Ján Kalinčiak

Boli časy, keď pre našich dávnych predkov bolo bežné nebezpečenstvo násilných a zničujúcich vpádov Osmanov. Počerní cudzinci plienili a obsadzovali mestá a osady. Zároveň boli aj mužmi a nachádzali tu krásne ženy. Napríklad Žofiu, najkrajšie dievča Myjavy, ktorá chystá svadbu s pánom hradu Branč Jankom Černokom. No Žofia sa páči aj agovi Osmanovi. Osman priamo na svadbe zajme Žofiinho milého. Žofia sa rozhodne nájsť milého a oslobodiť ho. Strhujúcu romantickú povesť Púť lásky (1845) napísal štúrovec Ján Kalinčiak.

„Teší sa obyčajne ľud obecný keď vidí padať a hynúť pred tým mocného a silného, bo veľkosť a silu vystáť nemôže.“ Povesť zo Zlatého fondu SME.

„Láska hreje, ale aj páli: ona stavia ráje, ale ich aj ničí; ona vynáša život náš až k horúcim krajinám ohnivého slnca, ale nás aj rúca do prepastí, kde tma, bieda a hrúza panuje…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Príbeh ľudovej povesti o skamenelom mníchovi stvárnil Ján Kalinčiak na postave francúzskeho mnícha Gilberta hľadajúceho útočisko na Liptove. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Reštavráciu — voľby župných funkcionárov v časoch úpadku zemianstva — opisuje Kalinčiak ako komédiu, v ktorej nikoho z kandidátov nezaujíma zanedbaný stav krajiny. Jediným cieľom a záujmom je výhľad na obžerské a pijácke orgie, pričom klamstvo, podvádzanie, či vydieranie boli prostriedkami na dosiahnutie víťazstva. Klasika zo Zlatého fondu SME.