František Švantner

Romantický príbeh lásky v prostredí slovenských hôr. Autor sa pohybuje vo fantastickom svete a spája realitu s mystikou a fantáziou.

Neskrátená audioknižná verzia vrcholného a kultového diela slovenského naturizmu, ktoré je dnes už klasickým dielom slovenskej literatúry 20. storočia. Oslava prírody a mladosti. Zvláštna, tajomná atmosféra, v ktorej autor dokázal prvkami dramatizácie miestami navodiť stav neznesiteľného napätia (vplyv E. A. Poea). Silné využitie naturalistických a lyrických prostriedkov. Prvky iracionality, fantastiky (až magického realizmu), senzualizmu i erotiky. Dielo je výrazne poznačené témami vojny a smrti, keďže román vznikal v posledných rokoch druhej svetovej vojny.

„Takto ju volali. A ja, hoci sme boli už pred sobášom, nevedel som a ani dnes neviem, či to bolo len jej priemenie, alebo bola tak zapísaná aj v matrike. Slúžila u Michalčíka, ktorý mal obecnú krčmu na Beňuši, ale najradšej kupčil so statkom a v krčme nechával svoju ženu, a keď tá mala zaneprázdnenie, nuž aj Malku. Tam som sa s ňou poznal, lebo na beňušskom hornom salaši som ja dva roky valašil a v obecnej som sa neraz pristavil, ba niekedy aj noc prespal, keď som sa oneskoril v dedine a ťažilo sa mi nocou na salaš...“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Môžete si ich ľahko nájsť na mape. Choďte smelo hore Hronom a tam, kde sa vám už zelená farba zpod prsta celkom vylení, zabočte doľava k potoku, ktorému zabudli pripísať meno, alebo nevedeli, ako sa volá; hoci odjakživa celý vidiek ho nazýva Belicou...“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Ujček Maco neboli poverčivý. Keď im niekto rozprával o všelijakých pliagach, čo sa vraj potulujú po svete, čo majú tajomnú moc a čo moria ľudí, nuž len počúvali, počúvali, ale si mysleli po svojom...“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Čo je život? Ťažko povedať! Vieme len toľko, že je v nás a my sme v ňom. Podobá sa rieke bez počiatku a konca. Preteká priestorom bez oddychu, rovnako mocne a nezadržateľne, ako šiel rajom i Golgotou, nemá koryta, nemá miery, riadi sa vlastnými zákonmi, vytvárajúc na svojej ceste podivuhodné tvary, ktoré nenaplňujú len obsah tohto sveta, ale dávajú mu aj najpodstatnejší zmysel.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Čo je život? Ťažko povedať! Vieme len toľko, že je v nás a my sme v ňom. Podobá sa rieke bez počiatku a konca. Preteká priestorom bez oddychu, rovnako mocne a nezadržateľne, ako šiel rajom i Golgotou, nemá koryta, nemá miery, riadi sa vlastnými zákonmi, vytvárajúc na svojej ceste podivuhodné tvary, ktoré nenaplňujú len obsah tohto sveta, ale dávajú mu aj najpodstatnejší zmysel.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Čo je život? Ťažko povedať! Vieme len toľko, že je v nás a my sme v ňom. Podobá sa rieke bez počiatku a konca. Preteká priestorom bez oddychu, rovnako mocne a nezadržateľne, ako šiel rajom i Golgotou, nemá koryta, nemá miery, riadi sa vlastnými zákonmi, vytvárajúc na svojej ceste podivuhodné tvary, ktoré nenaplňujú len obsah tohto sveta, ale dávajú mu aj najpodstatnejší zmysel.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.