Katarína Džunková

"Láskavé slovo, slovo dobrej, múdrej rady, slovo správneho poznania v mnohorakých formách výpovede, ale aj slová táravé, uvoľňujúce emócie a prehlbujúce priateľstvá – také nemôžu byť navyše. Prívlastok „priveľa“ v názve zbierky odkazuje na tie ostatné: na slová v pravom zmysle profanujúce, v jadre vždy manipulatívne a zraňujúce, zakaždým vyslovené akosi bohu za chrbtom, ako píše básnik. Koľko takých vyriekneme? V rozličných kontextoch a prostrediach a neraz aj tam, kde by sa slovo malo čoraz viac zaodievať do úctivého mlčania, poznačeného dotykom s Tajomstvom..."

Poetka Katarína Džunková sa v knihe Premenená na hudbu pýta, čo robí človek, ale kladie aj principiálnejšiu otázku, čo robí človeka človekom. Obe otázky majú pritom nenápadne súkromnú a intímnu polohu, pretože sa týkajú rovnako samotnej autorky. Humanizmus v širšom aj úzkom význame slova sa prejavuje empatiou a pozornosťou voči všetkému, čo žije a dokáže pociťovať radosť a úzkosť. Nápadným znakom knihy je plnosť osobného nasadenia, plnosť zmyslových podnetov a v neposlednom rade naplnenie miery citu, rozumu a vzdelania, ktoré sa tu spájajú do oduševnenej vášne po živote. Robí to aj s rizikom, že nie každý bude ochotný zaujať k tvorbe, človeku a svetu rovnaký postoj. Džunková svoju poéziu formuluje ako ponuku, z ktorej sa dajú načerpať duchovné sily, estetické zážitky a nájsť cestu k iným a k sebe.