Hriech nemení Boha – ukážka z knihy 7 tajomstiev svätej spovede

Mnohí z nás chodia na spoveď zo zvyku, z povinnosti alebo so strachom. Vinny Flynn vo svojej knihe 7 tajomstiev svätej spovede ukazuje, že za touto sviatosťou sa skrýva oveľa viac, než sme sa naučili ako deti. Prvé tajomstvo, ktoré odhaľuje, znie jednoducho: hriech nemení Boha.

Prinášame vám úryvok z tejto kapitoly.

Prvé tajomstvo: Hriech nemení Boha

„Boh nepodlieha zatemneniu ani zmenám. Naveky je jeden a ten istý… Dôverujem ti, Ježišu, lebo ty sa nemeníš… Ty si vždy taký istý, plný milosrdenstva.“Sv. Faustína, Denníček, 386, 1489

Aby sme naozaj pochopili spoveď, musíme pochopiť hriech. Musíme si uvedomiť, čo je hriech, čo robí a (možno to je najdôležitejšie) čo nerobí.

Ako som spomenul v Predslove, hriech som kedysi považoval za zlé správanie. Hriech som spáchal vtedy, keď som si myslel, povedal alebo urobil niečo nesprávne. Postupne som sa naučil tieto zlé činy považovať aj za urážky Boha. Malé urážky boli „všedné hriechy“ a urážali Boha len trochu. Vážnejšie urážky boli „smrteľné hriechy“. Nielenže mi znemožňovali pristupovať k svätému prijímaniu, ale naozaj Boha nahnevali. Spoveď spolu s pokáním, ktoré mi kňaz uložil, bola niečím, čo som musel urobiť, aby som „odčinil“, čo som spáchal, aby som mohol ísť na sväté prijímanie a aby sa na mňa Boh nehneval. Aké to bolo pomýlené! Hriech nie je len o správaní; je o vzťahu.

Vy i ja tu nie sme náhodou. Nestvoril nás len tak z rozmaru nejaký Boh, ktorý sa hral s hlinou, lebo sa nudil a nemal čo robiť.

Existujeme, lebo Boh je Otec, ktorý chcel deti – deti, ktoré stvoril „na svoj obraz a podobu“, aby sme mohli prijímať jeho lásku a mať podiel na jeho božskom živote v Trojici.

Ako píše pápež Ján Pavol II. vo svojej encyklike Dives in misericordia, Boh nie je len stvoriteľ:

„Je totiž aj Otcom. S človekom… ho spája užší zväzok než ten, ktorý vyplýva zo stvorenia. Je to láska, ktorá nielen tvorí dobro, ale dáva účasť aj na samom živote Boha… Lebo kto miluje, ten chce darovať seba samého“ (Dives in misericordia, 7).

A pápež Benedikt XVI. vo svojej prvej pápežskej homílii dodáva:

„Nie sme náhodným a nezmyselným produktom evolúcie. Každý z nás je výsledkom Božieho myslenia. Každý z nás je chcený, každý z nás je milovaný.“

Ó! Existujete, lebo Boh na vás myslel a miloval vás! Tento Boh, tento Otec, ktorý chcel, aby sme žili, a túži sa nám dať, stále znova a znova zjavuje, že jeho láska ku každému z nás je osobná a večná. Nezameriava sa na naše správanie, ale na náš vzťah s ním.

Boh nás nielenže stvoril, ale je nám otcom a bude nám otcom naveky:

„Láskou odvekou som ťa miloval“ (Jer 31,3). „Hľa, do dlaní som si ťa vryl, tvoje múry sú vždy predo mnou“ (Iz 49,16). „Nech i vrchy odstúpia a kopce nech sa otrasú: moja milosť neodstúpi od teba“ (Iz 54,10). „… a budem vaším Otcom a vy budete mojimi synmi a dcérami“ (2 Kor 6,18).

Ako sa to vzťahuje na hriech? Hriech nastáva vtedy, keď Bohu nedovolíme, aby nám bol otcom. Neodpovedáme na jeho lásku a vedenie. Odmietame žiť v tomto osobnom, láskyplnom vzťahu s ním ako jeho synovia a dcéry. Teológ Scott Hahn to vyjadruje takto:

„Podstatou hriechu je naše odmietnutie božského synovstva.“

Samozrejme, toto odmietnutie nevyhnutne vedie k rôznym druhom správania, ktoré nazývame hriechmi, ale skutočný problém nespočíva v tomto správaní. Sú to príznaky alebo prejavy problému. Skutočný problém je v našom srdci, keď odmietame prijať Otcovu lásku a odpovedať na ňu.

Toto odmietnutie spolu s následným hriešnym správaním zmení Otcovu lásku a zničí náš vzťah s ním?

Nie. A to je celé. Pápež Ján Pavol II. to vysvetľuje vo svojich úvahách o podobenstve o márnotratnom synovi:

„Otec márnotratného syna ostáva totiž verný svojmu otcovstvu, verný svojej láske, ktorú svojmu synovi vždy preukazoval“ (Dives in misericordia, 6).

Naše akokoľvek zlé správanie nikdy nemôže zmeniť skutočnosť, že sme Božie deti, a nič nemôže zmeniť jeho lásku k nám.

Ak teda naše hriešne správanie nemení Boha a nespôsobuje, že odíde zo vzťahu k nám ako milujúci Otec, potom čo hriešne správanie spôsobuje?

Oddeľuje nás od jeho lásky. Pozrime sa ešte inak na to, čo znamená hriech. Keď som bol mladý muž, počul som jedného kňaza definovať hriech. Nikdy predtým som nič podobné nepočul. […]

„Hriech je odvrátenie tvojej tváre od Boha.“

Nikdy som na túto definíciu nezabudol. […] Katechizmus Katolíckej cirkvi podáva ďalší obraz, aby bolo porovnanie jasnejšie:

„Hriech sa stavia proti láske Boha k nám a odvracia od neho naše srdce“ (KKC, 1850).

Naše srdce! Nielen naše tváre. […] Keď hrešíme, staviame sa proti Božej láske, a tak sa od neho oddeľujeme. Ale Katechizmus nehovorí, že hriech stavia Boha proti nám. Nehovorí, že hriech od nás odvracia jeho srdce.

Boh nikdy nespôsobuje odlúčenie, ktoré je následkom nášho hriechu. Nikdy od nás neodvracia svoju tvár alebo srdce. Keďže nás však stvoril slobodných a našu slobodu rešpektuje, dovolí nám, aby sme sa odvrátili. Zastavte sa a trochu o tom popremýšľajte. On sa neodvracia; dovolí nám odvrátiť sa.

Aké je riešenie? Vrátiť sa späť. Zmeniť svoje srdce a vrátiť sa späť!

---

Úryvok je z knihy Vinny Flynn: 7 tajomstiev svätej spovede (Zachej.sk). V knihe nájdete všetkých sedem tajomstiev – vrátane toho, prečo pri spovedi nikdy nie ste s kňazom sami.

Pozrieť knihu 7 tajomstiev svätej spovede →