Jozef Miloslav Hurban

Jozef Miroslav Hurban bol asi najpovolanejší na napísanie Štúrovho životopisu. Bol jeho priateľ a v mnohých veciach najbližší spolupracovník a disponoval aj odbornými schopnosťami. Dlhé roky zbieral a spracovával materiál, dospel až po rok 1848. životopis uverejňoval až na sklonku života na pokračovanie v Slovenských pohľadoch. Rozpomienky sa organicky viažu k materiálu, súvisiacemu so životopisom Ľudovíta Štúra, preto sú súčasťou publikácie, ktorej podstatnú časť tvorí Hurbanovo vylíčenie Štúrovho života.

Historický román s témou mocenských a náboženských rozporov 11. storočia. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Historický román s témou mocenských a náboženských rozporov 11. storočia. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Štrnásť čŕt, ktoré Hurban spísal počas svojej liečby v kúpeľoch Korytnica v roku 1847. Píše o stave spoločnosti, o národných témach. Síce rozumie ťažkému životu ľudí „pri terajších povodniach, nemociach, pálenkových moroch, hlade a smäde“, ale pripúšťa a ostro napáda aj „nemoci lenivosti, bachratosti a sadlovitosti, pochádzajúcich z presýtenosti“.

Satirická novela, v ktorej Hurban pranieruje klebety, intrigy, faloš a pretvárku. Dej novely sa odohráva v meste Bruchoslavice. Takmer všetci Bruchoslavčania sú morálne spustnutí ľudia, chamtiví mamonári, zbožňujúci peniaze a klebety. O Bruchoslavčanoch autor hovorí, že: „majú klebetenie radšej ako každodenný chlieb“. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Je to obraz radostný a veľkolepý tam, kde je centrom slovenská príroda a „duch Slovenska“ odrážajúci sa na tejto prírode i v ľudových piesňach. Je to i obraz smutný tam, kde sa hovorí o biede ľudu, o namáhavom a predsa bezvýslednom a zlom hospodárení, o alkoholizme a podobne. Reálnosť týchto obrazov je nad všetky pochyby… Klasika zo Zlatého fondu SME.