Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský

„Zvlášť ohnivo obhajovali kávu panie, čím to tak ďaleko doviedli, až vymohli i zákon, mocou ktorého i stav manželský mohol byť rozviazaný, keby muž zabraňoval žene kávu piť.“ Túto, ale i mnohé ďalšie zaujímavosti z histórie obľúbeného nápoja, podáva prozaik a publicista Zechenter-Laskomerský. Čítanie o káve vychádza v edícii Zlatého fondu SME.

Zechenter-Laskomerský vo svojich cestopisoch pútavou formou podáva informácie o geografických, prírodopisných, národopisných i dejepisných zujímavostiach, ale dáva i rady týkajúce sa cestovania, napríklad: „Peniaz je všade potrebný, nadovšetko na ceste, na nepredvídané výdavky: diškrécie atď., a tak by človek bez peňazí vyšiel na posmech. Ale opakujem, že pri skromnosti sú výdavky nepatrné; no kto vládze plnou kasou, príležitosť vydávať peniaze nájde sa všade, nadovšetko pri kupovaní rozličných pamätností.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Cestopisná črta. Krásne prostredie Tatier spojené s vlastnými príbehmi a zážitkami autora. Opis cesty je miestami žartovný, miestami vážny, ale tiež plný filozofovania a narážok na spoločenské pomery.

Humoristicky ladené prózy, pôvodne uverejnené v časopisoch Černokňažník, Sokol a v Národných novinách. Politickou satirou sú najmä listy Štefana Pinku z rôznych vojenských výprav rakúsko-uhorskej armády. Listy zviazané s domácim kontextom zasa prinášajú humoristický pohľad na aktivity národného hnutia. Zábavná je typická Laskomerského jazyková komika, najmä slovné hry s inojazyčnými prvkami. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Vyše tridsať humoresiek s autobiografickými črtami, vychádzajúcich z detstva, štúdií i lekárskej praxe Zechentera-Laskomerského. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský — prozaik, publicista, autor najmä krátkych humoristických žánrov a cestopisov — písal často i pod pseudonymom Dr. Lesebuch. Listy sú výpoveďou o autorovi i o dobe, v ktorej vznikli. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Novela realisticky opisujúca život ľudí v baníckej oblasti s podtitulom Rozprávka zo života ľudu slovenského. Zaujímavosťou je, že jej rukopis sa stratil a autor ju musel napísať nanovo. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„,Ej, bisťuževýdade, nuž či to tak? Poľovníci musia včasne vstávať! Kým si vy oči povytierate, dávno som už potrebnô nariadil.‘ Takto hovoril Jožko náš včasne ráno dňa 27. októbra roku 1860, keď nás vo svojom príbytku z brlohu za nohy vyťahoval… Poskákali sme a rezko šlo všetko od ruky… Vystrojení všetkými viac-menej potrebnými parhámami vysadli sme na kone a jachali čiernohronskou dolinou… Romantickou pôvabnosťou krajobrazu zabávať sa nestačím. Naša myseľ túžila za medveďmi.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.