Rozhovor s Jánom Knapíkom, spoluautorom knihy Cesta do Compostely

Už o pár dní prinesieme na pulty kníhkupectiev novinku Cesta do Compostely. Bude to výnimočná kniha o fenoméne putovania do Santiaga de Compostela. V rámci prípravy knihy do tlače sme stihli vyspovedať jej spoluautora Jána Knapíka.

Odkiaľ ste sa dozvedeli o Santiagu de Compostela?

Jedna moja známa mi požičala knihu Mágov denník. Pútnik do Compostely od Paula Coelha. Prečítal som ju veľmi rýchlo s otázkou, či cesta, ktorú autor opisuje naozaj existuje. Coelho sám prešiel francúzsku cestu do Santiaga, ale jeho kniha obsahuje viac než len správu o ceste.

Kedy vo Vás dozrelo rozhodnutie ísť na Vašu prvú púť do Santiaga de Compostela?

Po nejakom čase toto putovanie absolvoval môj kamarát Peter Sepeši. Po návrate o tom hovoril tak príťažlivo, že aj vo mne postupne vznikala túžba putovať. V jednej chvíli som o tom začal nahlas hovoriť, ale kým sa zladili všetky okolnosti – termín, spolupútnici, dovolenka, peniaze –, prešlo hádam sedem rokov. Nakoniec sa to podarilo a v roku 2010 som putoval prvý raz, hneď o rok opäť a potom po šesťročnej pauze som si to minulý rok zopakoval po tretí raz. Prešiel som francúzsku, aragónsku a portugalskú trasu.

Aké boli Vaše očakávania od tejto púte? Mali ste aj nejaké obavy?

Veril som a stále verím, že táto púť je silná. V každom putovaní som do nej vložil svoje ťažkosti a hriechy i svojich blízkych. A prosil som Jakuba, aby to všetko vyriešil Božou cestou, lebo ľudská zlyhala. Obavy takmer celkom vytlačilo vzrušenie z blížiacej sa púte a predstava o tom, aké to bude úžasné. A vždy to aj bolo.

Aké boli Vaše dojmy po prvej púti? Vedeli ste hneď, že sa na Camino chcete ešte vrátiť a zopakovať si ho?

Putovanie do Santiaga bolo od prvého dňa krásne. Samozrejme, na každom prišli ťažké chvíle, ktoré stáli veľa, ale záver bol vždy fascinujúci. Vytvoril som si vlastnú teóriu o tom, čo putovanie dáva – apoštol Jakub Starší pre každého pútnika pripraví to, čo najviac potrebuje. A vôbec nie je nutné, aby si to človek aj uvedomoval, alebo dokonca po tom túžil.

Putujete radšej sólo, alebo v spoločnosti niekoho? Absolvovali ste oba typy putovania?

Putoval som v skupine, aj sám. Každá minca má dve strany. V skupine sa zodpovednosť za všetko rozloží na viacerých, čo je pohodlnejšie, a keď sa putuje od štvrtej rána, kvôli horúčave, tak človeku nie je tak otupno na lesných cestách a nemusí skúšať hranice vlastnej odvahy. Ale na druhej strane logicky ostáva menej času na vlastné vnútro a tiež menší priestor pre iných pútnikov. Individuálne putovanie je psychicky náročnejšie, a odpadá neustále zlaďovanie potrieb a predstáv s inými pútnikmi – koľko zajtra prejdeme, kde budeme spať, kam sa pôjdeme najesť a do ktorého kostola pôjdeme na omšu. Od začiatku je tak vytvorený priestor pre intenzívnejšie vnímanie vlastného vnútra i Božích poryvov.

Máte spočítané, koľko topánok ste už zodrali?

Na troch putovaniach som prešiel dokopy asi 1.700 kilometrov, na prvých dvoch mi stačili jedny, na ostatnom som mal iné, ale tie by ešte nejakých tisíc kilometrov vydržali. K topánkam ešte jedna poznámka, netreba na nich šetriť a pred putovaním musia byť poriadne rozchodené. V opačnom prípade prídu veľké problémy.

