Svätí patróni chorých

Slovo patrón je latinského pôvodu (patronus) a v antickom Ríme označovalo pána vo vzťahu k svojim klientom alebo prepustencom. Takto sa označuje aj vzťah bývalých rímskych úradníkov a vojvodcov k dobytým a spravovaným provinciám. Patrón vystupoval v ich záujmoch v politike alebo hájil ich záujmy iným spôsobom.

Všeobecne sa pod označením patrón rozumie tiež osoba, ktorá určitým spôsobom chráni či podporuje iného človeka. Vtedy vravíme, že drží nad ním patronát.

Patrónom v kresťanstve sa rozumie tiež svätec, ktorému sa prisudzuje príhovor alebo ochrana napr. štátu, mesta, remesla či povolania. Dôvod prisúdenia takého titulu je často veľmi nejasný a zrejme vznikol na základe ľudovej úcty k tej či onej osobe alebo odkazuje na jeho život a jeho (prípadné) umučenie.

Nič, čo môžeme priniesť Pánovi ako obeť, nie je malé. Pán nežne prijíma modlitby veriacich a svojich svätých a práve oni nám môžu pomôcť svojimi modlitbami uzdraviť sa z chorôb.

Svätá Dymphna sa narodila v Írsku pohanskému otcovi a kresťanskej matke. Keď zomrela, otec túžil len po takej nádhernej žene, ako bola jeho zomrelá manželka. Rozhodol sa, že sa ožení s dcérou. Dymphna však bola rázne proti a utiekla do dnešného Belgicka, kde založila nemocnicu chudobných. Otcovi však aj tak neunikla. Vyslal za ňou špiónov. Dymphna však stále trvala na svojom „nie“ a otec jej vlastným mečom odťal hlavu. Dymphna sa pre svoju starostlivosť o chorých a následné mučeníctvo stala patrónkou tých, ktorí trpia nervovými a duševnými poruchami. Jej príhovor priniesol útechu ľuďom zápasiacim s úzkosťou, depresiou a inými duševnými ťažkosťami.

Keď ochorel na rakovinu taliansky servitský kňaz svätý Peregrín, známy svojou schopnosťou spovedania a zázračných uzdravení, jediným riešením sa zdala amputácia. Potom, čo Peregrín strávil noc pred operáciou v modlitbe, však lekár zistil, že je celkom uzdravený. Preto je úžasným príhovorcom pre ľudí bojujúcich s rakovinou.

Svätý Maximilián Kolbe je asi najznámejším svätcom, ktorý sa ocitol v koncentračnom tábore. Tento poľský františkánsky kňaz sa stal mučeníkom, keď bol uväznený v Osvienčime. Tam odvážne ponúkol svoj život namiesto iného muža, odsúdeného na smrť hladom. Kolbe však ani po 14 dňoch bez jedla a vody nezomrel a museli ho usmrtiť injekciou. Kvôli procesu jeho mučeníctva mu Cirkev zveruje tých, ktorí bojujú s poruchami príjmu potravy a drogovou závislosťou.

Panna a mučenica svätá Lucia bola prenasledovaná pre svoju vieru a zasvätenie svojho panenstva Pánovi. Pred smrťou jej vylúpili oči, no legenda vraví, že jej boli zázračne obnovené, keď pripravovali jej telo na pohreb. Ľudia sa potom po stáročia obracali k svätej Lucii s prosbou o uzdravenie zo slepoty alebo iných očných chorôb.

Aj svätá Agáta bola ranokresťanskou pannou a mučenicou. Silne sa držala svojho sľubu panenstva napriek prenasledovaniu, krutému mučeniu a hrozbe smrti. Počas mučenia bolo nariadené, aby Agátu mučili na prsníku a potom jej ho pomaly odtrhli, preto sa Agáta prihovára za tých, ktorí ochoreli na rakovinu prsníka.

Tipy na knihy:

• 14 svätých pomocníkov
• Svätý Peregrín Laziosi – pomocník v boji s rakovinou
• Choroby, ktorým sa dá vyhnúť

Svätý Blažej bol nielen lekár, ale aj kňaz a biskup. V jeho životopise sa uvádza, že pomáhal pacientom, ktorí trpeli uviaznutým predmetom v hrdle. Aj preto sa stal patrónom chorôb hrdla a na sviatok svätého Blažeja sa v Cirkvi udeľuje špeciálne požehnanie hrdla.

Bolestiam sa nevyhla ani karmelitánska mystička a jedna z učiteliek Cirkvi, svätá Terézia z Avily, ktorá dlhé roky trpela nielen častými a intenzívnymi bolesťami hlavy, ale aj chronickými migrénami. Svoje utrpenie obetovala Bohu a dnes ju môžeme požiadať pri bolestiach hlavy a migréne o modlitbu za uzdravenie.

