Obdivuhodný dôkaz, že aj doráňanú a hriešnu Cirkev možno milovať (recenzia)

Príbeh nezlomnej viery v dobrotu Krista a obdivuhodnej lásky k jeho telu – Cirkvi

Páter Dolindo Ruotolo je známy predovšetkým vďaka jeho útlemu, no mimoriadne obľúbenému dielu Novéna odovzdanosti. Málokto však pozná jeho výnimočný životný príbeh, ktorý je obdivuhodným svedectvom o svetoznámom Pavlovom vyznaní „…a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol.“ (1Kor 13,2)

Sám o sebe tvrdil, že jeho meno bolo predzvesťou toho, čo ho v živote čaká. Dolindo. Bolesť. Operácia ruky v jedenástich mesiacoch, nádor na tvári, hlad a chudoba, otrhané oblečenie, tyrania zo strany vlastného otca, ktorý mu zamedzoval navštevovanie školy, rozvod rodičov, psychická šikana od jeho kolegov – kňazov, obvinenia zo šírenia heréz, zákaz slúženia svätej omše, neskôr aj vysluhovania sviatosti zmierenia, vyšetrovanie Svätou stolicou, suspendácia, psychiatrické vyšetrenia nariadené Posvätným ofíciom, podrobenie exorcizmom, bulvárne škandály v tlači, vylúčenie z rádu, umiestnenie v kňazskom „väzení,“  ostrá kritika jeho literárnych diel a vyhlasovanie za blázna…

A takto by sa dalo pokračovať. Ide len o zlomok mnohých utrpení, ktorými si musel prejsť drobný neapolský kňaz. To všetko prichádzalo z jediného dôvodu – Dolindo Ruotolo bol natoľko oddaný Bohu, že mal výnimočné duchovné vnímanie. Duch Svätý ho hojne zahrnul svojimi darmi. Mal dar bilokácie, v mystických videniach sa stretával s Ježišom a Pannou Máriou a nadprirodzeným spôsobom dokázal vycítiť prítomnosť eucharistického Krista. Dokonale poznal Sväté Písmo, ktoré podrobne vykladal vo svojich zápiskoch, ktoré spolu tvoria dokument o obsahu desiatok tisíc strán.

Na svoju dobu bol navyše veľmi pokrokový. Cirkvi predkladal hneď niekoľko vízií, ktoré boli označené za bludné, aby ich následne o niekoľko rokov neskôr prijala vďaka Druhému vatikánskemu koncilu. Čítanie životopisu tohto výnimočného pátra bolo dych berúce a  pravidelne vo mne vzbudzovalo otázku: „Ako to všetko dokázal zniesť a ako dokázal napriek všetkým týmto okolnostiam milovať Cirkev?!“

Práve v časoch, kedy médiá doslova poľujú na škandály v Cirkvi, je mimoriadne dôležité upevniť svoju lásku k Cirkvi – k Cirkvi ako Kristovmu telu (ktorého sme mimochodom súčasťou), ktorého je Hlavou, nie k Cirkvi, ktorá je inštitúciou. Kniha Ježišu, ty sa postaraj ma naučila pozerať sa na nedostatky kňazov a Cirkvi optikou Božieho milosrdenstva. Koniec koncov, sila sa dokonale prejavuje v slabosti. Veď keď sme slabí, vtedy sme silní. Azda takto možno zhrnúť jednou vetou ohromujúcu lásku Dolinda k Bohu a svojim blížnym, ktorí sa stali jeho nepriateľmi, no on si pred nich vo veľkej pokore kľakal a prosil ich o odpustenie.

„On sa narodil svätý. Svätý Anton, František či Augustín – oni všetci žili najprv svetským, miestami dokonca hýrivým životom, a až potom sa obrátili a stávali sa svätými. Ale páter Dolindo sa svätý narodil. Ktoré dieťa v dvoch rokoch cíti živého Ježiša na ústach matky, vôňu Ježiša na jej plášti, keď sa vracia zo svätej omše? A Dolindo to cítil. Ktoré dieťa sa, bité do krvi, s otvorenými ranami po operácii, ktorému otec vykrúca ruky a následne ho zamyká v komore s uhlím a potkanmi, v bezhraničnom strachu za tohto otca modlí a chváli Boha? Opakujem to stále: narodil sa svätý. A operácia rúk naživo?! Otec mu vykrúcal ruky, keď boli rany ešte čerstvé… Nikdy nenariekal, nesťažoval sa. Ktorý kňaz, čo nemôže dvadsať rokov slúžiť svätú omšu a spovedať, nielenže zostane v Cirkvi, ale ju bude aj milovať? Kto pred tými, ktorí ho zavaľujú osočovaniami, kľaká a žehná ich? Neviditeľné stigmy nosil do smrti. Preto sme všetci bozkávali jeho dlane!“ (Grazia Ruotolová, príbuzná pátra Dolinda, str. 182 – 183).

Autor recenzie: Dávid Lech

Bibliografický popis: BĄTKIEWICZOVÁ-BROŻEKOVA, J. 2019. Ježišu, ty sa postaraj –  Dolindo Ruotolo – Život a zázraky [Jezu, Ty się tym zajmij! o. Dolindo Ruotolo. Życie i cuda], Bratislava : ZAEX, 293 s., viazaná, ISBN 978-80-81920-54-7.