Miron Keruľ-Kmec

Publikácia Mirona Keruľ-Kmeca s názovom Z múdrosti otcov - December je brožúrka, ktorá prináša poučenia svätých učiteľov duchovného života na každý deň v mesiaci december. Jednému dňu je venovaná jedna strana so zamyslením niektorého zo svätých otcov, na konci ktorého je vždy otázka, prípadne viacero otázok ako podnet na ďalšie rozjímanie.Svätí otcovia nás učia modliť sa, myslieť a žiť kresťanským spôsobom. Svoju múdrosť nadobudnutú vlastnou skúsenosťou počas duchovných zápasov ponúkajú nasledujúcim generáciám. Aplikácia ich skúseností do nášho bežného života nám pomôže istejšie a rýchlejšie kráčať po ceste spásy.

Svätí učitelia duchovného života nám nezakrývajú, že cesta k spáse je jednoduchá. Každému ponúkajú tú istú mapu k cieľu, tie isté prostriedky duchovného života, nech už ide o kňazov a mníchov alebo o ľudí zo sveta. Evanjelium je to isté pre každého človeka a jeho prikázania sú záväzné pre každého.Svätí otcovia nám ponúkajú praktickú skúsenosť, ako žiť život s Kristom, aby nám uľahčili náš duchovný zápas. Som presvedčený, že Cirkev musí sprostredkovať túto ich duchovnú múdrosť kresťanom súčasnej doby. Mnohí ju s radosťou príjmu. Mnohí ju môžu síce odmietnuť, ale môžu sa k nej vrátiť v čase, keď iné cesty sa ukážu ako slepé uličky.

Rady púštnych otcov. O predchádzajúcom storočí sa hovorí, že prinieslo priam skokové zmeny v spôsobe života v takmer každej generácii. Zapríčinili to nielen viaceré vojenské konflikty, ale predovšetkým obrovský technologický a hospodárky pokrok, ktorý si priam vynucoval rýchle zmeny v štýle života. Tento trend pokračuje aj v súčasnosti. Napriek mnohým pozitívam môžeme nájsť aj oblasti v živote spoločnosti, ktoré tým veľmi utrpeli. Bolo by zaujímavé priblížiť si každú jednu z týchto oblastí, ale vybral som si len jednu, ktorej ovocie sa stalo podnetom pre túto brožúrku. Ide o stratu odovzdávania múdrosti života z generácie na generáciu. Mladšia generácia stratila záujem načúvať skúsenostiam tej staršej, pretože rýchly pokrok dáva ich dobe pečať čohosi prekonaného a tým aj neužitočného.Táto zmena sa silno dotkla aj spôsobu prežívania viery. Odovzdávanie múdrosti umenia duchovného života z generácie na generáciu sa prerušilo alebo pretrvalo len v určitej minimálnej miere. Smäd po duchovne však hnal každú novú generáciu hľadať spôsoby, ako uspokojiť tento smäd po Bohu v rýchlo sa meniacej spoločnosti. Aj keď toto hľadanie prinieslo svoje dobré plody, predsa vo všeobecnosti sa môže skonštatovať, že zanechanie tradície duchovného života, ktorú nám zanechali svätí, spôsobilo pokles úrovne náboženského života, ba dokonca odumretie viery u mnohých.Túto skutočnosť sme si intenzívne uvedomovali počas formačných stretnutí v našej farnosti. Uvažovanie nad inštrukciami svätých učiteľov duchovného života rýchlo odhalilo medzery, nedostatky, ale často aj nesprávne chápanie života viery. Neraz sme museli skonštatovať, že slová svätých otcov nás nútia znovu začať budovať duchovný život od samotných základov.Spoznávanie duchovných zákonitostí, ktoré boli objavené praktickou skúsenosťou mnohých svätých, takmer vždy vyvolali reakcie, v ktorých bolo cítiť veľký kus oprávnenej kritiky, ale aj smútku. Napríklad jeden pán povedal: „Teraz som konečne pochopil, prečo je dôležitý pôst. Prečo mi to nikto doteraz takto nevysvetlil?“ Iní zas zdieľal túto myšlienku: „Často rozmýšľam, aký by bol môj život a kde by som bol už teraz, keby som toto všetko vedel pred štyridsiatimi rokmi.“ U jedného sedemdesiatnika spoznávanie zásad pre duchovný život vyvolalo spomienku na spôsob života starých rodičov. Zreteľne v ňom spoznával praktické uskutočňovanie rád svätých, nad ktorými sme počas stretnutia uvažovali. Neostalo však iba pri týchto konštatovaniach. Praktické uskutočňovanie odporúčaní svätých začalo pomaly transformovať spôsob duchovného života mnohých a viditeľne to ovplyvnilo život celej farnosti.Z týchto formačných stretnutí vzišla aj iniciatíva pre celú farnosť. Program sme nazvali Pravidlo pre život. Pozostával z heslovitého pripomenutia základných duchovných prostriedkov pre rast v duchovnom živote. V katechézach počas pôstu pred sviatkom Narodenia Pána zaznelo vysvetlenie jednotlivých častí pravidla, ako aj pozvanie k jeho praktickému osvojeniu. Mnohí toto pozvanie prijali a pripustili, že tieto jednoduché pravidlá pre duchovný život predstavujú pre nich veľkú výzvu.Svätí otcovia uskutočňovanie týchto základných pravidiel pre život nazývajú tiež Kráľovskou cestou – ani príliš ľahkou ani heroickou. Je to stredná cesta, ktorá sa varuje extrémov, ale predsa s istotou vedie človeka pomaly k dosiahnutiu duchovných výšin.Viacerí ma požiadali o zaslanie podrobnejšieho popisu tohto programu. Podobné žiadosti prišli aj od návštevníkov našej farnosti. To bolo podnetom na vytvorenie tejto brožúrky so stručným predstavením týchto základných kameňov, na ktorých je možné budovať duchovný život. Budem rád, ak sa aj pre vás stane rovnakou výzvou, ako pre mnohých z našej farnosti a povzbudí vás ku kráčaniu po tejto kráľovskej ceste.

Rady na začiatok. V súčasných časoch silného sekularizmu sa čoraz viac v srdciach verných veriacich rodí túžba napodobniť život veľkých svätých. Zabudnutú cestu ku svätosti, ktorá sprevádzala kroky duchovnou púšťou, po ktorej kráčali cirkevní otcovia, odkrýva Miron Keruľ-Kmec v knihe Ježišova modlitba.Ježišova modlitba je starou modlitbou, ktorá mnohým svätým pomohla v časoch duchovných kríz a umožnila sa naozaj zjednotiť s Ježišom. V čase beznádeje a opovrhovania pravdou chce byť táto kniha oporou a inšpiráciou v duchovnom živote.

Publikácia Nad slovami sv. Izáka Sýrskeho je druhý diel zbierky zamyslení otca Mirona Keruľ-Kmeca. Vychádza v nej z Asketických homílií (5 až 24) svätého Izáka Sýrskeho, jedného z najznámejších východo-sýrskych mníchov.Ako dosiahnuť jednotu s Bohom? Ako žiť duchovný život v Kristovi v každodenných radostiach a sklamaniach? Na tieto otázky nám ponúkajú odpoveď práve cirkevní otcovia, a to na základe vlastnej osobnej skúsenosti duchovného života s Ježišom. Prostredníctvom svätého Izáka Sýrskeho a zamyslení nad jeho Asketickými homíliami máme možnosť nahliadnuť do sveta sýrskeho mníšstva 7. storočia a načerpať inšpiráciu pre rozvíjanie vášho života s Kristom.

Reflexie a komentáre. Medzi najznámejšie diela, ktoré ponúkajú múdrosť púštnych otcov, rôznych svätcov a asketikov, patrí Filokalia. Menej známe je dielo Evergetinos, ktoré sa líši svojou štruktúrou, no je bohatou pokladnicou pre praktický duchovný život rehoľníkov i ľudí žijúcich každodenný život. Kto chce dosiahnuť vnútornú premenu, nech sa začíta do tohto diela a začne praktizovať jeho múdrosť a inšpirácie.Kniha má dvesto hypotéz (kapitol). Téma kapitoly je určená krátkym tvrdením - hypotézou, ktorá je potvrdená výrokmi svätých, príbehmi z ich života a úryvkami z ich diel. Medzi citovaných otcov patrí napríklad svätý Efrém Sýrsky, svätý Izák Sýrsky, svätý Ján Kassián a mnohí ďalší. V predkladanom diele Evergetinos 1 - Výroky púštnych otcov autor Miron Keruľ-Kmec rozoberá 7 z týchto hypotéz. V každej kapitole je dôkladne vysvetlená nastolená téma, ktorá tak poskytuje základné kamene duchovného života. Autor sa snaží naznačiť aj spôsob, ako dané učenie aplikovať v dnešnej dobe.

