Pomocník v každej chorobe: Svätý Kamil de Lellis

Ježiš povedal svojim učeníkom predtým, ako vystúpil do neba: „A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými jazykmi, hady budú brať do rúk, a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im; na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú.“ (Mk 16, 17-18)

Aj keď zázraky nie sú nikdy zaručené a vyskytujú sa iba v rámci Božieho plánu, stále môžeme prosiť svätých, aby nám pomohli uzdraviť sa. A hoci sa nám niekedy zdá pravý opak, naše modlitby sú skutočne vždy vypočuté. Dostávame na nich odpoveď, aj keď možno nie vždy takú, akú očakávame.

Jedným z najvýznamnejších pomocníkov je pritom niekdajší „závislák“ na hazardných hrách, dnes už však patrón chorých a ošetrovateľov – svätý Kamil de Lellis.

Svätý Kamil de Lellis sa narodil 25. mája 1550 v Bucchianicu pri Pescare ako syn dôstojníka. Mama mu veľmi skoro zomrela a otec sa vo výchove syna veľmi neangažoval. Kamil pri ňom spoznával vojenský život, krčmy, a hazardné hry. Ani jeho otec však nepobudol dlho na svete a sirota Kamil robil, čo vedel. Respektíve, k čomu mal možnosť pričuchnúť. Otec mu ako dedičstvo zanechal meč a dýku, a tak sa stal žoldnierom. V rokoch 1569 – 1574 sa zúčastnil na benátskej výprave proti Turkom, kde utrpel zranenie nohy. Vojenskú službu musel teda opustiť. Rana sa nechcela zahojiť a Kamil navyše prehral celý svoj majetok. Z niekdajšieho žoldniera sa razom stal žobrák. 

Dostal sa do rímskej nemocnice svätého Jakuba pre nevyliečiteľne chorých, kde sa však starali aj o siroty a bezdomovcov. Ukázalo sa to ako dobrý krok. Kamilovi ponúkli možnosť, hoci za nízky plat, pracovať v nemocnici, aby si tak uhradil svoj vlastný pobyt. Pri tejto nepríjemnej a odpudzujúcej práci bol vítaný úplne každý, aj ten najneschopnejší. No Kamila čoskoro prepustili pre nedisciplinovanosť, hádky a hráčsku závislosť. Kamil bol síce hazardér, ale nie úplný ľahtikár. Vedel, že žiť sa z niečoho musí, a tak si našiel prácu pomocníka na stavbe kapucínskeho kláštora v Manfredonii. A tam nastal podstatný zvrat v jeho živote.

Na sviatok Obetovania Pána v roku 1575 zrazu pocítil veľkú vnútornú bolesť nad svojím doterajším životom, nad premárnenými rokmi. Neskôr to popísal týmito slovami: „Neznesiteľne ostré svetlo preniklo do mojej duše, že som po niekoľkohodinovom vzlykaní začal na kolenách nahlas prosiť Boha o odpustenie a o dostatok času na to, aby som mohol robiť pokánie a napraviť všetko, čo som zameškal.“

Kamil sa chcel stať laickým bratom kapucínom, ale pre jeho staré zranenie nohy (rana sa nanovo otvorila) ho odmietli. Kamil sa potom znovu vrátil do rímskej nemocnice svätého Jakuba, kde sa navzdory všetkému očakávaniu skutočne vyliečil. A znovu začal pracovať ako ošetrovateľ chorých, no tentoraz bol pre svoju spoľahlivosť, trpezlivosť a pokoru povýšený na nemocničného majstra.

Kamil bol skutočne empatický. Bolelo ho, keď videl, že v starostlivosti o chorých pacientov chýba láska. Preto sa rozhodol robiť personálu prednášky o tom, ako sa má s chorými zaobchádzať. Nabádal ich k pravidelnej modlitbe, dbal na hygienu a čistotu. Nariadil, aby pacienti s nákazlivými chorobami boli oddelení od ostatných chorých, strava sa začala upravovať podľa závažnosti a druhu ochorenia a aj sály, kde ležali chorí, boli lepšie vybavené.

Kamil videl v každom pacientovi Krista a často poúčal ošetrovateľov aj lekárov o kresťanskej láske k blížnemu. Zriadil oratórium, kde sa malé spoločenstvo stretávalo ráno pri modlitbe, aby sa po nej všetci s ochotou a láskou venovali chorým.

Tipy na produkty:

• Modlitby za chorých a trpiacich
• Krížové cesty v chorobe a skúškach
• Záložka: Modlitba v chorobe

Ale aj napriek tejto obetavosti nenašiel u všetkých pochopenie a mnohí sa proti nemu stavali. Medzi nimi bol aj „apoštol Ríma“, Filip Neri, Kamilov spovedník. „Je to z tvojej strany len čistá pýcha, keď ako nevyučený laik chceš viesť spoločenstvo,“ povedal mu, čím Kamila „vyhecoval“. Hoci bol tridsaťdvaročný Kamil neučený, ponížil sa, vyštudoval a v roku 1584 bol vysvätený za kňaza.

