Jefferson Bethke

Ako sa nedať prevalcovať uponáhľanou dobou a žiť plnohodnotný život v každodennom kolotoči. Naša kultúra neustále kladie na človeka požiadavky ako: Robte viac! Dosiahnite viac! Kupujte viac! Prispejte viac a buďte viac! Ak ich chcete všetky splniť, krútite sa v bludnom kruhu úzkosti, únavy, bolesti, depresie a hnevu. Zobuďte sa, aby ste odolali kultúre stresu a prijali Ježišovu pomalosť – to je hlavné krédo tejto knihy.Väčšina z nás by sa rada prestala stresovať, ale táto túžba sa stráca v nedohľadne. Autor nádherne ilustruje, že Ježiš netrávil čas nadmernou prácou a hromadením „zbytočných informácií.“ Jednoducho žil svoj život v súlade a láske s ostatnými.

Ako sa nedať prevalcovať uponáhľanou dobou a žiť plnohodnotný život v každodennom kolotoči. Šialené tempo, ktorým sa uberá dnešná spoločnosť, neúnosné požiadavky, ktorým sme všetci vystavení, pocit ustavičnej zaneprázdnenosti, ktorý do nás vtĺkajú už odmala – to všetko nám zasahuje do života a ničí nás. My si to však neuvedomujeme, pretože sa to deje už približne sto rokov. Štatisticky sme najúzkostlivejšia a najdepresívnejšia generácia v dejinách. Tlak na jednotlivca je priveľký, očakávania nereálne. Nečudo, že mnohí z nás trpia pocitmi úzkosti, vyhorenia a osamelosti. Nastal čas zastaviť sa a uvedomiť si, akú daň si vyberá tento zhon a hektické naháňanie. Pomaly, ale isto si ubíjame dušu hlukom, prácou, pretlakom informácií a stádovitosťou. Žijeme vo svojom súkromnom pekle, ktoré nás ničí duchovne, emocionálne aj fyzicky. Preto si treba povedať: Do pekla so zhonom! Mám ho už po krk. Môžeme si dupnúť a nedať sa unášať prúdom.Kresťanský autor Jefferson Bethke hovorí, že Ježiš sa nikdy neponáhľal a pritom bol dokonalým človekom. Odolával nátlaku okolia, zhon mu bol cudzí. Nasledovať Ježiša neznamená len riadiť sa jeho učením, ale aj ísť jeho cestou. Nasledovať jeho tempo, jeho správanie, jeho vnútro a samotnú podstatu. Zaneprázdnenosť nepohltí len toho, kto je ukotvený v bohatšom, hlbšom a zmysluplnejšom prežívaní, než aké ponúka dnešná doba. O čom teda hovorí táto kniha? O chorobe, ale hlavne o lieku. O tichu, duchovnom stíšení, schopnosti vytesniť nepodstatné veci, umení oddychovať a preciťovať lásku a empatiu – o tom, čo je v nás hlboko a zásadne ľudské. Urobíme dobre, ak sa toho budeme držať aj v čase, keď to robí už málokto.