Reflexie nad vybranými časťami učenia svätého Ignáca Brjančaninova o duchovnom živote v diele „Pole“. Svätý Ignác Brjančaninov majstrovsky sprostredkoval čitateľovi svojej doby duchovné bohatstvo, ktoré nachádzame v spisoch svätých asketikov, predovšetkým svätého Izáka Sýrskeho a svätého Jána Klimaka. Dielo „Pole“ je jedinečnou učebnicou duchovného života, ktorá sa zrodila z duchovnej skúsenosti svätých otcov. "Často sa dnes stretávame s ľuďmi, s ktorými si nemáme čo povedať, lebo z ich vnútra sa vytratili vážne témy. Mnohí to zvaľujú na internetovú komunikáciu, ktorej dnes podľahlo veľa mladých ľudí a tak pri vzájomnom stretnutí nevedia rozvinúť osobný rozhovor. Z toho vznikol nápad kurzov komunikácie, kde sa účastníci učia to, čím sa má začať rozhovor, ako v ňom pokračovať a čo môže oživiť nastolenú komunikáciu. Možno je to čosi praktické, avšak ja osobne by som nechcel komunikovať podľa akéjsi "šablóny", lebo sa mi to zdá príliš umelé a nie zo života. Preto mi do oka padla komunikácia s Otcami cirkvi, ktorí vždy hovorili "k veci" aj keď k tomu nepotrebovali nijakú zvláštnu príležitosť, ktorá by ich rozhovorom robila reklamu. Pretože najlepšou reklamou na vzbudenie záujmu je samotný život, ktorý človeka najviac musí zaujímať, ak mu chceme dobre porozumieť. Množstvo ľudských problémov, či otáznikov a životných udalostí si vyžaduje komunikáciu "na úrovni" nie štylistickej, ale obsahovej so zachytením samotnej podstaty danej témy. A toto sa v patrológií deje veľmi jednoduchým, ale zároveň hlbokým spôsobom, ktorému môže porozumieť každý, ak tam hľadá Božieho ducha, nie ducha výnimočnosti a jedinečnosti vlastnej tvorby. O toto sa pokúša aj sv.Ignác Brjančaninov v tejto publikácií, v ktorej chce s nami hľadať odpovede na samotné problémy života viery a našej cesty k večnému cieľu. V podstate tieto odpovede nie sú zložité, ale sú v nás zastreté vplyvom sveta, ktorý nám priam "vnútil" zlé zásady. Preto nám autor doporučuje "útek" zo sveta a "pôst" od medií, aby sme v sebe vytvorili dostačujúce ticho k načúvaniu Boha, ktorý sa k nám prihovára slovami Písma, ale aj náukou Svätých Otcov, či udalosťami, ktoré vstupujú do nášho života. Treba len chcieť viesť tento dialóg, ktorý od nás vyžaduje istú dávku pokory, v ktorej ľahšie prijmeme slová od tohto druhého. A tak chcem už len popriať všetkým čitateľom, aby vstúpili do vnútorného "dialógu" s myšlienkami tejto knihy a nebáli sa uviesť ich do svojho života. Predkladateľovi tejto knihy chcem poďakovať za snahu o zušľachťovanie našej komunikácie s Bohom, so sebou i s ľuďmi. A všetkých tvorcov i čitateľov tohto diela vkladám v tomto jubilejnom roku ikony slziacej Bohorodičky v Klokočove do materinských rúk našej Nebeskej Matky. " +Milan Chautur CSsR (Košický Eparchiálny biskup)Košice 13.X.2020v deň 113.výr. zjavenia Bohorodičky vo Fatime

Publikácia Nad slovami sv. Izáka Sýrskeho je tretí diel zbierky zamyslení otca Mirona Keruľ-Kmeca. Vychádza v nej z Asketických homílií (25 až 43) svätého Izáka Sýrskeho, jedného z najznámejších východo-sýrskych mníchov.Ako dosiahnuť jednotu s Bohom? Ako žiť duchovný život v Kristovi v každodenných radostiach a sklamaniach? Na tieto otázky nám ponúkajú odpoveď práve cirkevní otcovia, a to na základe vlastnej osobnej skúsenosti duchovného života s Ježišom.Prostredníctvom svätého Izáka Sýrskeho a zamyslení nad jeho Asketickými homíliami máme možnosť nahliadnuť do sveta sýrskeho mníšstva 7. storočia a načerpať inšpiráciu pre rozvíjanie vášho života s Kristom.

Prvý stupeň. Publikácia Zrieknutie sa svetského života je zbierkou reflexií, ktoré sa venujú učeniu svätého Jána Klimaka. Zameriavajú sa na prvý stupeň duchovného výstupu, ktoré sú obsahom jeho diela Rebrík. Svätý Ján Klimak predstavuje duchovný život ako rebrík k dosiahnutiu duchovnej dokonalosti, ktorý má tridsať stupňov. Hoci bol Rebrík božského výstupu napísaný najmä pre mníchov, svätý Ján Klimak chce osloviť každého človeka túžiaceho po spáse. Jeho učenie o prvom stupni duchovného výstupu jasne a zrozumiteľne podáva Miron Keruľ-Kmec v predkladanej publikácii Zrieknutie sa svetského života.

