Viliam Pauliny-Tóth

„Čoho si, ešte i dnes, pri poezii Paulinyho vážime, je jej životnosť, súvislosť myšlienky i snaženia so skutočnosťou. Jeho ľúbostná melancholia, jeho národné oduševnenie, jeho politické presvedčenie, satira, ironia, jeho útočné agitačné slovo v pravý čas — všetko vyvrelo z vnútra a všetko má pravdivé, horúce vzťahy k veciam, udalostiam, pomyslom a citom prežitým. Preto toľko veršov básnikových znárodnelo, preto toľko sa ich spieva podnes.“ (Jaroslav Vlček.) Poézia zo Zlatého fondu SME.

„Vítame ho sťa k nám prichádzajúce malé nemluvňa, ktoré vítame s peknými nádejami, ale aj s akousi clivotou a možnože i s neospravedlnenými obavami. Darmo sa ho pýtame, čo z neho bude, čoho sa z neho dožijeme. On nám nič nemôže odpovedať na tisícoraké naše otázky, lebo chúďa nemluvňa nevie, ako a čo je v knihe určenia božieho pre nás zaznačené.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Väčšina obdivovateľov krásnej prírody cestuje do diaľného zahraničia vidieť široko-ďaleko vychýrenú Rýnsku dolinu abo strašnopekné ľadovce Švajčiarska bez toho, žeby najprv popozerala bola tisícoraké krásy i vlastného domova; — a predsa jak dôstojne krásna je reťaz Karpatov, jak romanticky pekné je naše Považie!“ Klasika zo Zlatého fondu SME.