Terézia Vansová

Obsahuje vyše 900 vyskúšaných a osvedčených receptov, ktoré zodpovedajú požiadavkám nielen jednoduchej, ale i najlepšej kuchyne.Každá doba má svoju kuchársku knihu. A každá kuchárska kniha nám vie okrem receptov prezradiť ešte niečo navyše: esenciu doby, malú ochutnávku bežného života, ľudský pohľad na svet: čo je pre súčasníka dôležité, čím sa musí denno-denne pri príprave jedla zaoberať a ako vyriešil úlohy či prekážky, ktoré sa v predošlých kuchárkach zdolávali len s veľkou námahou.Podobne je takou našou spoločnou pamäťou doby Nová kuchárska kniha Terézie Vansovej, lenže v oveľa väčšom meradle. Terézia Vansová, významná slovenská spisovateľka a gazdinka, totiž knihu zostavila prevažne na základe receptúr, ktoré jej zasielali čitateľky ženského časopisu Dennica v rokoch 1898 až 1908. Prvýkrát vyšla v roku 1914, o jedenásť rokov neskôr ju Vansová doplnila a prepracovala pre potreby druhého vydania z roku 1925. Východiskom pre naše vydanie Novej kuchárskej knihy je tretia edícia z roku 1930 od nakladateľa Františka Klimeša. Naším zámerom však nie je ponúknuť reprint pôvodného diela. Táto dnes už kultová kuchárska kniha má zaiste nespornú faktografickú hodnotu – ukazuje totiž, čo a akým spôsobom sa v slovenských (a predovšetkým v meštianskych) domácnostiach varilo na prelome 19. a 20. storočia, aj ako sa v „lepších“ domoch pristupovalo k stolovaniu. Autorkine početné poznámky k príprave jedál, servírovaniu, stolovaniu aj vedeniu domácnosti navyše poskytujú jedinečný, fascinujúci pohľad na to, ako Vansová vnímala ženu a jej úlohu v domácnosti.Nad tento rámec však má Nová kuchárska kniha, ktorú vydávame pri príležitosti 80. výročia úmrtia Terézie Vansovej vo výnimočnej grafickej úprave štúdia Pergamon, potenciál byť v 21. storočí nielen čriepkom zo zašlých čias, ale aj živou, príjemnou a originálnou alternatívou k rozsiahlej ponuke moderných kuchárskych kníh a odpoveďou na večnú otázku gazdiniek: Čo variť?„Staršie slovenské gazdinky to nepotrebujú, ale tie mladé, ktoré ešte nestačili nadobudnúť skúsenosti, tu nájdu odpoveď na vážnu otázku: Čo budem variť? Je ťažké učiť sa na vlastnej škode, a preto: učte sa zo skúseností starších. Zapamätajte si, že kuchyňa je pre udržanie ľudského zdravia omnoho dôležitejšia než lekáreň a že poriadna kuchyňa je známkou dokonalej domácnosti!“ Terézia Vansová, Banská Bystrica, január 1914

Ústrednou postavou románu je zvrhlík, neľútostný Ľudovít Fekete. Votrie sa do rodiny Veselovskovcov, ožení sa s ich prekrásnou dcérou Faninkou, ktorú beštiálne zavraždí, dostane sa na galeje a napokon pomätený hynie. Okolo neho krúti sa Vansovej román, jeho ako dieťa doby a spoločnosti vykresľuje v napínavých a hrôzostrašných situáciách a súčasne cez neho obžalúva mravy a nespravodlivosť tých čias. Stupňovanie hrôzy, bezcitnosť a diabolstvo tohto bezohľadného pánika, zbesilosť jeho činov, to všetko je písané s takou presvedčivosťou, že knihu prečítate jedným dúškom.