Kamil chcel založiť spolok zbožných laikov pre ošetrovanie chorých. Ale jeho spovedník ho znovu „schladil“ slovami, že nie je schopný viesť takéto spoločenstvo. „Vyhoď si takú myšlienku z hlavy!“ prikázal, no Kamilovi to aj tak nedalo. Modlil sa za to a odpoveďou mu bol sen, v ktorom si ukrižovaný Ježiš oprel o neho svoju hlavu. „Čo ťa zarmucuje, ty maloverný? Pokračuj! To nie je tvoje dielo, ale moje!“ 

Kamilovo široké srdce a obrovská empatia v ňom prebudila túžbu poskytovať starostlivosť všetkým chorým v Ríme, preto v roku 1582 založil Spoločnosť služobníkov chorých. Na sviatok Narodenia Panny Márie v roku 1584 sa konala obliečka prvých bratov. O štyri roky neskôr, v roku 1586, spoločnosť schválil pápež Sixtus V., a v roku 1591 bola povýšená Gregorom XIV. na rád kamiliánov.

Spočiatku malá skupinka sa čoskoro rozrástla a našla svoj domov v Kostole svätej Márii Magdalény, ku ktorému patrila aj priľahlá budova. Aby boli títo ošetrovatelia poznaní už na diaľku, nosili na svojich čiernych habitoch veľký červený kríž. A práve on sa stal pojmom nezištnej lásky k chorým, u Rimanov vzbudil veľkú úctu a s rovnakou, ak nie väčšou úctou, ho aj bozkávali.

Bratia kamiliáni poskytovali svoju hlavnú službu v navonok nádhernej budove rímskej nemocnice Ducha Svätého, no jej vnútro bolo odpudzujúce. Všetci chorí ležali v jednej miestnosti, naplnenej okrem utrpenia chorých aj nepredstaviteľnou chudobou, hrozným zápachom a chýbajúcim čo i len maličkým citom lásky k pacientom. Kamil sa napriek všetkej hrôze chopil najpodradnejších a najodpudzujúcejších prác. Robil to s veľkou láskou a pokojom, hoci videl a cítil to isté čo ostatní, ktorí si pod nosmi držali fľaštičky s voňavkami, aby od zápachu neodpadli. Aj preto mal na sklonku života poškodené žalúdočné nervy od ustavičného napínania na zvracanie.

V roku 1607 sa vzdal vedenia rádu, aby sa mohol venovať už len službe chorým. Oslobodený od tejto ťarchy si svätý Kamil vyprosil povolenie, aby chorých v nemocnici Ducha Svätého mohol opatrovať aj v noci. Vtedy ho bolo často vídať, ako si pred chorých kľakol, s úctou im bozkával ruky a šepkal slová, ktoré patrili viac Kristovi ako im. Niektorí svedkovia potvrdili, že otec Kamil pri kŕmení ťažko chorých nevedel niekedy nájsť ich ústa; tak veľmi bol oslepovaný leskom Krista, ktorý z nich vychádzal.

Kamil s láskou slúžil chorým až do 14. júla 1614. Počas modlitby za zomierajúcich, keď kňaz vyriekol slová „nech sa ti láskavo a slávnostne zjaví tvár Ježiša Krista“, svätý Kamil s úsmevom na perách naposledy vydýchol.

Pápež Benedikt XIV. ho 7. apríla 1742 blahorečil a 29. júna kanonizoval. V roku 1886 sa stal patrónom chorých a zomierajúcich a v roku 1930 bol pápežom Jánom XI. menovaný za patróna všetkých zdravotných sestier a ďalšieho ošetrujúceho personálu.

Modlitba k svätému Kamilovi de Lellis

Slávny svätý Kamil,

zvláštny ochranca úbohých chorých, ktorý si sa štyridsať rokov s láskou a hrdinskosťou venoval úľave ich duševnej biedy a telesných neduhov, pomáhaj im s ešte väčšou ochotou a šľachetnosťou práve teraz, keď ich svätá Cirkev zverila tvojej mocnej ochrane a keď už požívaš nebeskú blaženosť.

Vypros im od Boha uzdravenie od chorôb, ktorými trpia, alebo aspoň trpezlivosť kresťanskej odovzdanosti, ktorá by ich v hodine smrti posvätila a posilnila.

Vypros však zároveň aj nám tú veľkú milosť, aby sme podľa tvojho príkladu žili a zomreli v konaní kresťanských skutkov. Amen.

Otče náš…
Zdravas‘, Mária…

Masima