Ondrej Klenovský

Ondrej Klenovský odvíja svoju rozprávkovú literárnu tvorbu od svojej profesie vychovávateľa v detskom domove a na stredoškolskom internáte. Pri bezprostrednom kontakte s deťmi mal príležitosť spoznať detské potreby a rozprávky sú jeho nielen literárnym, ale aj pedagogickým príspevkom pre detskú čitateľskú verejnosť. Preto môžu byť nápomocné i rodičom pri výchove dieťaťa k tomu, aby bolo vnímavé, odbúravalo detský egoizmus a myslelo aj na potreby druhých, učilo sa ich chápať. Na rozdiel od prvej autorovej knihy rozprávok (Ne)Zabudni(te) na Zabudnutie (VSSS 2016), ktorá prinášala humorne ladené príbehy z rozprávkového prostredia, prostredie Rozprávok medzi riadkami je realistické a témy sú vážne a hĺbavé. Sú zamerané proti povrchnému prijímaniu a hodnoteniu, ktoré je u detí časté, a tiež sú zamerané na prevenciu proti prchkým reakciám. Preto rozprávky vychádzajú z jasných jednoduchých situácií. Čitateľ sa napríklad ocitne v prostredí hodiniek, ktoré sa zastavili a sleduje rozhovor troch hodinových ručičiek. Alebo je svedkom dialógu sochy na námestí a zatúlaného šteniatka. Vzápätí príbehy namiesto dynamického deja ponúkajú zamyslenie a ponor do vnútorného sveta postáv. Analyzujú ich situáciu a prinášajú aj vzájomnú konfrontáciu. Tu si detský čitateľ uvedomuje rozdielne vnímanie tej istej skutočnosti rozličnými postavami, čo aj jeho nabáda pochopiť, že aj v živote je to podobné. Že treba brať do úvahy aj názor druhých, ktorý môže byť odlišný od jeho vlastného. Cieľovou skupinou sú najmä deti vo veku 8 až 11 rokov, ktorých psychika a spoločenský kontakt sa vhodne precvičuje a nacvičuje rozprávkami podobného druhu.

Zbierka desiatich originálne vtipných, no i poučných rozprávok (Ne)Zabudni(te) na Zabudnutie je čitateľsky atraktívnym počinom debutujúceho spisovateľa, ktorý verne pozná detské duše z praxe profesionálneho vychovávateľa. Autor v príbehoch vychádza zo známeho prostredia ľudových rozprávok, ale kreuje ho do zmodernizovanej podoby. V nových kontextoch ožívajú tradičné postavy, ako aj originálne bytosti. Rozprávky sa vyznačujú najmä veľmi kvalitným humorom, v textoch nechýbajú ani vtipné slovné novotvary, ako aj nové či inovované pomôcky a pomocníci (meče ukuté zo svetiel hviezd, Popolvárov kôň Ferari). Ak napríklad nahliadneme do Zabudnutia cez rozprávku Dórin Lórin Zatvordver, všetko naokolo je zelené: „Všade samá zeleň a čo nebolo zelené, bolo natreté na zeleno“, lebo „Komu sa nelení, tomu sa zelení“. Každý z desiatich príbehov je iný, i keď sú jemne prepojené hlavnými postavami. Čitateľov zaiste poteší aj príbeh Janko Hraško a zrodenie legendy, kde dôjde k rivalite Janka Hraška s Jánošíkom, ktorá ústi do ponaučenia, že nie je dôležité, kto koná dobro a kto je zaň oslávený, ale hlavné je, že sa dobro vôbec vykonalo. Alebo rozprávka Ema – emancipovaná princezná, ktorá sa venuje bojovým umeniam a vyslobodí princa z pazúrov dračice, ktorou sa nechal uniesť, aby sa vyhol svadbe. Potešenie z čitateľského zážitku znásobia aj vtipné ilustrácie akademickej maliarky Anny Gajovej.