Dej poviedky sa dotýka citového rozpoloženia Julinky, ktorá sa pripravuje na svoj prvý ples. Napriek jednoduchému oblečeniu sa stáva stredobodom pozornosti mládencov. Snahou T. Vansovej bolo uchovať presné záznamy o tom, ako sa začiatkom 19. storočia dievčatá pripravovali na ples. Snažila sa čo najpresnejšie zachytiť každú drobnosť odevu, reči ľudí a ich správania, názorov a zmýšľania.

Terézia Vansová celý život venovala ženskej osvete a aj Sirota Podhradských mala primäť ženy a dievčatá, aby zobrali do rúk knihu. Sentimentálny príbeh siroty Violy z roku 1889 bol prvý Vansovej román, no aj prvým románom v dejinách slovenskej literatúry od ženskej autorky vôbec.

Takto varili naše prababičky. Tisícstranová kuchárska kniha od Terézie Vansovej z roku 1930 bude tajnou prísadou vašej kuchyne. Stovky receptov, rady do domácnosti a niekde v pozadí štipka vône, ktorú poznáte z návštev u svojej starkej.

„Z tých piatich p len peniaze jej chýbajú…“ A svadba napriek tomu bude? Klasika zo Zlatého fondu SME.

„... Sadla som si k nej a pomáhala som jej plieť mohylôčku, na ktorej rástli ruže a sirôtky. A pritom otvorila mi matka Sabínkina dušu, a to, čo som od nej počula, poznačilo moje pero verne na tomto mieste.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Živou ulicou väčšieho vidieckeho mesta drobným krôčkom kráča staručká pani. Jej útla postava je už nahrbená; hlava napred naklonená, ale jej chôdza je rezká a rýchla. Jej bledá, jemná tvár oživená je starostlivým a milým, troška akoby smiešnym úsmevom. Sú mnohí, ktorí tvrdia, že dobrí ľudia sú často smiešni; čo je na tom pravdivého, ponecháme iným k rozjímaniu.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Ťažko mi bolo lúčiť sa s mojou chovanicou. Prirástla mi k srdcu, v nej som žila, do nej som skladala svoju nádej. V jej spoločnosti som prežila blažené chvíle, o ktorých mnohý nemá zdania a nevie rozumieť. Bola som šťastná. Anička odchodí do cudziny, ale odchodí plná vrúcnych citov, odchodí šťastná v povedomí, že musí ísť za tým a s tým, ktorý ju volal a miluje.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Život pozostáva zo samého zhliadania a lúčenia. Radosť a žalosť hýbe dušami milujúcich ľudí, nič nie je stále — všetko len na čas a všetko ako vlna na vode.“ Spoločenský román Terézie Vansovej. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Moje dojmy z ciest sú také silné, že ich musím oznámiť aj iným. Už som odbavila niekoľko návštev a od rozprávania som zachrípla ako starý hrniec. Už aj na ceste začala som kašlať ako... A že to, čo som rozprávala a ešte viac ako som to rozprávala, došlo medzi paniami toľkej obľuby, zaumienila som si, že tentoraz sa Ti zamiešam do remesla a opíšem našu cestu ja,“ píše pani Georgiadesová Terézii Vansovej. A tá to ochotne a s radosťou spisuje v diele Pani Georgiadesová na cestách (1896).

Jedna z kratších próz Terézie Vansovej. Zachytáva takmer etnograficky verne oblečenie, bývanie, stolovanie dedinskej inteligencie konca 19. storočia. Milka žije už päť rokov na Spiši a pracuje v klobúkovom salóne u „fräulein Relly“. Našetrila si slušnú sumu peňazí a premýšľa nad svojou budúcnosťou: vydať sa alebo sa stať „mašamódkou“? Klasika zo Zlatého fondu SME.

Drobné chlapčenské príhody a nehody, výmysly a dobrodružstvá, vyrozprávané tak, že navodzujú neopakovateľnú atmosféru slovenských škôl, fár, i celej dedinskej pospolitosti 19. storočia. Klasika zo Zlatého fondu SME.