Pavel Vilikovský

Rómeo z epochy socialistického realizmu obsahuje poviedky z kníh: Eskalácia citu (1989),Slovenský Casanova (spoluautor L. Grendel, 1991),Krutý strojvodca (1996),Čarovný papagáj a iné gýče (2005),novelu Kôň na poschodí, slepec vo Vrábľoch (1989),Pavel Vilikovský Prózy (2005),próza Štvrtá reč z knihy Prvá a posledná láska (2013),esejistické texty z kníh Okrídlená klietka (spoluautor T. Janovic, 1998);Vyznania naivného milovníka (2004).Vilikovského tvorivú metodológiu, literárne inšpirácie, tematické zázemie môže čitateľ hlbšie pochopiť aj vďaka fundovaným kritickým ohlasom Milana Hamadu, Milana Šútovca, Zory Pruškovej i v dôkladnom doslove Vladimíra Petríka.Osobnosť, postoje, spomienky spisovateľa zas prenikajú na svetlo z rozhovorov Vladimíra Barboríka a Petra Darovca a napokon z aktuálneho rozhovoru Vladimíra Petríka. Petrík vo svojom doslove o Pavlovi Vilikovskom hovorí: „...Skúma človeka cez sféru emócií? Ľudské správanie a ľudský charakter skúma cez širšie nastolený problém: prečo sa ľudia dopúšťajú zla. Pátranie po príčinách sa mu stalo metodickou zložkou prozaickej výbavy. (...) Otázky identity ho zaujímajú od vstupu do literatúry, hoci riešenie je vždy iné, rovnako otázky tvorby. Bol a je skeptický k zjednodušeným odpovediam. Jeho odpoveďou v podstate je problematizovanie toho, čo sanám zdá očividné. (...)Permanentné uvažovanie posúva Vilikovského prózy do blízkosti eseje. Touto stránkou tvorby sa obracia na naše racio, ale my jeho prózy čítame aj preto, že máme zážitok z epickej stránky, z rozvíjania deja, z charakteristík postáv, z toho, ako je to napísané. A tak oceňujeme aj prítomnosť humoru či parodizovania, aj štylistickú a formulačnú ľahkosť a hravosť...“

Ústrednou témou novely je vzťah matky a syna počas jej psychického a fyzického odchádzania. Psychicky chorá matka stráca vedomie, pamäť a všetky mentálne schopnosti, ostáva už len telesne prítomná. Práve tento nesúlad medzi telom a dušou je pre jej syna, ktorý sa o ňu stará nepochopiteľný a neprijateľný. Pavel Vilikovský uvažuje o živote a smrti ako o nepochopiteľných paradoxoch.

Ústrednou témou novely je vzťah matky a syna počas jej psychického a fyzického odchádzania. Psychicky chorá matka stráca vedomie, pamäť a všetky mentálne schopnosti, ostáva už len telesne prítomná. Práve tento nesúlad medzi telom a dušou je pre jej syna, ktorý sa o ňu stará nepochopiteľný a neprijateľný. Pavel Vilikovský uvažuje o živote a smrti ako o nepochopiteľných paradoxoch.

Krátká novela jednoho z nejvýznamnějších současných slovenských prozaiků (1941 – 2020) představuje lehce ironický příběh pubertálního jinocha za trest přesazeného z vídeňského do prešpurského (bratislavského) gymnázia. Ve Vilikovského vyprávění ožívají již dávno neexistující bratislavská zákoutí plná pokušení a erotických výzev, jako byla vyhlášená Vydrica. Především se ale před námi otevírá svět dospívajícího jinocha, připomínajícího třeba chovance Törlesse ze slavné novely Roberta Musila – ten žije ovšem ve světě nepoměrně nevlídnějším než Vilikovského Andreas Pohl. Pavel Vilikovský ve svých románech otevíral nejen tragické temnoty lidských charakterů, končící v osidlech komunistické tajné policie (Vlastný životopis zla, Príbeh ozajstného člověka), smutek z vytrácející se lásky vinou nemoci (Letmý sneh), ale také ironicky odlehčené průhledy do hříšných lidských duší, jako je právě novela Silberputzen. Audiokniha je v slovenskom jazyku. Dĺžka: 2:15

Vo svojej novej próze nás Pavel Vilikovský zasväcuje do ľúbostného príbehu mladého pracovníka reklamnej agentúry Ivana, až kým odrazu s prekvapením nezistíme, že je to vlastne postava z románu bezmenného slovenského spisovateľa. Ivan sa svojmu tvorcovi vymkne z rúk a proti jeho vôli začne viesť nezávislý život. Vilikovský ukazuje spisovateľa ako bežného občana, ktorý sa pohybuje vo svete všedných starostí, no zároveň ako autor žije vo vymyslenom svete a čoraz ťažšie sa mu darí tieto dva svety rozlíšiť. V oboch sa musí vyrovnávať s dotieravými pochybnosťami i trpkým poznaním. Pavel Vilikovský odhaľuje zákulisie tvorivého procesu a stavia pred seba i čitateľa otázky o rozličných polohách a podobách skutočnosti, ktoré si v zhone súčasného života na vlastnú škodu zabúdame položiť.

