Marco Pozza

Otče náš je modlitba, ktorú sám Ježiš naučil svojich učeníkov, keď ho prosili: „Pane, nauč nás modliť sa.“ V knihe Otče náš pápež František verš za veršom vysvetľuje Pánovu modlitbu na základe otázok, ktoré mu kladie Marco Pozza, katolícky teológ a väzenský kaplán v Padove. Modlitba Otče náš zahŕňa všetky aspekty ľudského života, a preto sú aj otázky Marca Pozzu a odpovede pápeža Františka pretkané starosťami a nádejami mužov a žien dnešných čias. Pápež František však neostáva na rovine teórie alebo konštatovania. Jeho odpovede sú plné viery, životných skúseností a optimizmu. Prinášajú jasné smernice pre život, aby sme mu vedeli dať zmysel a cieľ. Kniha vznikla na základe rozhovorov medzi pápežom Františkom a Marcom Pozzom v Dome svätej Marty pre taliansku televíziu TV2000.

(2. vydanie). Po skúsenosti s duchovným dialógom pápeža Františka s donom Marcom Pozzom o Otčenáši sa pápežovi Františkovi javilo ako žiaduce prebrať ďalšiu modlitbu. Tentoraz sa obaja autori podujali na dialóg o modlitbe Zdravas, ktorá nás sprevádza od detstva. Postup zvolili rovnaký ako v prípade knihy o Otčenáši. Na jednotlivých stranách publikácie sa nachádza rukopis Zdravasu s podčiarknutou invokáciou, za ktorým nasleduje rozhovor Marca Pozzu s pápežom a krátka meditácia na uvedenú invokáciu od pápeža Františka. Na stránkach tejto knihy pápež odhaľuje svoj vzťah k Márii, o ktorej hovorí, že nás učí žiť s materinským srdcom, milovať, odpúšťať, posilňovať, vštepovať vieru a nádej do sŕdc ľudí. Neobchádza ani svoj postoj k žene vo všeobecnosti, ako aj k ženám, ktoré zohrali významnú úlohu v jeho živote. Napriek svojej hlbokej úcte k Panne Márii neváha však poopraviť náš pohľad na prehnané prejavy úcty k Márii, o ktorej hovorí, že Mária nikdy nechcela byť protagonistkou, ale každým svojím slovom a postojom upriamovala pozornosť na Ježiša. Kniha vznikla na základe rozhovorov medzi pápežom Františkom a Marcom Pozzom, pričom čerpá aj k príhovorov pápeža na Anjel Pána a zo stredajších katechéz.

V poradí štvrtý rozhovor pápeža Františka a talianskeho kňaza Marca Pozzu je inšpirovaný nástennými maľbami Giotta di Bondone v Kaplnke Scrovegniovcov v Padove. Umelec zo 14. storočia znázornil nielen štyri ľudské a tri božské čnosti, ale aj ich protipóly – neresti. Pápež a kňaz novinár sa teda zhovárajú o spravodlivosti, mravnej sile, miernosti, rozvážnosti, viere, nádeji a láske v kontraste s nespravodlivosťou, nestálosťou, hnevom, hlúposťou, neverou, zúfalstvom a žiarlivosťou. Krátke dialógy sú vždy obohatené textom pápeža Františka a príbehom Marca Pozzu, zrodeným zo skúsenosti väzenského kaplána. Textom sa vinú myšlienky francúzskeho básnika a mysliteľa Charla Péguyho o nevyhnutnom zápase Božej milosti s ľudskou pochabosťou.

Doteraz nezverejnená reflexia o koreňoch našej viery. Ďalší titul z dielne pápeža Františka, ktorý v rozhovoroch s Marcom Pozzom po častiach rozoberá modlitbu Verím v Boha, je koncipovaný podobne ako predchádzajúce tituly Otče náš a Zdravas´, Mária. Na jednotlivých stranách nájdeme rukopis modlitby Verím v Boha vždy s predmetnou podčiarknutou invokáciou, za ktorým potom nasleduje rozhovor Marca Pozzu so Svätým Otcom a krátka meditácia na konkrétnu invokáciu.Publikácia Verím v Boha vďaka analýze jednotlivých veršov ponúka úžasný náhľad do tajov tejto hlbokej modlitby. Odpovede pápeža Františka vlejú do duše nové poznanie, nádej, prehĺbia vieru a povzbudia na ceste života. Okrem toho prezradia aj zaujímavý pohľad na často diskutované témy, akými sú nebo, peklo, očistec či vzkriesenie tela.Marco Pozza (Calvene 1979) je katolícky teológ, novinár, televízny moderátor a väzenský kaplán v Padove. Píše pre rôzne časopisy a je autorom trilógie o osobe Ježiša Krista. Tento vášnivý športovec a maratónsky bežec je známy predovšetkým svojou zanietenosťou pre prácu s mládežou a novými formami apoštolátu nielen medzi študentmi v univerzitnom meste Padova.