Reflexie nad vybranými časťami učenia svätého Ignáca Brjančaninova o duchovnom živote v diele „Pole“. Svätý Ignác Brjančaninov majstrovsky sprostredkoval čitateľovi svojej doby duchovné bohatstvo, ktoré nachádzame v spisoch svätých asketikov, predovšetkým svätého Izáka Sýrskeho a svätého Jána Klimaka. Dielo „Pole“ je jedinečnou učebnicou duchovného života, ktorá sa zrodila z duchovnej skúsenosti svätých otcov.Predslov:Vidíme, že Európa dnes chce byť všetkým možným i nemožným, len nechce byť kresťanská. A pritom prvá prijala svetlo evanjelia. Prečo sa kresťanstvo unavuje? Prichádza mi na um nedávny prípad príkladnej kresťanskej rodiny s piatimi dospelými deťmi, v ktorej sa rodičia i deti veľmi angažovali a zapájali sa do života farského spoločenstva, viedli sviatostný život, no v minulom roku všetkých 5 dospelých detí z rodiny odišlo – vraj za „iným životom“, ktorý sa im „doma neponúkal či zakazoval“, ako sa svorne vyjadrili. Všetci dnes žijú v neviazaných vzťahoch ďaleko od domova, od rodičov. Aby kresťanstvo strácalo chuť, ponúka sa mládeži i dospelým niečo podobné, ako sa v reštaurácii predkladá jedálny lístok hosťovi, ktorý sa práve najedol?... Alebo sa už najedol čohosi iného v duchovnom slova zmysle. Čosi tu nefunguje, čosi tu chýba.Generálny guvernér vojnového Nemecka v Poľsku, Hans Frank, si počas druhej svetovej vojny 2. marca 1940 napísal do denníka: „Keď v Poľsku zhasli všetky svetlá, predsa ešte dve ostali – Panna Mária z Čenstochovej a Cirkev.“ Lepšiu charakteristiku tejto krajiny v jednom z najtemnejších období jej dejín by nebol vtedy vyslovil nikto, ani politik a snáď ani spisovateľ. Ktovie, či to neboli práve tieto dve svetlá, ktoré mu zasvietili vo chvíľach, keď už mal niesť aj následky za svoje vojnové zločiny v Poľsku. Lebo podľa hodnoverných správ sa pred smrťou v norimberskom väzení obrátil, žiadal o prijatie sviatosti zmierenia a zomrel ako kajúci lotor po pravici ukrižovaného Spasiteľa.Možno raz objektívny historik alebo teológ napíše po rokoch, možno i po desaťročiach niečo podobné aj o Slovensku: „Keď nastala doba najväčšieho temna v tisícstoročných duchovných dejinách tejto krajiny a zhasli všetky svetlá, predsa tu ešte nejaké zostali: Panna Mária na milostivých pútnických miestach na Slovensku a Cirkev so svojimi svetlami otcov. Aj istý tropár začína slovami: „Preslávil si sa, Kriste, Bože náš, keď si zemi daroval otcov ako svetlá....“ K takýmto otcom, ktorý ako svetlo osvecuje aj noc našej doby, hoci pomaly akosi sadá aj na Slovensko, patrí aj sv. Ignác Brjančaninov.Žijeme vo zvláštnej dobe, keď napríklad človek napadnutý medveďom v Tatrách bude pomaly potrestaný za to, že narušil „výsostné“ teritórium šelmy kdesi v prírode. Asi k tomu pomaly aj spejeme, veď aj v médiách už niekedy z podobných správ cítiť tento tón. Lebo živočíšny človek, ktorý žije len inštinktmi, bez Krista, bez sviatostí, pre ktorého je dobré len to, čo je viditeľné a hmatateľné, časom si postaví aj inštinkt ako modlu, ako zlaté teľa, a teda aj inštinktívne zviera nad človeka. A postupne začne vytvárať a schvaľovať náležité zákony.... Ktovie, či práve svetlo sv. Ignáca Brjančaninova nesvietilo pre ruských kresťanov počas dlhého proticirkevného útlaku v Sovietskom zväze. Tesne pred Októbrovou revolúciou kresťanský filozof Berďajev napísal, že „už to viselo vo vzduchu, už bolo cítiť všade, že ľud chce odísť od kresťanstva.“ A teraz v Rusku po dlhých rokoch vidíme, že sa ku Kristovi ľud hromadne navracia. Vidíme, akú silu majú svetlá otcov? Prepúšťajú svojím životom a modlitbami Kristovo svetlo, prepúšťajú svetlo Božieho kráľovstva. Veru, človek na riešenie svojich problémov často potrebuje svetlo, ktoré nie je z tohto sveta. A toto svetlo Kristovo prináša do dnešných dní aj kniha o. Mirona o náuke biskupa Brjančaninova. Je to svedectvo o živote jednej omilostenej duše s Kristom. Preto veľmi odporúčam knihu aj mládeži, ako i bohoslovcom a rehoľníkom, lebo má dar formovať srdcia ľudí. Je ikonou duchovného života, života Kristovho Ducha v človeku. Lebo „duchovný život nie je o tom, že ja niečo viem, niečo mám naštudované a robím, organizujem neviem aké veľké diela. Nie. Duchovný život je to, že iní v nás vidia svetlo, vidia v nás život Ducha, ktorého nám dal Boh. A ako to uvidia? No tak, že ma to svetlo preniká a že moje človečenstvo, moja ľudskosť sa stáva teofanickou, bogojavlenskou, zjavujúcou Kristovu tvár.“ (Marko Rupnik SJ, Incontro Oriente ed Occidente nell iconografia russa). Podobne nás vedie aj o. Miron Keruľ-Kmec svojimi duchovnými katechézami i knihou, ktorá sa práve dostala do Vašich rúk a ktorá nám dáva aj odvahu do budúcnosti, že hoci by sa naša doba ponorila do akejkoľvek tmy, o to silnejšie budú žiariť svetlá otcov Cirkvi a Kristova tvár.Sláva Isusu Christu.o. Ľuboslav Petričko, Prešov 16. december 2020

Reflexie nad krátkymi výrokmi a poučeniami svätého Theodorosa Veľkého Asketika, ktoré nachádzam vo Filokalii pod názvom „100 duchovných textov“. Zaznamenaná duchovná skúsenosť svätého Theodorosa neponúka systematické učenie o duchovnom živote. Napriek tomu je zdrojom inšpirácie a poznania mnohých jeho zákonitostí.Jedným z dôležitých prostriedkov obnovy duchovného života v našich východných katolíckych cirkvách je návrat k štúdiu diel cirkevných otcov. Tieto diela sú bohatým prameňom poznania, prežitej teológie i katechézy a cenným zdrojom inšpirácie pre duchovný život. Zvlášť ich použitie pre obohatenie našej katechézy, ale i pre prehĺbenie praxe duchovného života, môže prispieť k radikálnej obnove celého systému oboznamovania sa s pravdami našej viery a ich vnášaniu do života.Prv než by sme začali hovoriť o katechéze cirkevných otcov z hľadiska inšpirácie, ktorú nám môže poskytnúť pre našu súčasnú katechetickú prax je hádam potrebné objasniť si, či skôr pripomenúť si samotný význam slova katechéza, a to ako po jeho etymologickej stránke, tak aj v rovine historickej, ako terminus technicus, s presným štylisticko-rétorickým, metodickým i didakticko-pedagogickým významom a ohraničením.Slovo katechéza pochádza z gréckeho slova katechésis odvodeného zo slovesa katecheo, ktoré znamená ozývam sa, vyvolávam ozvenu, zvučím, rozoznievam, nechávam zaznieť hlas zdola. V prenesenom, či obraznom zmysle sa týmto slovom označuje aj spôsob vyučovania, pri ktorom učiteľovo slovo je vlastne odpoveďou na otázky, ktoré zaznievajú v žiakovi, pričom tak ide o akýsi spôsob vzájomnej a spätnej vnútornej ozveny. Ako podotýka sv. Ján Zlatoústy na úvod svojej prvej krstnej katechézy, slovo prihovárajúceho sa musí totiž vyvolať ozvenu v srdci poslucháča:“Neprihovárame sa vám preto, aby ste iba počúvali, ale aby ste si aj pamätali počuté veci a aby ste nám prostredníctvom vašich skutkov dokázali, že sa na nich pamätáte, ba vlastne nie aby ste do dokázali nám, ale Bohu, ktorý pozná tajomstvá mysle. Preto, to čomu vás učíme sa nazýva katechézou, aby vám aj vtedy, keď my nie sme prítomní, znel náš príhovor neustále v mysli.”/1/Po formálnej stránke sa katechéza vždy odlišovala od tzv. kerygmy, teda ohlásenia Božieho kráľovstva, ako aj od tzv. didaskalie, ktorá bola skôr systematickým doktrinálnym výkladom predovšetkým formou homílií, či spisov.Už v apoštolskej dobe sa stretávame s katechézou, ktorej hlásateľmi sú v prvom rade apoštoli, čoskoro sa však k nim pridávajú tzv. evanjelisti (Sk 21, 8) proroci a učitelia (Ef 4,11), využívajúci rozličné dary Božieho Ducha: prorokovať, slúžiť, vyučovať, povzbudzovať (porov. Rim 12, 6).Obsahovo sa už v apoštolskej dobe vykryštalizovali “začiatočné prvky Božích slov” (Hebr 5, 12) a to: pokánie, viera v Boha, krst a vkladanie rúk (birmovanie), vzkriesenie z mŕtvych a eschatologické témy (porov. Hebr 6, 1-3), ktoré mali priviesť k poznania a zdieľaniu základných kristologických právd, ako ich vyjadril sv. Pavol v 1 Kor 15, 3-6. Všetky tieto témy boli ale vždy ohlasované aj v spojení s trojičnou náukou (porov. Sk 19, 3), ktorá sa aplikovala už v základnej krstnej formule “v mene Otca i Syna i Svätého Ducha”, ako ju nachádzame u Mt 28, 19.Poapoštolská doba (1.-3. stor.) nám zanechala svedectvo o katechéze, ktorá vychádzajúc z biblického základu privádza adresáta k formovaniu morálnych zásad a k jeho zaradeniu do cirkevného spoločenstva, ktoré sa stáva osobitným spôsobom viditeľným predovšetkým pri eucharistickom slávení.Nepriame svedectvá o témach ranokresťanskej katechézy nám poskytujú aj prvé apológie. Aj keď apológie sú osobitným literárnym druhom so špecifickou teologickou základňou a finalitou, predsa v nich nájdeme odozvu formálnych i obsahových katechetických postupov. Prvoradý cieľ apológií - obhajoba kresťanského učenia a spôsobu života, určuje a podmieňuje aj ich obsah. Apologéti v prvom rade obhajujú ideu jediného osobného Boha, duchovného a všemohúceho, ďalej obhajujú vhodnosť, nevinnosť a pokojamilovnosť kresťanského spôsobu života, vyvracajúc falošné obvinenia z fanatizmu a sektárskych nezriadeností. Poukazujú na Písma, ako na prameň všetkej múdrosti a dokazujú, ako sa pod vplyvom čností a viery mení duchovný život kresťanov, ktorí sa tak stávajú kvasom spoločnosti.Apológie boli v istom zmysle akousi pred-katechézou, pretože pripravovali pôdu na prijatie a prehĺbenie kresťanských právd v ich kontraste s pohanským či židovským spoločensko-kultúrnym prostredím. Vyvracajúc pohanské, či židovské náboženské, ale aj spoločenské názory a tendencie, apológie dokazovali spásny Boží zásah do ľudských dejín, osobitný plán spásy, teda tú ekonómiu milosti, ktorá sa uskutočnila vo vtelenom Božom Slove, poukazujúc tak na vykupiteľské dielo Krista. Súčasne boli povzbudením k nasledovaniu kresťanských cností a k definitívnemu stotožneniu sa s kresťanskými náboženskými pravdami a životným štýlom. Medzi patristickou literatúrou, ako jej ďalší, takpovediac záverečný vývinový stupeň, majú svoje osobitné miesto spisy asketického charakteru, ktoré sú akoby pokračovaním diel katechetických, či apologetických. Smerujú k prehĺbeniu poznaných právd a ich „vstrebaniu“ do každodenného duchovného života kresťana.Tieto spisy sú teda akoby zavŕšením procesu kresťanskej formácie, ktorá prechádza cez spoznanie právd viery, ich zdôvodnenie, či obhájenie až k ich prijatiu do osobného života. Duchovné reflexie nad asketickými spismi otcov sú v súčasnosti dôležitou formou ich aktualizácie súčasnému poslucháčovi.Preto s veľkou radosťou chcem uvítať aj toto dielo, ktoré približuje, vysvetľuje a aktualizuje slová jedného z cirkevných otcov, ktorého slová boli právom zaradené aj do Filokalie, tohto pamätníka východnej duchovnosti, ktorý aj po stáročiach poskytuje inšpiráciu kresťanskému Východu ale stáva sa stále viac známy a obľúbený aj na Západe.Nech nám všetkým slová otcov i ich interpretácia poslúžia k duchovnému rastu.Na sviatok Zjavenia Pána 2021+Cyril Vasiľ SJ

