Jozef márne hľadá nocľah v Betleheme

Mária čaká sediac pod stromom – Vydávajú sa k jaskyni s jasľami pred Betlehemom

Vošli do Betlehema, rozľahlého a rozptýlene vystavaného mesta, do ktorého sa vstupovalo cez zvyšky rozpadnutého múru a zničenú bránu. Mária zostala stáť pri oslovi hneď na začiatku ulice, zatiaľ čo Jozef sa snažil zabezpečiť nocľah v prvých domoch – mesto však bolo plné cudzincov a všade vládol horúčkovitý ruch. Napokon sa vrátil k Márii a povedal jej, že tu nenájdu ubytovanie, ale mali by to skúsiť ďalej vo vnútri mesta. Vzal teda osla za ohlávku a Svätá Panna vykročila vedľa neho.

Pred ďalšou ulicou Mária opäť zastala pri ťažnom zvierati a Jozef znova bez úspechu žiadal o prijatie, chodiac od domu k domu, až sa zarmútený znovu ocitol pri nej. Tento scenár sa viackrát opakoval a Svätá Panna musela viackrát dlho čakať, vždy z rovnakej príčiny: všade bolo množstvo ľudí a všade ho odmietli. Teraz Jozef navrhol Márii, aby sa vydali na inú stranu Betlehema, kde určite nájdu miesto na prespanie. A tak sa vrátili kúsok späť smerom, odkiaľ prišli, a potom zamierili na juh.

Nesmelo prechádzali ulicou, ktorá pripomínala skôr vidiecku cestu, keďže domy boli učupené na svahoch kopcov, ale nocľah im ani tu neposkytli. Na tejto strane Betlehema, kde už domy neboli tak nahusto, sa dostali na nižšie položené voľné priestranstvo, čosi ako pole, kde bolo trochu pokojnejšie. Stála tu akási stodola a neďaleko od nej rástol veľký, rozložitý strom, ktorý podobne ako lipa vrhal široký tieň; kmeň mal hladký a konáre sa rozprestierali dookola ako strecha.

K tomuto stromu priviedol Jozef Svätú Pannu a pri jeho kmeni jej z cestovných batôžkov pripravil pohodlné miesto na sedenie, aby si mohla odpočinúť, kým on bude ďalej hľadať ubytovanie v okolitých domoch. Osol stál neďaleko, otočený hlavou k stromu.

Najprv sa Mária len vzpriamene oprela o strom, pričom jej široké biele vlnené šaty bez opaska sa v záhyboch voľne spúšťali okolo nej a vlasy jej zahaľoval biely závoj. Mnohí okoloidúci sa na ňu pozerali netušiac, ako blízko sú Vykupiteľovi sveta. Hoci plná očakávania, bola taká trpezlivá a pokorná, a pritom musela čakať tak dlho. Nakoniec si sadla na prikrývku so skríženými nohami, rukami zloženými pod hrudníkom a sklonenou hlavou.

Jozef sa vrátil k Márii smutnejší než kedykoľvek predtým: nielenže nenašiel, kde by ich nakrátko prichýlili, ale jeho priatelia, o ktorých jej rozprával, sa k nemu správali ako k cudziemu a sotva sa k nemu priznávali. Nemohol sa ubrániť plaču, ale Mária ho utešila a on sa ešte raz vybral po domoch žiadať o nocľah. Keď však blížiaci sa pôrod svojej manželky všade uvádzal ako hlavný dôvod svojej prosby, odmietali ho ešte ráznejšie.

Hoci miesto bolo osamelé, išlo okolo niekoľko ľudí, ktorý sa pristavili a z diaľky zvedavo pozorovali Máriu, ako sme zvedaví na človeka, ktorého dlho vidíme stáť potme. Niektorí sa jej, myslím, aj prihovorili a spýtali sa, ktože je.

Keď Jozef prichádzal s prázdnymi rukami, bol taký skľúčený, že sa váhal aj priblížiť. Priznajúc, že všetko bolo márne, spomenul ešte jedno miesto pred mestom, ktoré patrí pastierom, kde sa cestou do Betlehema často zastavovali s dobytkom: snáď by tam našli aspoň nejaké prístrešie. To miesto poznal ešte z mladosti, keď sa tam utiekal k modlitbe a ukrýval sa pred bratmi, ktorí ho trápili. S pastiermi, keby tam aj prišli, by sa ľahko dohodol, ale v tomto ročnom období tam ani nebývali. Hneď ako bude Mária v bezpečí a pokoji, pôjde opäť zháňať lepšie ubytovanie.

Vydali sa teda na východ od Betlehema po opustenej pešej cestičke, akou by človek kráčal popri zrúcaných hradbách, priekopách a ruinách niekdajšieho opevnenia. Stáčajúc sa doľava najprv mierne stúpala, ale za vrcholom začala klesať, až doviedla pútnikov na východnú stranu Betlehema, len niekoľko minút od mesta, k pahorku alebo starému valu. Pred ním sa nachádzalo pokojné priestranstvo, na ktorom rástli rôzne stromy – ihličnany ako terebinty alebo cédre aj iné stromy bez lístia, ktoré sa podobali na náš krušpán. Okolie pripomínalo krajinu pozdĺž zrúcaných hradieb nejakej malej starobylej osady.

Tento úryvok pochádza z knihy Videnia 1: Život Preblahoslavenej Panny Márie, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.