Dokáže Vás Cesta do Compostely ešte prekvapiť?

Každé putovanie niečím prekvapilo. Každé je špecifické, čo sa týka ťažkostí aj radostí. V každom boli nepredpokladané problémy a nečakané radosti.

Čomu Vás Camino naučilo ako človeka, ako kňaza…?

Dobro, ktoré som urobil, bolo naozaj dobrom a zlo bolo skutočným zlom.

Ktoré Camino je pre Vás najnezabudnuteľnejšie?

Tie putovania sú ako cenné originály – vytvárajú pozoruhodnú mozaiku a ja verím, že ešte nie je hotová.

Predpokladám, že ste absolvovali už aj iné púte (možno mariánske a i.). Skúste povedať, čím je putovanie do Santiaga de Compostela iné ako ostatné púte.

Moje prvé pešie putovanie som absolvoval s mamou ako desaťročný do Gaboltova a o dva týždne do Levoče. V obidvoch prípadoch to boli mimoriadne zážitky, ktoré významne ovplyvnili môj život. Aj keď to boli  celkom odlišné púte, v jednom sa stretávajú – ide o prirodzený pohyb s cieľom hľadať nadprirodzeno.

Bola cesta do Compostely pre Vás natoľko podmanivá, že ste sa rozhodli o tom napísať knihu? Čo bolo motívom Vášho písania?

Ak mám byť úprimný, myšlienka na písanie prišla až neskôr, ale to len v takom zmysle, že som chcel napísať, ako to prebiehalo a ako som sa tam cítil. Ani mi nenapadlo, že sa dá o tom písať aj inak. Až pani docentka Magda Kučerková – spoluautorka tejto knihy, ktorá ma prizvala do svojho projektu o rôznych podobách duchovnej cesty v literatúre, v tom videla celkom iný potenciál. Takže tá kniha vznikla predovšetkým jej zásluhou.

V čom sa vaša spoločná kniha líši od tých iných, ktoré napísali pútnici? V čom vidíte jej hlavný prínos?

V slovenskom a českom prostredí je to unikátna kniha predovšetkým v tom, že ponúka historické, literárne i duchovné pozadie putovania do Santiaga de Compostela, plasticky ukotvené v skúsenostiach slovenských a zahraničných pútnikov, ktorí sa zúčastnili na našom výskume. To, čo doteraz prišlo na slovenský a český knižný trh k tejto problematike sú predovšetkým cestopisy či beletristické spracovanie pútnických skúseností. V našej knihe ide o hlbšie skúmanie motívov putovania i toho, čo pútnici na putovaní dosiahli. Okrem toho v knihe predstavujeme aj samotný priebeh putovania.

Kedy vyrážate na Vaše najbližšie putovanie do Santiaga?

Od ostatného putovania ubehlo trištvrte roka a stále vo mne pretrváva stav duše, ktorý by sa dal vyjadriť asi takto: ako tam bolo dobre, najradšej by som sa vrátil. Išiel by som hneď zajtra.

Knihu Cesta do Compostely si môžete kúpiť na Zachej.sk.

Za rozhovor ďakuje Zuzana Ring

JÁN KNAPÍK (*1969) je kňaz a vysokoškolský učiteľ. Pôsobí na Katedre spoločenských vied Teologickej fakulty v Košiciach, ktorá je súčasťou Katolíckej univerzity v Ružomberku. Napísal viacero vedeckých monografií z oblasti pedagogického výskumu. Rád spoznáva nové kultúry, navštívil desiatky krajín v Európe aj na iných svetadieloch, neodradila ho ani fyzická námaha stúpania okolo himalájskej Anapurny (8 091m). Do kategórie zdolávania pomyselných osobných vrcholov patrí i jeho putovanie do Santiaga de Compostela, ktoré absolvoval v rokoch 2010 (francúzska cesta), 2011 (aragónska a francúzska cesta) a 2017 (portugalská cesta).