200 kapitol o duchovnom zákone. Milí priatelia, v roku masívneho šírenia vírusu Covid 19, keď sa celé ľudstvo trápi bojom s touto nebezpečnou pandémiou, nemôžem začať inak len konštatovaním, že je to pre všetkých ľudí veľká Božia výzva k obráteniu a k zameraniu sa na duchovný život. Boh nás má veľmi rád a ponúka nám svoju milosť mnohorakým, aj takým výrazným spôsobom, akým je pandémia. Chce, aby sme sa pozastavili, aby sme spomalili svoje životné tempo a hlavne, aby sme sa začali zamýšľať nad zmyslom svojho života. Lebo sa ženieme a ani nevieme za čím a kam. Áno, ľuďom často uniká duchovný rozmer ich života, a je to logické, lebo žijeme v pozemskom, materiálnom svete, ktorý nás vťahuje do toho, aby sme zmýšľali a konali len pozemsky. Svätý Marek Asketik nám ponúka vzácne myšlienky pre obohatenie nášho života. Autor tejto publikácie nám ich s pomocou Božou meditatívne rozvádza a pomáha nám ich pochopiť do hĺbky. Zaujali ma myšlienky svätca, ktorému ide o náš dobrý kresťanský život, o verné nasledovanie Ježiša Krista. Ale zaujali ma aj slová autora, ktorý pokojným, meditatívnym vysvetľovaním pomáha čitateľovi osvojovať si myšlienky sv. Marka Asketika, aby sme ich prijali do svojho života a to nielen rozumom, ale predovšetkým srdcom. Svätec konštatuje, že „každé požehnanie prichádza z Božej prozreteľnosti. Ale uniká tým, ktorí sú nevďační a záhaľčiví.“ Koľkí ľudia nevedia o svojej nevďačnosti, či záhaľčivosti? Nájdeme ich všade, aj u Bohu zasvätených osôb. V čom sa prejavuje naša veľká nevďačnosť? Prejavuje sa najmä tým, že zabúdame na nášho najväčšieho Dobrodincu a Záchrancu, že zabúdame na Ježiša Krista, ktorý prebýva v bohostánkoch našich chrámov. Čaká nás tam ako väzeň Lásky a my prechádzame popri chrámoch bez povšimnutia a bez pozdravenia Ježiša. Je priam tragédiou dnešných ľudí, že tak veľa času trávia neužitočne, napr. pred televízorom a internetom, kde nás zlý okráda najviac. Okráda nás o čas, ktorý by sme mali venovať modlitbe, vzájomnej rodinnej komunikácii, venovaniu sa deťom, či čítaniu Svätého písma a dobrých kníh. Tiež nám podsúva veľa zlých myšlienok a obrazov z filmov, ktorými zapratáva našu myseľ i srdce a vzbudzuje v nás zlú žiadostivosť, a tak komplikuje náš život. Milí čitatelia, staňme sa duchovnými ľuďmi. Starajme sa nielen o potreby tela, ale aj o potreby nesmrteľnej duše. Touto knihou sa nám dostáva do rúk dobrá pomôcka, ktorou môžeme duchovne obohatiť svoj život.Všetkým čitateľom zo srdca udeľujem archijerejské požehnanie.Mons. Ján Babjak SJ, prešovský arcibiskup metropolita

Z múdrosti otcov - Marec je publikácia Mirona Keruľ-Kmeca prinášajúca poučenia svätých učiteľov duchovného života na každý deň v mesiaci marec. Jednému dňu je venovaná jedna strana so zamyslením niektorého zo svätých otcov, na konci ktorého je vždy otázka, prípadne viacero otázok ako podnet na ďalšie rozjímanie.Svätí otcovia nás učia modliť sa, myslieť a žiť kresťanským spôsobom. Svoju múdrosť nadobudnutú vlastnou skúsenosťou počas duchovných zápasov ponúkajú nasledujúcim generáciám. Aplikácia ich skúseností do nášho bežného života nám pomôže istejšie a rýchlejšie kráčať po ceste spásy.

Duchovná obnova po Covid-19 a iných krízach. Pandémia Covid-19 vyvolala v spoločnosti i v ekonomike nový netradičný stav. Mnohí sú presvedčení, že do stavu pred celosvetovou pandemickou krízou nie je možné sa vrátiť, preto je potrebné usilovať sa o adaptovanie sa na nové podmienky, ktoré kríza nastolila. Miron Keruľ-Kmec sa pokúša nájsť odpoveď na otázku, na čo je potrebné dať dôraz v pastoračnej práci v týchto zmenených podmienkach. Jeho publikácia Zabudnutá cesta vychádza z programu pre permanentnú duchovnú formáciu, ktorej zámerom je znovuobjavenie duchovnej tradície, ktorú nám zanechali svätí otcovia. Neponúka prepracovaný program duchovnej obnovy, má však potenciál prispieť k duchovnému rastu jednotlivca i celej farnosti.

