Leopold Moravčík

Autor, dlhoročný zahraničnopolitický redaktor, navštívil Čínu viackrát a v rozličných obdobiach, čo mu umožnilo zaznamenať a porovnávať jej obrovské premeny, ktorými prechádza táto najľudnatejšia, pôvodne zaostalá agrárna krajina v posledných štyroch desaťročiach. Čína v súčasnosti zaujíma druhé miesto najvyspelejšej hospodárskej veľmoci s ambíciami prepracovať sa v krátkom čase na čelo svetového rebríčka. Pochopiť tieto prudké a často aj neočakávané zmeny nemožno bez hľadania historických súvislostí, preto v knihe majú svoje miesto aj odkazy na minulosť, ktorá v podobe historických pamiatok tvorí významnú súčasť svetového dedičstva. Svoj podiel na tom, aká je Čína v tomto čase, majú aj ženy, napriek tomu, že v minulosti vždy mohli v spoločnosti zastávať iba podradné miesto. Autor ako skúsený štylista spája osobné zážitky a skúsenosti z rozličného obdobia súčasnej reformy s faktami zo svojho bohatého osobného archívu. Naznačuje tak ďalšie možné trendy vo vývoji, ktoré my, tu v starej Európe, nechceme priznať.

Historici a politológovia sa nevedia zhodnúť na tom, či výrok o nikaragujskom diktátorovi Somozovi „je to bastard, ale náš“ patrí naozaj Harrymu Trumanovi. Niektorí tvrdia, že tie slová vyriekol už jeho predchodca v Bielom dome Franklin Delano Roosevelt, ale sú aj takí, ktorí sú presvedčení, že zodpovedajú skôr politike a spôsobu vyjadrovania Richarda Nixona. Pokojne ich mohli vyrieknuť viacerí. Po druhej svetovej vojne a najmä potom, ako ju vystriedala vojna studená, svet sa doslova hemžil politikmi, ktorým sa dostávalo nielen skrytej, ale aj oficiálnej podpory len preto, lebo jedna zo strán rozdeleného sveta ich považovala za svojich spojencov, lebo sa postavili na vhodnú stranu frontovej línie. Našli sa aj takí politici, ktorí dokázali obratne hrať na obe strany a využívať spory medzi veľmocami vo svoj prospech. Najväčší problém je, že svet sa stretáva s ľuďmi tohto typu naďalej, aj po skončení studenej vojny.

Autor sa vo svojej knihe venuje takým pálčivým otázkam súčasnosti, ako je scientológia, moderné tajné spoločnosti alebo ešte stále citeľné následky mccarthizmu, ktorý označuje za novodobý hon na čarodejnice. Hľadá súvislosti v prípadoch zdanlivo odlišných. Takým bol napríklad výbuch vojnovej lode Maine, potopenie Lusitanie, útok na Pearl Harbor a incident v Tonkinskom zálive. Neobchádza ani problematiku doteraz utajovanej operácie Splinter Factor, záhadu atentátu na J. F. Kennedyho, či prípad letu KAL-007 a s tým súvisiacu operáciu Northwoods. Cez udalosti farebných revolúcií, studenej vojny a záhadnej smrti Božieho bankára privádza autor čitateľa k tomu, aby si všimol sústredený a zrejme aj organizovaný útok na konšpirácie ako také, bez ohľadu na to, či sa týkajú nezmyslov alebo opodstatnených úvah a obáv. Tie sú často výsledkom aktivít vlád a organizácií, ktoré buď utajujú dôležité informácie pred svetom alebo nemajú dostatok odvahy priznať svoje úmysly, ale častokrát aj vlastné omyly a zlyhania.

Udalosti, ktoré urobili svet takým, aký je. Niekedy naozaj stačilo málo, aby sme žili iný svet alebo nežili vôbec. Aj o tom je dvadsiate storočie a tým aj dvanást' príbehov, ktoré autor dokumentuje ako výhybky dejín ľudstva. O mnohých sa vie málo alebo vôbec nič napriek tomu, že mali niekedy veľmi významný podiel na tom, že svet je taký, aký je. Autor sa venuje aj udalosti, ktorá je vlastne už súčasťou dneška a znamenala obrat v politike Ruska po traumatickom rozpade Sovietskeho zväzu.