Ján Maršálek

O súmraku našej kultúry a civilizácie. Publikácia Spoločnosť bez svetla ponúka systematický pohľad na stav spoločnosti očami skúseného publicistu a spisovateľa Jána Maršálka. Text, hodnotovo ukotvený v kresťanskom myšlienkovom prostredí, je písaný esejistickým štýlom. Hľadá odpovede na závažné otázky súčasnosti, a hoci diagnóza nie je veľmi povzbudivá, čitateľ má možnosť čerpať inšpiráciu a nádej zo statí, ktoré poukazujú na viaceré všeplatné božské aspekty života jedinca i spoločnosti.

V sérii krátkych úvah sa autor podujal podať konzistentné a systematické svedectvo o osobe Ježiša Krista a o jeho význame pre svet s ohľadom na dnešného človeka, nadväzujúc pritom na stáročnú tradíciu kresťanskej apologetiky. Ide o zámer odvážny a aj podnetný - veď Kristus bol už za svojho života znakom protirečenia a v podobnom duchu sa počas dvetisíc rokov uvažuje, hovorí a píše o jeho osobe a učení. Čím to je, že púta láskou alebo nenávisťou toľko ľudských bytostí? Aj to o niečom svedčí - že je stále prítomný v živote ľudí, že jeho postava sa evidentne vymyká z radu, nezapadla prachom zabudnutia a núti zaujať postoj: za alebo proti. Bolo by veľmi plytké, zavádzajúce a klamlivé považovať Ježišovo pôsobenie za uzavreté, patriace minulosti... Básnik a publicista Ján Maršálek (1965) vydal knižne niekoľko zbierok poézie a nedávno kolekciu zamyslení Cesta k bráne, s podtitulom Čítanie na každý deň.

Čítanie na každý deň. Knižka v praktickom vreckovom formáte prináša podnetné zrnko múdrosti na každý deň. Krátke zamyslenia sa dotýkajú životných otázok človeka i doby, v ktorej žijeme a majú ambíciu ponúknuť čitateľovi trváce hodnoty a overené postoje, ako sú obsiahnuté v pokladnici kresťanského učenia.Úsporný jazyk, precízna formulácia, schopnosť vystihnúť podstatu, dávajú dielu charakter modernej, každému prístupnej duchovnej literatúry.Ján Maršálek (1965) píše poéziu i prózu, venuje sa tiež literárnej kritike a publicistike. Jeho texty boli uverejnené vo viacerých periodikách. Knižne vydal niekoľko básnických zbierok, najnovšie Priečny rez (Post Scriptum 2012).

Autorova piata zbierka básní prináša prierez tvorbou z posledných rokov, ale i návraty k starším básňam, čo možno vnímať ako prejav konzistentnosti jeho literárnej tvorby a kontinuity hodnotových východísk. V knižke nachádzame vyvážený celok lyrických reflexií vnútorných zážitkov a vnímania okolitého sveta so silným meditatívnym akcentom i poukazom na transcendentné polohy bytia. Tradičné poetické formy autor oživuje drobnými útvarmi, sčasti inšpirovanými východným umením tvorby miniatúrnych krajiniek – saikei, a troma rozsiahlejšími kompozíciami. Dielo uzatvára krátkym esejistickým textom Božský rez, ktorý poukazuje na autorove inšpiračné zdroje i básnické smerovanie.