Svätá Agáta si radšej vybrala mučenícku smrť, než by sa mala vydať za pohana

Svätá Agáta bola sicílska panna a kresťanská mučenica. Patrí medzi prvé mučenice a je jednou zo siedmich žien (okrem Panny Márie), ktoré sú v rímskom kánone menované pri svätej omši. Je hlavnou patrónkou mesta Catania a tiež ochrankyňou pred zemetrasením a erupciami sopky Etny. Od 20. storočia sa taktiež uctieva ako patrónka pred ochoreniami prsníkov.

Táto svätica sa narodila na Sicílii do bohatej a vznešenej rodiny. Žila v období vlády cisára Decia a podľa Zlatej legendy zložila v pätnástich rokoch sľub čistoty. Práve vtedy oslnila miestodržiteľa Quinciána, horlivého prenasledovateľa kresťanov, ktorý si zaumienil, že sa s ňou ožení, či už sa to Agáte bude páčiť alebo nie. Veľmi dobre vedel, že Agáta je horlivou kresťankou. Zrejme však nerátal s tým, že panna Agáta jeho ponuku na sobáš odmietne. Aj preto ju dal zatknúť a predviesť pred sudcu, ktorým bol on sám. Počítal s tým, že sa mu Agáta pod hrozbou mučenia a možnej smrti napokon podvolí.

Agáta sa však namiesto toho nebojácne hlásila k svojej viere touto modlitbou: „Ježišu Kriste, Pán nás všetkých, ty vidíš moje srdce, poznáš moje túžby a vieš, že túžim po tebe. Som tvoja ovečka, daj mi silu prekonať diabla.“

Keď teda Quincián nepochodil, rozhodol sa zlomiť Agátu iným spôsobom. Dal ju zaviesť do domu Afrozie, ktorá prevádzkovala nevestinec. Sľúbil jej bohatú odmenu, pokiaľ sa jej podarí zviesť Agátu k hriechu. Ale svätica ani vtedy nestratila vieru v Boha a kedykoľvek ju Afrozia nútila k prostitúcii, odpovedala: „Moja viera a čistota stoja na pevnej skale a tou skalou je Spasiteľ, môj Kristus. Tvoje slová sú iba úbohým vetrom, tvoje lichôtky sú lejakom a tvoje hrozby len povodňou, ktoré na tú skalu márne narážajú.“

Po mesačnej márnej snahe požiadala Afrozia Quinciána, aby ju zbavil tejto úlohy, lebo skôr obmäkčí kameň a ohne železo, ako by zviedla túto kresťanku.

Quincián sa nanovo pokúsil prehovoriť Agátu. Vyhrážal sa jej, až ju napokon dal uväzniť a mučiť. Kati ju natiahli na škripec a bičovali ju. Agáta aj napriek tomuto trýzneniu odolávala. Kati ju preto začali driapať po tele železnými hrebeňmi a pálili pochodňami. Keď ani toto neľudské trýznenie nepomáhalo, aby sa Agáta zlomila, Quincián prikázal, aby jej odrezali oba prsníky, pretože ich k dojčeniu dieťaťa aj tak nebude potrebovať. Zranenú a krvácajúcu Agátu však v noci navštívil Boží anjel a uzdravil ju.

Miestodržiteľ a sudca v jednej osobe Quincián si nechal po štyroch dňoch znovu predviesť Agátu a uvidel, že je celkom zdravá. Začal to pričítať kúzlam a znovu ju zvádzal k modloslužbe. Opäť narazil. Agáta mu totiž povedala, že sa nikdy nevzdá Ježiša Krista, ktorý ju uzdravil. A tak musela podstúpiť ďalšie mučenie, pri ktorom ju položili na črepiny a žeravé uhlie. Boh ju však neopustil. Zrazu sa roztriasla zem, pohania dostali strach a vystrašený Quincián nechal polomŕtvu Agátu odniesť späť do žalára, kde napokon v modlitbách zomrela.

Tipy na knihy:

• Svatá Agáta
• Všetci Boží svätí, orodujte za nás
• Sada: Blízki Bohu i ľuďom 1 + 2 (v darčekovej kazete)

Svätá Agáta je pochovaná na Sicílii v meste Catania a svoj odpočinok našla v katedrále pomenovanej po nej samej. Jej lebka bola v polovici 14. storočia oddelená od tela a vložená do striebornej relikviárovej busty, ktorá sa dodnes uchováva v tamojšom biskupskom chrámovom poklade. Vystavuje sa iba raz v roku a to 5. februára, v deň jej sviatku. Oslavy však trvajú päť dní – začínajú sa už 1. februára.

Svätá Agáta sa počas týchto dní uctieva ako údajná záchrankyňa mesta Catania pred sopečným výbuchom Etny a vôbec ako ochrankyňa pred ohňom a zemetrasením.

Najpríznačnejším atribútom svätice sú dva uťaté prsníky na mise, prípadne sa znázorňujú na knihe alebo v kliešťach. Potom sú to nástroje jej mučenia – kliešte, pochodne, panvica so žeravým uhlím či horiaca hranica. Na niektorých vyobrazeniach drží Agáta v ruke horiacu sviecu a občas aj bochník chleba, ktorý ju označuje ako ochrankyňu pred hladomorom, nasledujúcom po pustošivých požiaroch. Pravdepodobne pre podobnosť prsníkov s tvarmi zvonov je aj patrónkou zvonárov.

Svätú Agátu vzývajú veriaci pri vysokých horúčavách a pri horúčke. Na talianskom vidieku vznikla zbožná tradícia tzv. Agátiných chlebíkov, ktoré sú určené pre dobytok, ako aj tradícia Agátiných tabuliek a Agátiných sviečok, pričom sa všetky predmety svätili v kostole na sviatok svätej Agáty.

Malé posvätené Agátine chlebíky, vyrábané z pšenice, jačmeňa a otrúb sa podávali dobytku prv, než sa vyhnali na pastvinu. Podávali sa volom, keď ich prvýkrát zapriahali do pluhu, a tiež kravám, a to ešte predtým, než sa otelili. Omrvinky tohto posväteného chleba ľudia sypali do kútov dvora na ochranu pred ohňom. Tabuľky a sviečky sa zase používali ako ochrana pred požiarom. Od 20. storočia sa svätá Agáta uctieva aj ako patrónka pred chorobami prsníkov.

Masima