O predchádzajúcom storočí sa hovorí, že prinieslo priam skokové zmeny v spôsobe života v takmer každej generácií. Zapríčinili to nielen viaceré vojenské konflikty, ale predovšetkým obrovský technologický a hospodárky pokrok, ktorý si priam vynucoval rýchle zmeny v štýle života. Tento trend pokračuje aj v súčasnosti. Napriek mnohým pozitívam môžeme nájsť aj oblasti v živote spoločnosti, ktoré tým veľmi utrpeli. Bolo by zaujímavé priblížiť si každú jednu z týchto oblastí, ale vybral som si len jednu, ktorej ovocie sa stalo podnetom pre túto brožúrku. Ide o stratu odovzdávania múdrosti života z generácie na generáciu. Mladšia generácia stratila záujem načúvať skúsenostiam tej staršej, pretože rýchly pokrok dáva ich dobe pečať čohosi prekonaného a tým aj neužitočného. Táto zmena sa silno dotkla aj spôsobu prežívania viery. Odovzdávanie múdrosti umenia duchovného života z generácie na generáciu sa prerušilo alebo pretrvalo len v určitej minimálnej miere. Smäd po duchovne však hnal každú novú generáciu hľadať spôsoby, ako uspokojiť tento smäd po Bohu v rýchlo sa meniacej spoločnosti. Aj keď toto hľadanie prinieslo svoje dobré plody, predsa vo všeobecnosti sa môže skonštatovať, že zanechanie tradície duchovného života, ktorú nám zanechali svätí, spôsobilo pokles úrovne náboženského života, ba dokonca odumretie viery u mnohých. Túto skutočnosť sme si intenzívne uvedomovali počas formačných stretnutí v našej farnosti /1/. Uvažovanie nad inštrukciami svätých učiteľov duchovného života, rýchlo odhalilo medzery, nedostatky, ale často aj nesprávne chápanie života viery. Neraz sme museli skonštatovať, že slová svätých otcov nás nútia znovu začať budovať duchovný život od samotných základov. Spoznávanie duchovných zákonitostí, ktoré boli objavené praktickou skúsenosťou mnohých svätých, takmer vždy vyvolali reakcie, v ktorých bolo cítiť veľký kus oprávnenej kritiky, ale aj smútku. Napríklad jeden pán povedal: „Teraz som konečne pochopil, prečo je dôležitý pôst. Prečo mi to nikto doteraz takto nevysvetlil?“ Iní zas zdieľal túto myšlienku: „Často rozmýšľam, aký by bol môj život a kde by som bol už teraz, keby som toto všetko vedel pred štyridsiatimi rokmi.“ U jedného sedemdesiatnika spoznávanie zásad pre duchovný život vyvolalo spomienku na spôsob života starých rodičov. Zreteľne v ňom spoznával praktické uskutočňovanie rád svätých, nad ktorými sme počas stretnutia uvažovali. Neostalo však iba pri týchto konštatovaniach. Praktické uskutočňovanie odporúčaní svätých začalo pomaly transformovať spôsob duchovného života mnohých a viditeľne to ovplyvnilo život celej farnosti. Z týchto formačných stretnutí vzišla aj iniciatíva pre celú farnosť. Program sme nazvali Pravidlo pre život. Pozostával z heslovitého pripomenutia základných duchovných prostriedkov pre rast v duchovnom živote. V katechézach počas pôstu pred sviatkom Narodenia Pána zaznelo vysvetlenie jednotlivých častí pravidla, ako aj pozvanie k jeho praktickému osvojeniu. Mnohí toto pozvanie prijali a pripustili, že tieto jednoduché pravidlá pre duchovný život predstavujú pre nich veľkú výzvu. Svätí otcovia uskutočňovanie týchto základných pravidiel pre život nazývajú tiež Kráľovskou cestou – ani príliš ľahkou ani heroickou. Je to stredná cesta, ktorá sa varuje extrémov, ale predsa s istotou vedie človeka pomaly k dosiahnutiu duchovných výšin. Keď som v podcast /2/ spomenul túto farskú iniciatívu, viacerí ma požiadali o zaslanie podrobnejšieho popisu tohto programu. Podobné žiadosti prišli aj od návštevníkov našej farnosti. To bolo podnetom na vytvorenie tejto brožúrky so stručným predstavením týchto základných kameňov, na ktorých je možné budovať duchovný život. Budem rád, ak sa aj pre vás stane rovnakou výzvou, ako pre mnohých z našej farnosti a povzbudí vás ku kráčaniu po tejto kráľovskej ceste.

Publikácia Mirona Keruľ-Kmeca s názovom Z múdrosti otcov - Január je brožúrka, ktorá prináša poučenia svätých učiteľov duchovného života na každý deň v mesiaci január. Jednému dňu je venovaná jedna strana so zamyslením niektorého zo svätých otcov, na konci ktorého je vždy otázka, prípadne viacero otázok ako podnet na ďalšie rozjímanie. Svätí otcovia nás učia modliť sa, myslieť a žiť kresťanským spôsobom. Svoju múdrosť nadobudnutú vlastnou skúsenosťou počas duchovných zápasov ponúkajú nasledujúcim generáciám. Aplikácia ich skúseností do nášho bežného života nám pomôže istejšie a rýchlejšie kráčať po ceste spásy.

Rady na začiatok. V súčasnosti narastá počet veriacich, ktorí hľadajú kľúč k autentickému životu s Bohom, ktorý vedie k svätosti.Hľadajú cestu ako napodobniť život veľkých svätých minulosti v tomto svete plnom zmätku, beznádeje a opovrhovania pravdou. Nie je však potrebné vynachádzať niečo nové. Cirkev v minulosti čelila podobným situáciám, a preto je potrebné hľadať návod u tých svätých, ktorí ukázali cestu z týchto kríz a stáli na začiatku vlny duchovnej obnovy.

Čas pandémie, ktorý nás všetkých prekvapil, zapríčinil, že v mnohých prípadoch pri myšlienkach o našom živote sme zmenili priority. Možno nikdy predtým sme tak často a tak nástojčivo nedávali Bohu a sebe otázky: Aký je to čas v našom živote, ktorý teraz prežívame? Ako mu porozumieť? Možno nikdy predtým sme sa nezamýšľali nad tým, aký je môj duchovný život, aká je moja spiritualita. Duchovní otcovia zdôrazňovali potrebu a nevyhnutnosť rastu v duchovnom živote. Pripomínali, že rastom v duchovnom živote sa mení aj postoj človeka k Bohu.V byzantskej tradícií existuje mnoho prameňov spirituality. Ide o diela otcov, ktoré už vyšli v našich vydavateľstvách. Do rúk sa nám dostáva tretia časť knihy autora o. Mirona Keruľ-Kmeca Nad slovami sv. Ignáca Brjančaninova. Autor knihy slová svätého Ignáca a svätých otcov robí prístupným ľuďom tejto doby. Pripomína nám, že žijeme v mylnej predstave, že svojím umom môžeme ovládnuť všetko poznanie. Zároveň ukazuje cestu z toho omylu, keď hovorí o poznaní, ktoré sa nadobúda skúsenosťou praktického a duchovného života.Nosnou témou tejto tretej časti je pokora. Olivier Clement hovorí, že pokora znamená spojenie viery s každodenným životom. Pokora sa prejavuje schopnosťou všímať si: druhého… (Tři modlitby)Na obale jednej knihy som čítal nasledovný text: „Začítajte sa a spoznáte príťažlivosť čnostného života i možnosť pri troche dobrej vôle pracovať na jeho dosiahnutí a získať tak zmysluplnosť a krásu života.“Pozývam čitateľov prejsť spoločnú cestu s o. Mironom v knihe Nad slovami sv. Ignáca Brjančaninova, ktorá môže vniesť nové svetlo a múdrosť pre duchovný život každého z nás a tak viac načerpať z pokladov východnej spirituality.

Rady na začiatok. V súčasnosti narastá počet veriacich, ktorí hľadajú kľúč k autentickému životu s Bohom, ktorý vedie k svätosti.Hľadajú cestu ako napodobniť život veľkých svätých minulosti v tomto svete plnom zmätku, beznádeje a opovrhovania pravdou. Nie je však potrebné vynachádzať niečo nové. Cirkev v minulosti čelila podobným situáciám, a preto je potrebné hľadať návod u tých svätých, ktorí ukázali cestu z týchto kríz a stáli na začiatku vlny duchovnej obnovy.

Z dôvodu nedostatku duchovných sprievodcov v našich časoch sa svätí otcovia stali najspoľahlivejšími sprievodcami pre tých, ktorí túžia po spáse a kresťanskej dokonalosti.Knihy svätých otcov, podľa slov jedného z nich, sú ako zrkadlo – duša, ktorá sa na ne pozerá často a s pozornosťou, vidí všetky svoje nedostatky.Tieto knihy sú ako veľký sklad medicínskych potrieb – v ňom duša môže nájsť život zachraňujúci liek pre každú duchovnú chorobu.Svätý Epifanius Cyperský v „Abecednom paterikone“ povedal: „Už len pohľad na tieto sväté knihy inšpiruje k zbožnému životu.“Čítanie svätých otcov musí byť svedomitou, pozornou a stálou aktivitou. Náš neviditeľný nepriateľ, ktorý nenávidí hlas pravdy (porov. Prísl 11, 15), zvlášť opovrhuje hlasom svätých otcov. Tento hlas odsudzuje klamstvá nášho nepriateľa, odhaľuje jeho pravdy a spôsob jeho konania. Preto nepriateľ bojuje proti čítaniu otcov skrze rôzne pyšné a rúhavé myšlienky; pokúša sa strhnúť čitateľa do pozemských starostí, aby ho odviedol od spasiteľného čítania; útočí na neho depresiou, znudením, zábudlivosťou. V tomto zápase proti čítaniu svätých otcov môžeme spoznať, akou je efektívnou zbraňou, a preto sa jej nepriateľ tak veľmi obáva. Nepriateľ pracuje bez odpočinku, aby túto zbraň vytrhol z našich rúk.Nadobudni pre seba myslenie a ducha svätých otcov čítaním ich prác. Svätí otcovia dosiahli konečný cieľ – došli k spáse. Ty tiež dosiahneš tento cieľ podľa prirodzeného poriadku vecí. Ako niekto, kto je s nimi zajedno v mysli a v srdci, budeš spasený.Sv. Ignác Brjančaninov

Dnes vychádza veľké množstvo kníh a ľudia siahajú po všeličom, čo nájdu v knižniciach. Autor Miron Keruľ-Kmec v úvode brožúry O duchovnom čítaní spomína, ako on sám, keď bol malý, objavil v otcovej knižnici klenot medzi knihami, a to spisy svätých otcov z prvých storočí Cirkvi. Keď čítame tieto múdrosti svätých mužov, pohýna nás to dopredu neostať na mieste, ale neustále kráčať. Autor v brožúrke opisuje ako a čo čítať, a hlavne ukazuje ovocie čítania takýchto kníh. Nie každá kniha má v sebe Život, nie každá vie človekom pohnúť, ale úvahy starých otcov Cirkvi prebúdzajú človeka k novému životu v Kristovi aj v 21. storočí.

