Peter Fotta

Koncepcia realistického poznania. Autor predkladá súčasnú verziu realistickej metafyziky s dôrazom na jej metodologickú svojbytnosť a epistemologickú jednotu. Vo filozofickej literatúre vypĺňa medzeru systematického spracovania koncepcie poznávacieho realizmu metafyziky.Mapuje a hodnotí rôzne chápania bytia (súcna), extrapoláciu teórie bytia z metafyziky, rôzne typy ontológie a realizmu. Poukazuje na príčiny vzniku dvoch tradícií realistickej filozofie: esencialistickej a existencialistickej. Analyzuje špecifiká existenciálnej metafyziky a obracia pozornosť na regulárne prvky tzv. všeobecnej metafyziky ako autonómnej sapienciálnej vedy. Vyzdvihuje hlavne problém analógie bytia a poznania, bez čoho nie je možné hovoriť o realistickej metafyzike.

Zbierka poézie.

Filozofia je považovaná za jedno z monumentálnych diel grécko-rímskej kultúry. Ako hovorí Aristoteles, neznalosť dejín filozofie nás privádza do stavu nedostatku vzdelania. Filozofia môže byť vedeckým poznaním, ale aj náboženským, literárnym či ideologickým prejavom ľudského myslenia. Peter Fotta v publikácii Vybrané témy z filozofie upriamuje pozornosť na filozofické poznanie na základe poznávania v zhode so skutočnosťou. Zamýšľa sa v nej nad: paradoxami filozofického nihilizmu, objasňuje kultúrne okolnosti zrodu filozofie, načrtáva dve koncepcie filozofie, hovorí o rôznych prístupoch o vysvetlení sveta, zaoberá sa aj metafyzikou Tomáša Akvinskeho, kladie otázku "metafyzika alebo realistická filozofia"?

Rozvážna realizácia spoločného dobra. Klasická koncepcia politiky podáva zásady realizácie politiky v duchu klasickej filozofie. „Rozvážna realizácia spoločného dobra“ spresňuje obsahovú náplň politiky, teda to, čo je v nej najdôležitejšie a má byť prítomné tak v politickej praxi ako aj v teórii. V praxi by politika mala slúžiť človeku a iba jemu. Teoreticky by sa politické princípy a systémy mali formulovať tak, aby ich cieľom bolo predovšetkým spoločné dobro, aby politika zaručovala plný ľudský rozvoj a bola spojená s etikou, pretože je to teória spoločenského života.Už starovekí grécki filozofi stáli pred skutočnosťou množstva foriem spoločenského života, ktorá z metód spoločenského života je v zhode s ľudskou prirodzenosťou a nakoľko trvalosť metódy záleží od človeka.Človek je rozumná a slobodná bytosť, schopná sebaurčovania a rešpektovania uznaných spoločenských zásad. Dokáže spolupracovať na realizácii a vedení spoločného dobra. Diskusia nad týmito otázkami trvá dodnes a je obsiahnutá v otázke: o akú civilizáciu ide, kolektivistickú, režimom projektovanú ako ideálnu, alebo personalis-tickú, získavanú skúsenosťou, porovnávaním známych civilizácií (vízií sveta a človeka), ako aj rozpoznávania ich antropologických dôsledkov.