Keď mal svätý Stanislav Kostka 14 rokov, odišiel študovať do jezuitského kolégia vo Viedni. Jeho brat, podnietený žiarlivosťou, ho zbil a zlomil mu kosti. Najsvätejšia Matka ho uzdravila a jeho príbeh je dôvodom, prečo sa mnohí naňho obracajú volaním o uzdravenie, keď si zlomia kosť.

Učeník svätý Timotej, blízky priateľ svätého Pavla, putoval spolu s ním a šíril evanjelium. Neskôr bol za svedectvo viery umučený. Timotej pravdepodobne zažíval na svojich cestách pravidelné záchvaty chorôb, na ktoré svätý Pavol odporúča víno: „Nepi už iba vodu, ale pre svoj žalúdok a časté choroby užívaj trochu vína.“ (1Tim 5,23) Preto ho Cirkev považuje za patróna žalúdočných a črevných ťažkostí.

Svätý Josemaría Escrivá, zakladateľ Opus Dei, učil o láske k Bohu, dôležitosti sviatostí a potrebe posväcovať pracovný a rodinný život. Pretože trpel cukrovkou, stal sa patrónom diabetikov.

Patrónom srdcových chorôb je svätý Ján z Boha. Pre svoju súcitnú starostlivosť o chorých a hlbokú oddanosť Kristovi je tento svätec patrónom nemocníc, sestier a chorých, ale tiež je považovaný za ochrancu pred chorobami srdca.

Blahoslavený Giovanni Liccio je patrónom zranení hlavy, keďže sa zaslúžil o uzdravenie troch ľudí, ktorí utrpeli vážne poranenia hlavy pri nehodách. Okrem toho uzdravil aj mladíka, ktorý naňho zaútočil nožom, avšak pritom mu ochromela ruka. Keď potom ostatní mladíci dobehli blahoslaveného Giovanniho s prosbou o odpustenie, dominikán ich požehnal znamením kríža a útočníkova ruka bola opäť v poriadku.

V roku 248 po narodení Spasiteľa žil v Alexandrii jeden pohanský veštec, ktorý nenávidel kresťanov, pretože boli nepriatelia jeho skazonosného umenia. Búril proti nim krajanov pod zámienkou, že sa úcta k bohom nachádza v nebezpečenstve. Pobúrení ľudia potom začali prenasledovať svojich kresťanských spoluobčanov a páchali na nich tie najukrutnejšie neprávosti v zaslepenej domnienke, že ukrutnosťami vzdávajú úctu bohom. Medzi tými, ktorí spadli do rúk krvilačných pohanov, bola aj ctihodná panna svätá Apolónia. Pohania ju nútili, aby sa rúhala proti Ježišovi Kristovi, no odpovedala vyznaním a oslavovaním viery v Ježiša Krista. Modloslužobníci šaleli zlosťou, ale Apolónia nič nedbala a pred rozzúreným davom znovu vyznala svoju vieru. Rozhorčení pohania sa potom na ňu vrhli a mlátili ju po tvári, až jej vyrazili všetky zuby. Preto je svätá Apolónia vzývaná pri bolestiach zubov.

Modlitba v chorobe

Ó, Bože a Otče!

Prichádzam k tebe, nebeskému lekárovi chorých, lebo ty nevýslovne miluješ svoje deti. S dôverou prichádzam k tebe volajúc: hľa, Otče, tvoje dieťa je choré. Ó, uzdrav ho, ak mu je to na spasenie. Avšak nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane. Ty vieš lepšie, čo mi prospieva. Všetko, čo dopustíš, je pre mňa dobré, prispieva mi to k blahu a ja to s radosťou prijímam.

Áno, Otče, touto chorobou ma chceš priviesť k tomu, aby som si spomenul, na čo som zabúdal, keď som bol zdravý. Chceš, aby som s väčšou bedlivosťou pamätal na to jediné, čo je potrebné. Môj duch je síce postihnutý telesnými bolesťami, ale aj tak sa chcem s detinskou poslušnosťou podrobiť tvojej najsvätejšej vôli.

Udeľ mi, ó, Bože, trpezlivosť. Od teba, ó, Ježišu, vzor všetkých trpiacich, sa chcem učiť, ako mám verne plniť vôľu svojho nebeského Otca. Tvoj kríž, ó, Ježišu, nech mi je vodcom a útechou. Chcem naňho hľadieť v čase bolesti! Ó, Bože, nech sa táto moja choroba akokoľvek skončí, som spokojný, len keď sa stane tvoja vôľa. Udeľ mi milosť, aby som v každej hodine môjho utrpenia oslavoval tvoje meno. Daj, aby mi to prispelo k spáse duše. O to ťa prosím, Pane Ježišu. Amen.

Masima