Druhý stupeň. Druhý stupeň Rebríka božského výstupu má podtitul „O odpútanosti“ alebo v niektorých prekladoch „O stave bez vášní“. Aj jeden, aj druhý podtitul však môže vyvolať určitú rezervovanosť v srdci človeka, ktorý žije vo svete. Naznačujú totiž radikálnosť tohto stupňa. A tá narastá s čítaním textu. Vieme, že svätý Ján Klimak adresuje svoje poučenia mníchom. Pýtame sa preto, nakoľko sú jeho rady užitočné pre človeka, ktorý bol povolaný žiť uprostred sveta.Na túto otázku dáva odpoveď pápež Benedikt XVI., keď hovorí: „Môže Rebrík, toto dielo napísané mníchom a pustovníkom, ktorý žil pred 1 400 rokmi, povedať niečo aj nám dnes? Môže byť v niečom aj pre nás aktuálna životná púť človeka, ktorý žil stále na vrchu Sinaj a v takej vzdialenej dobe?Na prvý pohľad by sa zdalo, že odpoveď musí byť ,nie‘, pretože svätý Ján Klimak je nám veľmi vzdialený. No ak sa na to pozrieme trocha bližšie, zistíme, že takýto mníšsky život je iba veľkým obrazom krstného života, života každého kresťana. Predstavuje nám, takpovediac, veľkými písmenami to, čo my deň čo deň píšeme malými. Ide o prorocký symbol, ktorý ukazuje život pokrsteného v spoločenstve s Kristom, s jeho smrťou a vzkriesením.“Pochopenie týchto slov prinesie povzbudenie ochutnať poučenia, ktoré v tomto stupni ponúka svätý Ján Klimak. Napriek tomu, že je ťažké im načúvať a ešte ťažšie je ich prijať, predsa budeme vnímať, že vedú človeka k pravej slobode.Mnísi zanechávali všetko vo svete nie preto, že by nenávideli svet alebo nenávideli iných; ale preto, že ich tam pritiahol Ten, ktorý je nekonečná a absolútna Láska. V ľudskom srdci je naliehavá túžba po tom, čo môže ponúknuť iba Boh. V ňom vidíme zmysel nášho vlastného života, a to, kým sme. A aj keď to môže byť veľmi ťažké, ak sa necháme pritiahnuť Pánom, dovoľte mu, aby nás vzal za ruku a uviedol nás do pravdy svojho života a reality jeho lásky.

Reflexie a komentáre. Filokalia patrí medzi najznámejšie diela, ktoré ponúkajú múdrosť púštnych otcov, rôznych svätcov a asketikov. Menej známe je dielo Evergetinos, ktoré sa líši svojou štruktúrou, no je bohatou pokladnicou pre praktický duchovný život rehoľníkov i ľudí žijúcich každodenný život. Kto chce dosiahnuť vnútornú premenu, mal by sa začítať do tohto diela a následne začať praktizovať jeho múdrosť a inšpirácie.Evergetinos ako súborné dielo má dvesto hypotéz (kapitol). Témy jednotlivých kapitol sú určené krátkym tvrdením - hypotézou, ktorá je potvrdená výrokmi svätých, príbehmi z ich života a úryvkami z ich diel. Medzi citovaných otcov patrí napríklad svätý Efrém Sýrsky, svätý Izák Sýrsky, svätý Ján Kassián a mnohí ďalší. V predkladanom diele Evergetinos 2 - Výroky púštnych otcov autor Miron Keruľ-Kmec rozoberá ďalších 10 z týchto hypotéz, konkrétne hypotézy 8-17. Hypotézy sa týkajú stavu duše pred a po smrti a neskôr poukazujú na nutnosť odpútania sa od sveta. V každej kapitole je dôkladne vysvetlená nastolená téma, ktorá tak poskytuje základné kamene duchovného života. Autor sa snaží naznačiť aj spôsob, ako dané učenie aplikovať v dnešnej dobe.

Homília 54: Istota v modlitbeTémou ďalšej homílie je modlitba a všetko, čo je nevyhnutné pre stav stálej pozornosti a sústredenosti.Svätý Izák Sýrsky hovorí, že dar viery dáva človeku istotu v modlitbe skrze jeho dôveru v Boha. Pripomína však, že „táto istota nevyviera z vyznania človeka, ale z aktivity duše, ktorá nasleduje Božiu pravdu.” Dodáva, že „viera, ktorá dáva istotu dôvere, nie je nikdy nadobudnutá nepokrstenými alebo tými, ktorých myseľ je odvrátená od pravdy. Istota viery sa odhaľuje v duši v miere vznešeného spôsobu života tých, ktorí dbajú na uskutočňovanie Pánových prikázaní.”Modlitba teda nadobúda istotu a dôveru skrze milosť prijatú v krste a rastie podľa miery úsilia o napĺňanie evanjeliových prikázaní. Ten druhý zdroj nárastu istoty v modlitbe je azda potrebné bližšie vysvetliť. Keď sa človek usiluje s vážnosťou o dôsledné naplnenie evanjeliových prikázaní, veľmi rýchlo dôjde k spoznaniu mnohých vášní, ktoré do toho času skryto pôsobili v jeho srdci. Odkryje sa pred ním stav duše, ktorá je neraz tak zviazaná vášňami a zlými návykmi, že ju to robí neschopnou poslušnosti voči Božej vôli. Je to moment, kedy človek s veľkou pokorou a skrúšenosťou prichádza pred Pána, predkladá mu svoju slabosť a prosí o jeho milosrdenstvo a pomoc. Toto poznanie slabosti však dáva silu modlitbe, pretože je nesená pokorným srdcom. Tento stav dáva vzrast istote, pretože človek vníma svoju odkázanosť na Bohu, ktorý miluje človeka nekonečnou láskou. Čím viac človek pokročí v čnosti, tým viac nadobúda skúsenosť veľkého Božieho milosrdenstva a stále s väčšou odvahou sa k nemu obracia vo svojich prosbách.Svätý Izák Sýrsky nás učí tejto duchovnej zákonitosti na začiatku homílie, aby sme boli viac otvorení pre jeho poučenia, ktorými nás chce priviesť k nadobudnutiu tej potrebnej istoty a dôvery v živote modlitby.

Prvý stupeň. Rebrík božského výstupu bol napísaný predovšetkým pre mníchov. No slová svätého Jána Klimaka na začiatku prvej kapitoly naznačujú, že jeho úmyslom je osloviť každého človeka túžiaceho po spáse. Hovorí: „Dvere večného života sú otvorené pre každého. Cieľ nášho života je nasledovať Krista a podobať sa mu v jeho božskej láske.“ A skutočne, zástupy tých, ktorí žili vo svete, počas storočí siahali po tomto jeho rebríku, aby sa vydali na cestu k dosiahnutiu spásy. Zaiste je na mieste správne rozlišovanie vecí, ktoré sú výlučne určené pre mníchov, ako aj hľadať správnu formu uskutočňovania jeho rád v súčasnom svete, ale bez akéhokoľvek zmiernenia ich radikálnosti. Svätý Ján Klimak v tridsiatich krokoch, ktoré prirovnáva k stupňom rebríka, formuje človek k osvojeniu si plnosti umenia duchovného života. Publikácia obsahuje komentáre a reflexie, ktoré rozoberajú prvý krok tohto výstupu.

