Zuzana Kuglerová

Vinohradnícke remeslo je odpradávna súčasťou ľudskej histórie a kultúry. Vyšľachtiť vínnu révu, dopestovať zlatisté či rubínovo - červené bobule hrozna a urobiť z nich dobré víno je skutočné umenie, ktoré ľudia stáročiami rozvíjajú do čoraz dokonalejších podôb. A Slovensko do dejín vinohradníctva neodmysliteľne patrí, veď vieme, že vinohradnícke tradície na svahoch Malých Karpát siahajú až do čias starých Keltov a Rimanov.A že sa za tie stáročia, ba tisícročia udialo všeličo zaujímavé a že vinohrady a vinohradnícke dvory okrem starobylých vínnych pivníc naplnených vzácnym mokom skrývajú aj nespočetné množstvo neuveriteľných príhod a tajomstiev, o tom, by vinohradníci vedeli rozprávať.Veľa Vám prezradí aj táto knižka. Nazriete v nej do histórie jedného z najtradičnejších vinohradníckych regiónov Slovenska – starobylého Račišdorfu, dnešnej Rače. Dozviete sa o tom, prečo za pradávnych čias zhorela chýrna krčma na brehu Račieho potoka, aj o račišdorfskom šenkárovi, ktorý prekabátil zubatú, o čarodejnej krampli a usilovnom Vinckovi, o tom, prečo pastier Viatek zbojníka preklial, a veľa ďalších tajomstiev, ktoré ľudská pamäť zachovala. Okrem toho autorky pre Vás pozbierali čriepky starých vinohradníckych piesní, modlitieb, prísloví a iných múdrostí, a taktiež množstvo zaujímavostí o tajomstvách vinohradníckeho remesla.

Známa autorka historických románov prichádza s rozprávkami. Kuglerovej príbehy nie sú izolované, tvoria celok, prepojený dialogickými vstupmi, v ktorých sa rozprávačka - pastierka rozprávok zhovára s alegorickou postavou, Ťukom. Rámcové prostredie celku tvorí najmodernejšia, virtuálna realita blogu, do ktorej autorka umiestnila rozprávkovú chalúpku s Jankom Hraškom, dedom Vševedom, Malým princom, ale i Kayom a Gerdou. Kuglerová sa nebojí konfrontácie s moderným ani tradičným. Rozprávky z blogu sú v podstate súvislým rozprávaním o potrebe rozprávať, o kráse a spôsoboch tohto umenia. V jednotlivých príbehoch rozprávačka stretáva postavy známe z iných rozprávok, zhovára sa s nimi, zaužívané konce občas mení. Zviditeľňuje vzťah k iným textom bez postmodernej irónie, so zachovaním úctivého prístupu. V rozdielnej atmosfére však rovnako narúša bariéry. V rámci jej fikcie sa pastierka rozprávok stretne aj s Andersenom či bratmi Grimmovcami. Popri textoch, ktoré sú parafrázami s viditeľnými alúziami na známe témy, prináša autorka nenápadne i bytosti "svojho" blogorozprávkového sveta - zlostného Čerta či škriepnu doňu Kichotku, ktorá mení diskutérov na veterné mlyny. Prepojenie inšpirácie s inováciou a tradičného s moderným vyúsťuje do nenásilných morálnych posolstiev nesených bohatým, obrazným, kultivovaným jazykom.