovi Funkovi, ktorý zo záznamov prednášok a seminárov, článkov a poznámok zostavil knihu o osobitej psychoanalytickej terapii, ktorej sa Fromm viac ako päťdesiat rokov venoval, a hoci ju plánoval opísať a publikovať vo väčšom rozsahu, za svojho života sa mu to nepodarilo zrealizovať.Posmrtne publikované texty v tejto knihe nie sú učebnicou psychoanalytickej terapie a nie sú ani náhradou Frommovej neexistujúcej interpretácie psychoanalytickej techniky, nič také nie je možné vytvoriť. Avšak texty v tejto publikácii poskytujú informácie o Frommovi ako terapeutovi a o spôsobe, akým sa zaoberal psychologickým utrpením ľudí našej doby.Pre jeho terapeutické metódy nie sú charakteristické rozvláčne teórie a abstrakcie ani diferenciálne diagnostické „znásilnenie“ pacienta, ale skôr jeho schopnosť individuálneho a nezávislého vnímania základných problémov človeka. Frommov humanistický pohľad preniká do jeho myšlienok týkajúcich sa pacientov a zaobchádzania s nimi. Pacienta nevidí ako protiklad, pacient nie je fundamentálne odlišný človek. Medzi analytikom a analyzovaným je zjavná hlboká solidarita. (Dr. Rainer Funk, 1994)

Technické utópie – napríklad lietanie – uskutočnila nová veda o prírode. Humánnu utópiu mesiášskej doby – zjednoteného nového ľudstva žijúceho v solidarite a v mieri, oslobodeného od ekonomického určenia a od vojny a triedneho boja – možno dosiahnuť za predpokladu, že na realizáciu humánnej utópie vydáme rovnakú energiu, inteligenciu a zanietenie, aké sme vydali na realizáciu našich technických utópií. Nikto nevie postaviť ponorky čítaním Julesa Verna, nikto nevie vybudovať humanistickú spoločnosť čítaním prorokov.Či sa takáto zmena od nadvlády prírodnej vedy k novej spoločenskej vede odohrá, nemôže povedať nikto. Ak áno, mohli by sme mať ešte vždy šancu na prežitie, ale či sa tak stane, bude závisieť od jedného faktora: od množstva brilantných, vzdelaných, disciplinovaných a starostlivých mužov a žien, ktorých priťahuje nová výzva k ľudskej mysli a fakt, že tentoraz nie je cieľom kontrola nad prírodou, ale kontrola nad technikou a nad iracionálnymi spoločenskými silami a inštitúciami, ktoré ohrozujú prežitie západnej spoločnosti, ak nie celého ľudstva.Som presvedčený, že naša budúcnosť závisí od toho, či sa, vzhľadom na uvedomenie si súčasnej krízy, najlepšie mysle zmobilizujú a obetujú sa pre novú humanistickú vedu o človeku.

Strach ze svobody patří k nejznámějším dílům Ericha Fromma, který ji napsal během exilového pobytu ve Spojených státech, kam musel utéci před Hitlerovým nacismem. Vzhledem k tomu, že lidem z demokratických společností se navzdory faktům zdálo neuvěřitelné, že by nacistickou ideologii i praxi aktivně podporovaly široké vrstvy německého národa, považoval Fromm za nutné vysvětlit psychologické kořeny tohoto úděsného jevu. Výstižně poukazuje na fakt, který nikdo před ním explicitně psychologicky nerozpracoval – fakt dvojznačnosti lidské svobody, jež se může stát otevřením možností, stejně jako cestou do úzkosti z osamění a izolace. Je-li svoboda pojímána oním druhým způsobem, svádí do pasti autoritářství, destruktivity či konformismu.Fromm ve svém díle pátrá, kdy takový strach ze svobody vznikl a co jej podpořilo, a přes všechna svá zjištění se domnívá, že je v lidských schopnostech stát se sebou samým skrze tvorbu, smyslovou radost, lásku či práci.

„Láska nemá cieľ, aj keď veľa ľudí môže povedať: Samozrejme, že má! Je to láska, hovoria, čo nám umožňuje uspokojiť naše sexuálne potreby, uzatvárať manželstvá, mať deti a žiť normálny život strednej triedy. To je cieľ lásky. A preto je láska v dnešnej dobe taká zriedkavá, láska bez cieľov, láska, v ktorej je jedinou podstatnou vecou samotné milovanie. V tomto druhu lásky hrá kľúčovú úlohu bytie nie spotrebovávanie. Je to ľudské sebavyjadrenie, úplne využitie našich ľudských schopností.“„Len ťažko nájdeme inú činnosť alebo druh podnikania, ktoré by sme začínali s tak ohromnou nádejou a očakávaním a zároveň by zlyhávalo tak často ako láska. Ak by sa to dialo s akoukoľvek inou činnosťou, ľudia by prahli po poznaní dôvodov zlyhania a po tom, ako prísť na možnosti ako ju zlepšiť, alebo by sa tej činnosti jednoducho prestali venovať. Lenže lásky sa vzdať nedokážeme, a tak nám zostáva iba jedno riešenie ako predísť zlyhaniu – rozobrať dôvody zlyhania a prikročiť k skúmaniu významu lásky.“

Technické utópie – napríklad lietanie – uskutočnila nová veda o prírode. Humánnu utópiu mesiášskej doby – zjednoteného nového ľudstva žijúceho v solidarite a v mieri, oslobodeného od ekonomického určenia a od vojny a triedneho boja – možno dosiahnuť za predpokladu, že na realizáciu humánnej utópie vydáme rovnakú energiu, inteligenciu a zanietenie, aké sme vydali na realizáciu našich technických utópií. Nikto nevie postaviť ponorky čítaním Julesa Verna, nikto nevie vybudovať humanistickú spoločnosť čítaním prorokov.Či sa takáto zmena od nadvlády prírodnej vedy k novej spoločenskej vede odohrá, nemôže povedať nikto. Ak áno, mohli by sme mať ešte vždy šancu na prežitie, ale či sa tak stane, bude závisieť od jedného faktora: od množstva brilantných, vzdelaných, disciplinovaných a starostlivých mužov a žien, ktorých priťahuje nová výzva k ľudskej mysli a fakt, že tentoraz nie je cieľom kontrola nad prírodou, ale kontrola nad technikou a nad iracionálnymi spoločenskými silami a inštitúciami, ktoré ohrozujú prežitie západnej spoločnosti, ak nie celého ľudstva.Som presvedčený, že naša budúcnosť závisí od toho, či sa, vzhľadom na uvedomenie si súčasnej krízy, najlepšie mysle zmobilizujú a obetujú sa pre novú humanistickú vedu o človeku.

Kniha Umenie počúvať nie je v pravom slova zmysle knihou, ktorú napísal Erich Fromm, hoci je autorom všetkých textov. Za vznik tohto diela vďačíme bývalému asistentovi Ericha Fromma a správcovi jeho literárnej pozostalosti Dr. Rainerovi Funkovi, ktorý zo záznamov prednášok a seminárov, článkov a poznámok zostavil knihu o osobitej psychoanalytickej terapii, ktorej sa Fromm viac ako päťdesiat rokov venoval, a hoci ju plánoval opísať a publikovať vo väčšom rozsahu, za svojho života sa mu to nepodarilo zrealizovať.

Provokativní pohled na Marxovu filosofii člověka, která byla překrucována v socialistickém bloku a ignorována na Západě včetně ukázek z díla Karla Marxe.