1.- 8. týždeň po Päťdesiatnici. Publikácia Príhovory na všedné dni 1 je zbierka zamyslení na každý deň počas ôsmich týždňov po Päťdesiatnici. Príhovory obsahujú rôzne príbehy a ponaučenia a vychádzajú z biblického kontextu. Snahou autora Mirona Keruľ-Kmeca je poskytnúť inšpiráciu do života každému veriacemu aj vo všedných dňoch a priestor na zamyslenie sa nad sebou a vlastným životom.

Prvý stupeň. Rebrík božského výstupu bol napísaný predovšetkým pre mníchov. No slová svätého Jána Klimaka na začiatku prvej kapitoly naznačujú, že jeho úmyslom je osloviť každého človeka túžiaceho po spáse. Hovorí: „Dvere večného života sú otvorené pre každého. Cieľ nášho života je nasledovať Krista a podobať sa mu v jeho božskej láske.“ A skutočne, zástupy tých, ktorí žili vo svete, počas storočí siahali po tomto jeho rebríku, aby sa vydali na cestu k dosiahnutiu spásy. Zaiste je na mieste správne rozlišovanie vecí, ktoré sú výlučne určené pre mníchov, ako aj hľadať správnu formu uskutočňovania jeho rád v súčasnom svete, ale bez akéhokoľvek zmiernenia ich radikálnosti.

Reflexie a komentáre. Stúpajúci záujem o diela svätých otcov napovedá o hľadaní zdrojov, ktoré by uspokojili duchovný smäd súčasného človeka. Poučenia púštnych otcov a matiek v sebe obsahujú skoncentrovanú skúsenosť stoviek svätých asketikov, ktorí opustili všetko, aby našli vzácnu perlu. Azda najznámejším dielom, ktoré ponúka ich múdrosť, je Filokalia. Menej známym je rozsiahle dielo pod názvom Evergetinos, ktoré sa síce líši svojou štruktúrou, ale ostáva vzácnym zdrojom inšpirácie pre praktický duchovný život nielen pre tých, ktorí žijú za múrmi monastierov. Autorom zbierky Evergetinos je mních Pavol (+1054), zakladateľ Monastiera Dobrodinky (grécky: Evergetinos) v Konštantínopole. Podľa mena monastiera mních Pavol dostal prívlastok Evergetinos a toto meno bolo dané aj jeho dielu. Evergetinos bolo prvýkrát publikované tlačou v roku 1783 zásluhou svätého Nikodema a svätého Makária, ktorí stáli aj za publikovaním gréckej Filokalie. Ide o praktického sprievodcu pre očistenie mysle, uzdravenie vášní a náklonností k hriechu a pre dosiahnutie vnútornej premeny, ktorá je cieľom kresťanského života a spásy. Človeku ukazuje jednotlivé kroky na ceste k zbožšteniu - theosis.

Reflexie a komentáre. Stúpajúci záujem o diela svätých otcov napovedá o hľadaní zdrojov, ktoré by uspokojili duchovný smäd súčasného človeka. Poučenia púštnych otcov a matiek v sebe obsahujú skoncentrovanú skúsenosť stoviek svätých asketikov, ktorí opustili všetko, aby našli vzácnu perlu. Azda najznámejším dielom, ktoré ponúka ich múdrosť je Filokalia. Menej známym je rozsiahle dielo pod názvom Evergetinos, ktoré sa síce líši svojou štruktúrou, ale ostáva vzácnym zdrojom inšpirácie pre praktický duchovný život nielen pre tých, ktorí žijú za múrmi monastierov.

Svätí učitelia duchovného života nám nezakrývajú, že cesta k spáse je jednoduchá. Každému ponúkajú tú istú mapu k cieľu, tie isté prostriedky duchovného života, nech už ide o kňazov a mníchov alebo o ľudí zo sveta. Evanjelium je to isté pre každého človeka a jeho prikázania sú záväzné pre každého.Svätí otcovia nám ponúkajú praktickú skúsenosť, ako žiť život s Kristom, aby nám uľahčili náš duchovný zápas. Som presvedčený, že Cirkev musí sprostredkovať túto ich duchovnú múdrosť kresťanom súčasnej doby. Mnohí ju s radosťou príjmu. Mnohí ju môžu síce odmietnuť, ale môžu sa k nej vrátiť v čase, keď iné cesty sa ukážu ako slepé uličky.

Zriadenie farskej knižnice je jednoduchým projektom, ktorý si nevyžaduje veľa úsilia, ale v priebehu rokov, prináša veľké požehnanie pre celé farské spoločenstvo. Dokonca aj tí, ktorí nesiahnu po žiadnej knihe, majú z nej úžitok. Sú pozdvihnutí tými, ktorí skrze duchovné čítanie postúpili v duchovnom dozrievaní a tak sa stali požehnaním pre všetkých okolo nich.

Publikácia Mirona Keruľ-Kmeca s názovom Z múdrosti otcov - Apríl je brožúrka, ktorá prináša poučenia svätých učiteľov duchovného života na každý deň v mesiaci apríl. Jednému dňu je venovaná jedna strana so zamyslením niektorého zo svätých otcov, na konci ktorého je vždy otázka, prípadne viacero otázok ako podnet na ďalšie rozjímanie.Svätí otcovia nás učia modliť sa, myslieť a žiť kresťanským spôsobom. Svoju múdrosť nadobudnutú vlastnou skúsenosťou počas duchovných zápasov ponúkajú nasledujúcim generáciám. Aplikácia ich skúseností do nášho bežného života nám pomôže istejšie a rýchlejšie kráčať po ceste spásy.

Svätý Izák Sýrsky sa narodil začiatkom 7. storočia v Beth Qatraye, v provincii na severovýchodnom pobreží Arabského polostrova. Nadobudol solídne vzdelanie v biblistike a patristike, stal sa mníchom a učiteľom. V roku 676 bol vysvätený za biskupa v Ninive. Po piatich mesiacoch biskupskej služby odstúpil a utiahol sa na horu Matout v oblasti Beth Huzaye a viedol život modlitby a tichosti po mnoho rokov, kým ho staroba neprinútila vstúpiť do monastiera Rabban Shabur, kde skončil svoj pozemský život a bol tam aj pochovaný.Aj keď máme málo historických informácií o jeho živote, predsa ho dobre poznáme z jeho diela. Tohto biskupa, ktorý utiekol pred ľudskou slávou, preslávili jeho Asketické homílie už krátko po jeho smrti. Dielo bolo rýchlo preložené do viacerých jazykov a je dodnes považované za jednu z najlepších učebníc duchovného života.Svätý Izák Sýrsky píše zo svojej duchovnej skúsenosti. Preto sú jeho slová také silné. V jeho učení nie je nič abstraktné. Píše o živote v stíšení, ktorý žil sám, a aj o tom, čo počul od druhých, ktorí žili podobným životom. Sprostredkovanie tejto duchovnej skúsenosti ukazuje čitateľovi odskúšanú cestu očisťovania srdca a mysle, rast v čnostiach, dosiahnutie čistej modlitby, ale predovšetkým spásy.Aj keď jeho dielo bolo primárne určené pre mníchov, ktorí sa rozhodli pre pustovnícky spôsob života, má mnoho čo poradiť každému kresťanovi, ktorý túži po svätosti. Svätý Nikodemus, ktorý zostavil slávnu zbierku učenia svätých otcov s názvom Filokalia, povedal, že to najlepšie patrí všetkým. To platí aj o Asketických homíliách svätého Izáka Sýrskeho.Toto som mal na mysli, keď som začal študovať jeho dielo. Z uvažovania nad jednotlivými odstavcami a niekedy aj vetami vznikali reflexie, ktoré som ponúkal skrze príhovory, homílie, individuálne duchovné vedenie, ale i formačné stretnutia veriacim našej farnosti. Neskôr sa stali podkladom pre reláciu Otcovia púšte vysielanou TV Logos. Mnohí spolu so mnou mohli potvrdiť často opakovanú múdrosť, že kto raz začne čítať svätých otcov, musí očakávať zmenu vo svojom živote. Dúfam, že čítanie týchto reflexií prinesie aj vám podobnú skúsenosť.

Osvojenie si tohto asketického prostriedku skutočne prináša veľké ovocie. Hovorí sa, že ak niekto začne čítať svätých otcov, tak jeho život už nikdy nebude taký, ako predtým. Je to pravdivé tvrdenie. Evanjelium a náuku svätých učiteľov duchovného života sa nedá čítať bez toho, aby sme popritom nepodstúpili drámu rozhodovania pre večný život alebo večnú smrť. Ak by sme sa o to predsa pokúsili, tak tento akt by bol len výsledkom nášho predchádzajúceho rozhodnutia, ktoré sa vyhýba napĺňaniu Božej vôle.

