Lidia Maksymowiczová

Moje svedectvo (s predslovom pápeža Františka). Dievča, ktoré nevedelo nenávidieť je silný, dojímavý príbeh, ktorý nás zavedie do temného sveta holokaustu cez oči malého dievčatka, ktoré prežilo hrôzy Osvienčimu. Lidia Maksymowiczová spolu s novinárom Paolom Rodarim vyrozprávala svoj nezabudnuteľný príbeh o tom, ako trojročná, po príchode do Auschwitz-Birkenau, sa stala obeťou sadistických experimentov doktora Mengeleho. V detskom bloku, kde každý deň znamenal boj o život, bola Lidia viackrát na pokraji smrti.Silu jej dodávala matka, ktorá riskovala svoj život, aby ju navštívila, ale keď bol tábor oslobodený, Lidia zostala sama, s hlbokým traumatizujúcim zážitkom a považovaná za sirotu. Jej príbeh však nebol iba o prežití. Po oslobodení ju adoptovala poľská rodina a v roku 1962, keď sa dozvedela, že jej biologickí rodičia ešte žijú v ZSSR, čelila ťažkej voľbe.Tento medzinárodný bestseller, ktorý sprevádza predslov pápeža Františka, nie je len o utrpení, ale aj o sile odpustenia. Lidia, hoci prežila nezmerateľnú bolesť a utrpenie, nikdy neprepadla nenávisti. Jej posolstvom je myšlienka, že „nenávisť prináša len ďalšiu nenávisť, ale láska má moc vykúpiť“. Toto svedectvo o prežití holokaustu a jeho následkoch sa stalo inšpiráciou pre ľudí po celom svete, aby nikdy nezabudli na pravdu a hrôzy, ktoré sa odohrali počas druhej svetovej vojny.

Moje svedectvo. Medzinárodný bestseller č. 1 s predslovom Jeho Svätosti pápeža Františka, ktorý sa v roku 2021 dostal na titulné strany novín, keď pobozkal Lidiino identifikačné tetovanie z Osvienčimu.Nezabudnuteľný, dojímavý skutočný príbeh malého dievčatka, ktoré prežilo osvienčimského „anjela smrti“, doktora Mengeleho.Lidia mala len tri roky, keď prišla do Auschwitz-Birkenau so svojou matkou, členkou partizánskeho odboja z Bieloruska. Zmätené dievčatko si vybral doktor Josef Mengele na svoje sadistické experimenty a poslal ho do neslávne známeho detského bloku, kde bol každý deň bojom o prežitie. Počas osemnástich mesiacov pekla bola viackrát blízko smrti.Silu jej dodávala matka, ktorá riskovala svoj život, aby Lidiu navštívila. Ale keď bol tábor oslobodený, jej matka bola preč, považovaná za mŕtvu. Lidiu, ktorá už bola hlboko traumatizovaná, si adoptovala istá Poľka. V roku 1962 však zistila, že jej biologickí rodičia stále žijú v ZSSR, a Lidia stála pred strastiplnou voľbou...Lidiin neobyčajný príbeh sa dotkol sŕdc na celom svete a jej poslaním je podať svedectvo o holokauste, aby sa na pravdu nikdy nezabudlo. Toto je silné a v konečnom dôsledku nádejné rozprávanie pozoruhodnej ženy, ktorá odmieta nenávidieť tých, ktorí jej ublížili.Hovorí: „Nenávisť prináša len ďalšiu nenávisť. Na druhej strane, láska má moc vykúpiť.