Ivo Engler

Každý obraz, krajina, život jednotlivca alebo dejiny národa pozostávajú z čiastkových obrázkov, ktoré však možno poskladať do relatívne komplexného obrazu. Pre spisovateľa to znamená skladať akúsi puzzle skladačku. Moja dcérka Anna mala päť rokov, keď bola majsterka v tejto hre. Ja sa to stále učím.

Vedecko-utopistický romám odohráva sa v modernom Grécku. Opisuje životné príbehy lekára-vedca Hippokrata, potomka slávneho lekárskeho rodu a jeho problémy s manželkou Xantipou a synom Telemachom. Digitálna technika mu umožnila dešifrovať psiu reč. Napriek varovaniu veštkyne Kasandry vybral sa na jachte „Odysseus“ na Motýlí ostrov . Tam žila nymfa podobná Kalypso. Prichádza ľudská i prírodná povíchrica: Verný pes dalmatinec, reinkarnácia starogréckeho filozofa Sokrata, stal sa jediným priateľom osamelého, pokiaľ ich Neptun nepozval k sebe.

Venuje sa životu v mondénnej klinike vo švajčiarskom vysokohorskom športovom a hoteliérskom St. Moritzi, najmä však dramatickej láske k americkej top-mankýnke Tare.

Je obrazom dobrodružnej cesty Milana Wernera po svete a dejinami jeho domoviny. Sprístupňuje objavenie novej biologickej metódy „Terapie ionizovaným kyslíkom“ a filozófiu slobodomurárskych Majstrov.

Približuje prostredie úrazovej kliniky vo Viedni, kde sa mladý lekár uchýtil po emigrácii zo Slovenska v r. 1965. V kolektíve domácich i emigrantských kolegov si hľadá svoje miesto a presadenie. Pri úvahách o zdraví a nemoci, láske a nenávisti, priateľstve a závisti, slobode a obmedzení si zachováva zmysel pre humor.

Rozpráva o mladosti a mnohých láskach lekára - burliváka a chirurga Milana Wernera. Približuje príbehy jeho rodiny do roku 1968 ,kedy emigroval na Západ a opustil milovanú a krásnu, ale neslobodnú domovinu. Bohuš Bodacz na záver tejto knihy píše: „…ani my Slováci nie sme výnimkou,výnimoční, odlišní , uchránení pred atrófiou pamäti…Englerova próza je vztýčeným prstom i varovaním: Každá klietka slúži tomu, kto v nej nesedí.“