Pútnické miesto Panna Mária v skale (Mariastein)

Pútnické miesto Panna Mária v skale (Mariastein) je druhé najväčšie pútnické miesto vo Švajčiarsku a každoročne ho navštívi množstvo pútnikov. Jadrom kláštora je kaplnka. 59 krokov vedie do podzemnej jaskyne s úsmevom Madony, kde pútnici v úplnej samote hľadajú pokoj a istotu pre vnútorný monológ a pre rozhovor s Matkou Božou, ktorá poskytne bezpečie a pohodlie, dodáva energiu a odvahu.

O pôvode tohto milostivého miesta sa traduje, že na tejto vysokej skale bola veľká priepasť, do ktorej jedného horúceho letného dňa vošla pastierka so svojím malým synčekom, aby si oddýchli v chládku. Ale unavená horúčavou a únavou zaspala. Jej synček bol však zvedavý a keď mama zaspala, vydal sa na potulky. Keď sa matka prebudila, s hrôzou zistila, že syn pri nej nie je. Preľaknutá ho hľadala, až ho napokon našla na dne priepasti, kde si spokojne trhal kvetiny.

„Pre koho trháš tie kvietky?“ pýtala sa matka.

Chlapček odpovedal: „Pre tú krásnu a žiariacu pannu, ktorá ma pri mojom páde zachytila do svojho náručia a povedala mi, že je Bohorodička a túto skalnú jaskyňu si zvolila za svoj príbytok.“

Samozrejme, že sa tento zázrak rýchlo ústne rozšíril po okolí a priepasť bola premenená na kaplnku.

Pri kaplnke bola zároveň pripravená pustovňa pre opatrovníka tejto mariánskej svätyne. Prvým pustovníkom v nej bol práve Pannou Máriou zachránený synček.

Táto udalosť sa nikdy nevymazala z pamäti ľudí. Každoročne stúpol počet pútnikov a s nimi aj milodary, ktoré zbožní mariánski ctitelia kládli na oltár.

Arnold Rathberg z Bazileja postavil z týchto milodarov príbytok pre kňaza, ktorý tu mal sláviť sväté omše a starať sa o duchovné potreby pútnikov. Bazilejský biskup Ján potom odovzdal v roku 1471 toto pútnické miesto mníchom z Rádu svätého Augustína.

Ako aj iné pútnické miesta, aj táto milá výšina Mariastein bolestne trpela búrkami a reformačnými výbuchmi. Ale nech sa dialo čo sa dialo, účinky zasiateho semena sa nedali ulmiť. Čoskoro sa toto dielo ešte viac rozkošatilo.

V roku 1541 navštívil Boží posol Nemecko, Sasko a Švajčiarsko a za ich poklesky ľudí potrestal morom. Mariastein sa stalo vyhľadávaným útočiskom. Jedni tam utekali za čerstvým vzduchom, iní preto, aby hľadali u Panny Márie ochranu.

V tom období tam prišiel aj gróf Thtiring z Reichensteinu s manželkou a početným sprievodom. Jedného dňa sa vybral k priepasti, aby sa pozrel na jej hĺbku. Vetva stromu, ktorej sa držal, zrazu povolila a on sa strmhlavo zrútil do priepasti. Augsburský farár za ním hneď zliezol dolu s myšlienkou, že vyniesie hore aspoň jeho mŕtvolu. Ale stalo sa čosi úžasné! Hoci gróf utrpel nejaké pomliaždeniny na tele, predsa nedošlo k žiadnemu ťažšiemu úrazu.

Tipy na knihy:

• Účinná novéna troch Zdravasov
• 5 novén k Panne Márii, Pomocnici kresťanov
• 365 dní s Máriou

Z vďačnosti za svoje zázračné zachovanie odovzdal zbrane, skvosty a svoj odev ako dar tomuto milostnému miestu. Neskôr dal túto udalosť aj namaľovať a tento obraz sa uchováva v kláštore až dodnes.

Počet pútnikov aj vďaka tomuto zázraku vzrástol a kňaz už nestačil vykonávať všetky povinnosti. Na žiadosť pápežského nuncia a biskupa z Bazileja prevzal opát benediktínskeho kláštora v Beinwile v roku 1639 pútnické miesto do svojej správy. Čoskoro sa tunajší kláštor vypínal s veľkým pútnickým kostolom a 12. októbra 1648 sa do Mariasteinu presťahoval celý konvent. Bola to dobrá voľba. Novopostavený Boží dom blahodarne rozvinul svoju činnosť – či už kláštornými kázňami alebo svätými omšami.

Pozoruhodné je i to, že sa tam začal krásny zvyk. Snúbenci sa dávali sobášiť pred milostivým oltárom Panny Márie a takto kládli svoju budúcnosť, svoju rodinu a svoje duše pod ochranu Bohorodičky. V dobe od roku 1670 až do roku 1691 sa tu uzavrelo vyše tisíc manželstiev.

Všetko by bolo dobré, keby v roku 1798 Francúzi neobsadili celé Švajčiarsko a nevyhnali odtiaľ kňazov, ktorí tu žili v pokojných dobách – síce bez peňazí, zato však s dôverou v mocnú Božiu pomoc. Sotva sa však utíšila revolučná búrka, ctihodný opát Hieronym Brunner sa pokúsil zhromaždiť na zmienené miesto svojich rozptýlených synov. Preto aj kúpil svoj bývalý kláštor, ktorý bol už v tom čase sutinou, za 17.000 frankov, a to od jedného mešťana zo Štrasburgu, ktorý ho dostal ako dar od Napoleona za odmenu za jeho vojenskú udatnosť.

Kláštor sa s Božou pomocou znovu rozmohol, ale iba na krátky čas. Zatvrdnutí nepriatelia Cirkvi sa nemohli pozerať na pokojný život kňazov a povstali proti kláštoru. Svetská vrchnosť najprv obmedzila prijímanie do rádu a napokon 17. septembra 1874 kláštor celkom zrušila. Mnísi tak museli hľadať útočisko najprv v Delle vo Francúzsku, odkiaľ boli v roku 1902 v dôsledku právnych zmien vo Francúzsku taktiež vyhostení. Na krátky čas našli útočisko v Dürrnbergu pri rakúskom Halleine a nakoniec v Bregenzi, nachádzajúcom sa takisto v Rakúsku.

Keď kláštor v Bregenzi zatvorilo gestapo, mnísi sa vrátili do Mariasteinu, kde im bol v roku 1941 udelený azyl. A po referende v roku 1970 bolo opátstvo 21. júna 1971 znovu založené.

Masima