Bolo by to pekné povedať, že novela Pavla Vilikovského dáva odpovede na základné otázky života, ale nebola by to pravda.Hlavný hrdina a rozprávač príbehu sa len pokúša klásť tie odveké otázky trochu ináč, tak ako mu ich vnucujú na jazyk jeho vlastné zážitky a skúsenosti. No ako vieme, dobre položená otázka je už polovicou odpovede, a druhú polovicu si iste doplní sám učiteľ.Dozvie sa popritom všeličo o láske, lavínach, kožuchoch, duši, materských znamienkach, zen budhizme a na neposlednom miest aj o bilabiálnych konsonantoch v jazyku algonquinských Indiánov. Nie všetkému, čo rozprávač vraví, sa dá veriť, ale to nie je čudné, on si len píska na ceste tmavým lesom, aby si dodal odvahu. Iste ho poteší, ak ho čitateľ na kuse odprevadí a prípadne sa aj pridá svojím vlastným popiskovaním - vo dvojici sa ani ten najhustejší les už nezdá taký temný.

Výber obsahuje texty z dvoch kapitol tvorby Pavla Vilikovského. Prvých päť poviedok je z debutu Citová výchova v marci, zvyšok z rukopisu Eskalácia citu. Výber zobrazuje autorov vývin zhruba do polovice sedemdesiatych rokov. Prvý cyklus poviedok reflektuje problém cesty za šťastím z generačného pohľadu mladých ľudí 60. rokov, cyklus Slov... stavia na žánrovom základe persifláže, paródie a eseje, ďalšie dva cykly poviedok sa zaoberajú problémom tela a telesna vo vzťahu k duši, duševnu a duchovnu.

Je veľa druhov lásky a tá, o ktorej sa hovorí v dvoch novelách Pavla Vilikovského, nezodpovedá celkom predstave, ktorá sa nám pri tomto slove zvyčajne vybaví. Niekto možno v príbehu úspešného fotografa pochybujúceho o význame svojej práce v rýchlo sa meniacom svete nijaký ľúbostný motív nepostrehne, a aj v príbehu dôchodcu, ktorý sa pri svojej dobrovoľníckej práci musí vyrovnávať s dramatickými osudmi, aké ľudstvu pripravilo dvadsiate storočie, by sme erotické vzplanutie hľadali márne. A predsa je ich ústrednou témou láska, láska utajená, nepriznaná a často neopätovaná, láska, o ktorú hrdinovia noviel napriek všetkým svojim neúspechom a zlyhaniam neprestávajú bojovať. Je to láska k životu – k svojmu vlastnému i k životu ostatných, bez ktorých by ten náš nemal zmysel.

Bolo by to pekné povedať, že novela Pavla Vilikovského dáva odpovede na základné otázky života, ale nebola by to pravda. Hlavný hrdina a rozprávač príbehu sa len pokúša klásť tie odveké otázky trochu ináč, tak ako mu ich vnucujú na jazyk jeho vlastné zážitky a skúsenosti. No ako vieme, dobre položená otázka je už polovicou odpovede, a druhú polovicu si iste doplní sám učiteľ. Dozvie sa popritom všeličo o láske, lavínach, kožuchoch, duši, materských znamienkach, zen budhizme a na neposlednom miest aj o bilabiálnych konsonantoch v jazyku algonquinských Indiánov. Nie všetkému, čo rozprávač vraví, sa dá veriť, ale to nie je čudné, on si len píska na ceste tmavým lesom, aby si dodal odvahu. Iste ho poteší, ak ho čitateľ na kuse odprevadí a prípadne sa aj pridá svojím vlastným popiskovaním - vo dvojici sa ani ten najhustejší les už nezdá taký temný.

Je veľa druhov lásky a tá, o ktorej sa hovorí v dvoch novelách Pavla Vilikovského, nezodpovedá celkom predstave, ktorá sa nám pri tomto slove zvyčajne vybaví. Niekto možno v príbehu úspešného fotografa pochybujúceho o význame svojej práce v rýchlo sa meniacom svete nijaký ľúbostný motív nepostrehne, a aj v príbehu dôchodcu, ktorý sa pri svojej dobrovoľníckej práci musí vyrovnávať s dramatickými osudmi, aké ľudstvu pripravilo dvadsiate storočie, by sme erotické vzplanutie hľadali márne. A predsa je ich ústrednou témou láska, láska utajená, nepriznaná a často neopätovaná, láska, o ktorú hrdinovia noviel napriek všetkým svojim neúspechom a zlyhaniam neprestávajú bojovať. Je to láska k životu – k svojmu vlastnému i k životu ostatných, bez ktorých by ten náš nemal zmysel.