Július Krempaský

Prírodné vedy úžasne napredujú, okrem niekoľkých výnimiek, prevažnú časť radikálne nových prírodovedeckých poznatkov vedci objavili koncom druhého tisícročia. Je nevyhnutné zakomponovať tieto objavy do filozofických koncepcií už na začiatku tretieho tisícročia. Dosiahne sa to zvýšením aktivity v oblasti interakcie vedy s vierou, čo by malo priniesť lepšie zosúladenie „knihy prírody" s „knihou zjavení", a tým by sa znovu objavila pozitívna úloha náboženstva v riadení rozvoja spoločnosti.Želaním autora je, aby čitatelia vnímali túto publikáciu ako pokus o modernizáciu interpretácií nemenných základných právd kresťanskej viery, aby boli v súlade s úrovňou vedeckého poznania na začiatku tretieho tisícročia.

Autor v týchto stručných, ale fundovaných kapitolách poskytuje vzácne odborné informácie tak teológom, ako aj širším kruhom vyššie vzdelaných čitateľov, ktorí cítia potrebu jasnejšie nahliadnuť do vzťahov medzi súčasne prudko sa vyvíjajúcimi prírodnými vedami a svojím náboženským presvedčením alebo aj agnosticizmom či marxistickým školením naočkovaným ateizmom.Vzácnosť týchto informácií vyplýva z toho, že ich autor svojou vedeckou kariérou oslovuje čitateľa ako opravdivý znalec vedeckej zložky problému a súčasne aj ako človek, ktorý hlboko chápe a prežíva jeho osudový dosah na postoj k najzásadnejším otázkam ľudskej existencie.

Problematika vzťahov medzi vedou a vierou bola v minulosti veľmi živá a zaujímavá, takou je aj v súčasnosti a rovnako to zrejme bude aj v budúcnosti. Preto je dôležité sa ňou zaoberať a oboznamovať sa s objektívnymi a neskreslenými informáciami o nej. V tom je aj hlavný zmysel tejto publikácie, v názve ktorej slovo „verzus“ síce navodzuje určitý stret poznatkov vedy a viery, jej cieľom by však chcelo byť nahradenie tohto názvu názvom „Kooperácie medzi vedou a vierou“.