Ako sa modliť s Bibliou

Časom si každý nájde svoj vlastný spôsob modlitby s Bibliou. Rozjímavé čítanie Svätého písma má v Cirkvi dlhú tradíciu už od dôb púštnych otcov. Nikto teda nie je nútený byť „osamelým bežcom“. Môžeme nadviazať na spoľahlivé dedičstvo Cirkvi a čerpať z jej nesmierneho bohatstva.

Ešte pred samotnou modlitbou s Božím slovom je dôležité zvoliť si vhodné miesto, ujasniť si, koľko času chceme modlitbe venovať (odporúča sa minimálne 30 minút), a venovať chvíľku základnej príprave.

Prvý krok takejto prípravy spočíva vo výbere konkrétneho úryvku, aby sme nestratili celý čas modlitby listovaním v Biblii alebo uvažovaním, či si prečítať ešte o kúsoček viac. Dobrým indikátorom pri výbere úryvku sú liturgické čítania na daný deň (odkazy možno nájsť napr. v liturgickom kalendári). Iným kritériom výberu môže byť konkrétna biblická kniha, ktorej sa chceme venovať v určitom časovom období systematicky (napr. rozhodnutie prečítať si postupne v modlitbe celé evanjelium). Vymedzenie úryvku iba na základe kapitol a veršov však nemusí byť vždy tým najlepším ukazovateľom smeru. Vhodnejšie je orientovať sa podľa významových celkov (napr. príbeh, jedno podobenstvo). V niektorých vydaniach Biblie tomu napomáhajú nadpisy.

Druhým nevyhnutným bodom prípravy je základné oboznámenie sa s kontextom, z ktorého text vychádza, aby sme počas modlitby nelistovali dopredu ani dozadu a nevyhľadávali si poznámky alebo úvody. Kvalitná príprava na rozjímavé čítanie rozširuje obzory a prispieva k prehlbovaniu znalosti Biblie.

Samotná modlitba sa začína chvíľou stíšenia sa v Božej prítomnosti a nastavením mysle na činnosť, od ktorej nebude odbiehať k iným podnetom (mobil, rádio, práčka, varenie a pod.). Stíšenie sa plynule prechádza do prosby o dary a svetlo Ducha Svätého. Po nej už nasleduje čítanie textu a modlitba s ním.

Pri modlitbe s Bibliou v rámci spoločenstva sa účastníci na záver ešte v krátkosti podelia o to, čo a prečo ich osobne oslovilo (nejde však o intelektuálnu výmenu názorov na daný text). Veľkosť skupiny by mala byť primeraná, aby sa každý mohol slobodne zapojiť a necítil sa do ničoho nútený. Rovnako je dôležité, aby účastníci modlitby udržali svoje rozprávanie v rozumných medziach podľa zlatého pravidla: „menej je niekedy viac“. Cieľom nie je okúzliť prítomných svojimi vedomosťami či mystickými vzletmi ani poučovať ich o tom, čo by si mali z daného úryvku odniesť. Hovoriaci sa má zamerať výlučne na to, akým spôsobom sa Božie slovo dotýka jeho srdca, jeho vlastného života.

Môže byť užitočné, ak sa naše duchovné čítanie Biblie orientuje podľa niektorej z metód, ktoré sa v Cirkvi vykryštalizovali v rámci rôznych spiritualít, napríklad mníšskej, ignaciánskej alebo paulínskej.

Lectio divina

Lectio divina (v doslovnom preklade božské čítanie) má svoje korene v mníšskej tradícii. Táto forma modlitby s Bibliou je obzvlášť vhodná pre spoločenstvá. Vyznačuje sa jasnou štruktúrovanosťou a prehľadnosťou jednotlivých krokov. Je vhodné, ak sa členovia spoločenstva dobre poznajú a dlhšie chvíle ticha v nich nevyvolávajú rozpaky, ktoré by sa niekto okamžite snažil „riešiť“ svojimi komentármi.

Jednotlivé fázy modlitby môžeme primerane oddeliť postupným zažínaním sviec (na začiatku každej fázy sa zapáli jedna svieca). Postupné pribúdanie svetla je navyše dobrým symbolickým odkazom na svetlo Božieho slova, ktoré čoraz viac zaplavuje naše srdce. Dĺžku chvíľ ticha prispôsobujeme možnostiam a skúsenostiam konkrétneho spoločenstva. Nižšie opísaným krokom predchádza modlitba s prosbou o svetlo Ducha Svätého. Je tiež vhodnéukončiťlectiodivina modlitbou vďakyvzdania.

Klasická forma lectio divina pozostáva zo štyroch krokov:

1. Lectio: pomalé a pozorné čítanie textu.

2. Meditatio:p ozorné rozjímanie o detailoch textu (v spoločenstve môžeme poskytnúť krátky čas na jednoduché opakovanie tých slov biblického textu, pri ktorých vnímame potrebu zastaviť sa).

3. Oratio: modlitba s prosbou o milosti a duchovnédary, ktoré súvisia s posolstvom daného úryvku.

4. Contemplatio: zotrvanie v Božej prítomnosti s pohľadom upretým na jeho pravdu, krásu a dobrotu.

K štyrom tradičným etapám niektoré spoločenstvá pridávajú ešte dva kroky:
– Collatio: vzájomné zdôverovanie sa v spoločenstve.
– Operatio (actio): konkrétne predsavzatie k určitému konaniu či postoju.

Tento úryvok pochádza z knihy Expedícia Biblia: Základná výbava, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.