Svätý Bazil Veľký

Svätý Bazil Veľký bol kresťanský biskup, teológ, cirkevný otec a učiteľ Cirkvi. Patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov kresťanského myslenia 4. storočia a spolu so svätým Gregorom Naziánskym a svätým Gregorom Nysským sa zaraďuje medzi veľkých kappadóckych otcov.

Narodil sa približne v roku 329 alebo 330 v Cézarei v Kappadócii, na území dnešného Turecka, do vzdelanej a hlboko kresťanskej rodiny. Medzi jeho súrodencov patrili aj svätá Makrína Mladšia a svätý Gregor Nysský. Študoval v Cézarei, Konštantínopole a Aténach, kde sa spriatelil so svätým Gregorom Naziánskym. Po návrate do vlasti sa istý čas venoval vyučovaniu rétoriky, neskôr však prijal krst a rozhodol sa pre asketický život.

Navštívil viaceré mníšske spoločenstvá kresťanského Východu a následne založil komunitu v Ponte. Svojimi pravidlami výrazne ovplyvnil podobu východného mníšstva, preto býva označovaný za jedného z jeho otcov. V roku 370 sa stal biskupom Cézarey. Odvážne bránil učenie Nicejského koncilu, Kristovo božstvo a božstvo Ducha Svätého proti dobovým bludným náukám.

Ako biskup sa intenzívne staral o chudobných, chorých a ľudí na okraji spoločnosti. Pri Cézarei vybudoval rozsiahle charitatívne stredisko známe ako Baziliáda, ktoré poskytovalo ubytovanie, stravu a zdravotnú starostlivosť. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria O Duchu Svätom, Proti Eunomiovi a Hexaemeron – homílie o šiestich dňoch stvorenia. Zachovali sa aj jeho mníšske pravidlá, početné homílie a rozsiahla korešpondencia.

Svätý Bazil Veľký zomrel 1. januára 379 v Cézarei. Katolícka cirkev slávi jeho liturgickú spomienku 2. januára spolu so svätým Gregorom Naziánskym.

Foto: Wikipedia