Vladimír Šosták

Pri kríži, pri utrpení niet hrdinstva; niet viac či menej síl, slabosti či vytrvalosti... Pri kríži a utrpení sú iba dve možnosti: Ježiš alebo ja sám. Boh vie všetko premeniť na dobré... My sami nemôžeme urobiť nič dobré. Krížová cesta je tak pozvaním prežívať vo všetkom objatie nebeského Otca prostredníctvom jeho Syna v Duchu Svätom. Preto sa v živote často značíme znakom kríža a vyslovujeme mená troch božských Osôb. Urobme to aj v tejto chvíli ako vyjadrenie našej ochoty odovzdať svoj život nášmu Bohu. V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

"V ľudskom srdci sú miesta, ktoré ešte nejestvujú. Do nich vstupuje utrpenie, aby mohli jestvovať..." Táto prenikavá reflexia francúzskeho spisovateľa Leóna Bloya by sa dala napísať takmer nad každý ľudský život a skoro nad každú skúsenosť s ním. Aj nad túto krížovú cestu, ktorá je výrazom kresťanskej modlitby a zamyslenia sa nad Ježišovou poslednou cestou, kým ešte žil na našej zemi. Cirkev nám v pôstnom období ponúka drobné zastavenia sa na Krížovej ceste nášho Pána, ktorá pôvodne vznikla ako ľudový príbeh, ako hrané pašie na tému utrpenia a smrti Pána Ježiša.

Konfigurácia pastorácie v perspektíve kristo-logickej transformácie. Úloha ľudskej inteligencie v teológii nevychadza z túžby po poznaní, ale z túžby viery. Táto úloha je v súčasnosti sprevádzaná epochálnou novosťou, ktorú charakterizuje radikálnosť (týka sa totálnej prestavby fundamentov) a prudkosť (týka sa časovej i psychickej akcelerácie). Cirkev sa už nemôže spoliehať ani na „kresťanské mantinely" súčasnej spoločnosti, ani na rešpekt a bázeň súčasného človeka, ani na nič iné, iba na plody.