Každý z nás si rád prečíta alebo vypočuje pekný a poučný príbeh, nejakú udalosť alebo skúsenosť. Je to ako živý kvet, na ktorom je ešte kvapka rannej rosy a jeho vôňa naplní nielen zmysly, ale aj srdce človeka. Dôležité je, aby príklad poukazoval na skutočný život, aby obsahoval pravdu, ktorá nás obohatí.O čo skôr každý kňaz rád siahne po zbierke nových príkladov a citátov, ktoré môžu obohatiť jeho kazateľskú činnosť. Homília je familiárnym rozhovorom, rečou od srdca k srdcu. Je predĺžením evanjelia, teda slovom, ktoré dáva život. Chce aj katechizovať a poučiť, ale nie formou vedeckej prednášky. Abstraktné pravdy chce priblížiť pomocou príkladu. Keď sa pozrieme na Ježiša Krista vidíme, že veľké tajomstvá viery nám odovzdal v pútavých podobenstvách, často využíval príklady a obrazy z bežného života či z prírody. Aj apoštoli si počínajú podobne, teda naratívne a obrazotvorne. Čím lepší učiteľ, tým viac dokáže veľké veci povedať pútavo, tak, že sa dajú predstaviť, sú oslovujúce a tí, ktorým sú určené vidia, že súvisia s ich životom.Otec Miron Keruľ-Kmec sa už dlhodobo venuje kazateľskej, homiletickej činnosti nielen ako kňaz pri liturgických sláveniach, ale aj v printovej či audiovizuálnej podobe. Je to jedna z foriem jeho služby blížnym, za ktorú sme mu veľmi vďační. Nielen kňazi, ale aj laickí veriaci. Po predchádzajúcom vydaní podobnej zbierky sa mu ozvalo aj mnoho laikov, ktorí mu povedali, že z toho čerpajú veľa povzbudenia v duchovnom živote. To bolo niečo, čo neočakával. Preto verím, že aj teraz bude toto jeho rozsiahle dielo slúžiť mnohým na povzbudenie vo viere. Príklady a citáty vychádzajú v novom a rozšírenom vydaní v štyroch zväzkoch. Kvôli prehľadnosti sú jednotlivé témy zoradené podľa abecedy. Môžeme vnímať pracovitosť otca Mirona, pretože zozbierať takéto množstvo príkladov a citátov nie je jednorazová záležitosť, ale dlhodobá práca. Svoj život žije „homileticky“, teda má otvorené oči, uši i srdce, aby to, s čím sa v živote stretne, čo číta, vidí a počuje, zapísal a ponúkol iným, veď život nám ponúka príklad za príkladom, ba je jedným veľkým príkladom a zázrakom.Svätý Justín mučeník píše, že v liturgickom slávení za jeho čias po čítaní Božieho slova „predsedajúci v príhovore napomína a povzbudzuje do nasledovania takých skvelých vecí“ (KKC 1345). A Svätý Otec František v apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium uvádza: „Príťažlivý obraz dokáže spôsobiť, že ľudia posolstvo počúvajú ako niečo, čo im je známe, blízke, možné, spojené s ich vlastným životom. Dobre použitý obraz môže ľuďom pomôcť vychutnať posolstvo, ktoré chceme odovzdať; prebúdza v nich túžbu a motivuje vôľu v duchu evanjelia. Dobrá homília, ako mi hovorieval starý učiteľ, musí obsahovať «myšlienku, pocit, obraz»“ (EG 157). Nech nám v tom pomáha aj táto zbierka príkladov a citátov.Verím, že toto dielo si bez problémov nájde svojich čitateľov, ktorých obohatí o nové perspektívy viery. Podobne, ako nás povzbudia tieto príklady a citáty, nech sa aj náš kresťanský život stane príkladom a povzbudením pre iných.– Mons. Ľubomír Petrík, protosynkel Prešovskej archieparchie

Cesta k spáse. Cestu k autentickému životu s Bohom, ktorá by viedla k svätosti, hľadá mnoho veriacich. Vhodným spôsobom je napodobňovanie života veľkých svätých z dávnejších dôb, pretože aj v minulosti Cirkev čelila podobným situáciám a krízam, aké zažívame v súčasnej dobe.Miron Keruľ-Kmec pociťoval potrebu duchovného programu, ktorý by zabezpečoval neustálu duchovnú formáciu v každodennom živote veriacich svojej eparchie. Zostavil preto publikáciu s názvom Ako sa vnás začína kresťanský život, v ktorej sa delí s myšlienkami nad dielom Cesta k spáse svätého Teofana Zatvornika. Svoje poznatky využíva na duchovné sprevádzanie jednotlivcov, ale aj mladých manželských párov. Nasledovanie učenia tohto svätého muža umožňuje systematické uvádzanie do umenia duchovného života a odhaľuje dôležité duchovné zákonitosti potrebné pre zdravý duchovný rast.Autorovou nádejou je, že toto zdieľanie príprav na duchovné sprevádzanie podľa svätého Teofana prinesie úžitok mnohým.

Cesta k spáse nie je jednoduchá. Na tejto ceste však nie sme sami - Miron Keruľ-Kmec nám v publikácii Z múdrosti otcov - August sprostredkúva pomoc svätých učiteľov duchovného života, ktorí každému hľadajúcemu ponúkajú tie isté prostriedky a to isté evanjelium, aplikovaním ktorých môžeme po malých krôčikoch deň po dni napredovať na našej ceste s nádejou, že spoľahlivo a bezpečne dorazíme do cieľa.Z múdrosti otcov - August je brožúrka, ktorá obsahuje poučenia svätých učiteľov duchovného života na každý deň v mesiaci august. Jednému dňu je venovaná jedna strana so zamyslením niektorého zo svätých otcov.

Svätí učitelia duchovného života nám nezakrývajú, že cesta k spáse je jednoduchá. Každému ponúkajú tú istú mapu k cieľu, tie isté prostriedky duchovného života, nech už ide o kňazov a mníchov alebo o ľudí zo sveta. Evanjelium je to isté pre každého človeka a jeho prikázania sú záväzné pre každého.Svätí otcovia nám ponúkajú praktickú skúsenosť, ako žiť život s Kristom, aby nám uľahčili náš duchovný zápas. Som presvedčený, že Cirkev musí sprostredkovať túto ich duchovnú múdrosť kresťanom súčasnej doby. Mnohí ju s radosťou príjmu. Mnohí ju môžu síce odmietnuť, ale môžu sa k nej vrátiť v čase, keď iné cesty sa ukážu ako slepé uličky.

Publikácia Mirona Keruľ-Kmeca s názovom Z múdrosti otcov - September je brožúrka, ktorá prináša poučenia svätých učiteľov duchovného života na každý deň v mesiaci september. Jednému dňu je venovaná jedna strana so zamyslením niektorého zo svätých otcov, na konci ktorého je vždy otázka, prípadne viacero otázok ako podnet na ďalšie rozjímanie.Svätí otcovia nás učia modliť sa, myslieť a žiť kresťanským spôsobom. Svoju múdrosť nadobudnutú vlastnou skúsenosťou počas duchovných zápasov ponúkajú nasledujúcim generáciám. Aplikácia ich skúseností do nášho bežného života nám pomôže istejšie a rýchlejšie kráčať po ceste spásy.

Reflexie a komentáre. Dielo Evergetinos uvádza čitateľa do umenia duchovného života prostredníctvom výberu z učenia mnohých svätých prvých desiatich storočí. Ide o praktického sprievodcu pre očistenie mysle, uzdravenie vášní a náklonností k hriechu a pre dosiahnutie vnútornej premeny, ktorá je cieľom kresťanského života a spásy. Človeku ukazuje jednotlivé kroky na ceste k zbožšteniu – theosis. Táto publikácia sa venuje 8. až 17. hypotéze, ktoré sa najprv dotýkajú stavu duše pred a po smrti a neskôr poukazujú na nutnosť odpútania sa od sveta. Reflexie a komentáre sú vlastne prípravou na online formačné stretnutia Filokalia Live (https://www.filokalia.sk/live/). Záznamy z predchádzajúcich stretnutí sú dostupné na podcaste Pramene.