Spoznajte život svätého Jána Máriu Vianneyho

Ján Mária sa narodil 8. mája 1786 vo francúzskej obci Dardilly. Jeho rodičia boli veľmi zbožní ľudia s dobrým srdcom. Okrem Jána Máriu mali ďalších päť detí, ktoré odmalička vychovávali vo veľkej úcte a láske k Bohu. Ján Mária už v útlom detstve javil záujem o duchovné veci, rád sa dlho modlil a delil sa so svojimi kamarátmi o to, čo mal. V trinástich rokoch prijal prvé sväté prijímanie a v dvadsiatich rokoch birmovanie.

Už ako mladý muž sa túžil stať kňazom. Matka bola nadšená, no otec vnímal realitu inak. Na Jánovo štúdium nemali peniaze a okrem toho bol na to pristarý. Nakoniec mu však dovolil chodiť do malej farskej školy, ktorú otvoril ich farár Charles Balley. Ján mal však veľmi zlú pamäť a obrovské medzery. Učenie mu robilo obrovské problémy. Veľa sa kvôli tomu modlil a postil, dokonca sa vybral na púť k hrobu sv. Jána Františka Régisa.  Pomohlo mu to, no v roku 1809 musel narukovať. Na vojne však ochorel a dva roky býval v malej horskej dedinke, kde učil deti. Ako dezertér sa však musel skrývať. Až v roku 1811 udelili amnestiu všetkým zbehom z vojska, a tak sa mohol vrátiť domov.

V 26 rokoch začal študovať filozofiu, no v štúdiu sa mu vôbec nedarilo. Nastúpil do seminára v Lyone, no ani tam nespravil skúšky. Jeho pán farár Balley ho doučoval, no rovnako bezúspešne. Len vďaka Balleyho pomoci a zbožnosti Jána Máriu mu napokon dovolili stať sa v roku 1815 kňazom. Ako kaplán pôsobil najprv v Écully a v roku 1818 ho poslali do malej, neznámej a nábožensky zanedbanej obce Ars.

Táto dedina mala len 230 obyvateľov, no napriek tomu bola známa hýrením, nočnými zábavami, opilstvom a štyrmi krčmami, ktoré boli otvorené takmer nonstop. Po Jánovom príchode sa však veci začali pomaly, ale isto meniť. Ján postupne vyčistil a zväčšil kostol, spával iba na zemi a dlho sa modlil, každý deň sa bičoval a jedol len zhnité zemiaky. Veľa času trávil pred Eucharistiou. Do kostola zabezpečil nový oltár a rúcha a zväčšil ho pristavaním bočných kaplniek. Priamo v Arse postavil a založil dievčenskú školu, ktorú nazval La Providence (Dom prozreteľnosti) a zveril ju rehoľníčkam, ktoré v nej vyučovali dcéry miestnych roľníkov. Po dlhých rokoch modlitieb, pôstov a snahy sa mu podarilo vykoreniť hriešne zvyky dedinčanov: prestali pracovať v nedeľu, kliať, tráviť všetok čas pitím alkoholu a hriešne tancovať. V rodinách opäť dostal miesto Boh.

Keď v roku 1832 vypukla vo Francúzsku cholera, ľudia začali hľadať útechu práve u Jána Máriu Vianneyho. Odvtedy sa púte do Arsu rozšírili a ročne navštívilo Ars asi stotisíc ľudí. Obrátenia zatvrdnutých hriešnikov, zázračné uzdravenia a hlboké spovede však neboli zadarmo. Jána Máriu trápil mnoho rokov diabol, ktorý ho podobne ako Pátra Pia po nociach týral, vláčil po podlahe za vlasy, nedovolil mu spať a snažil sa ho znechutiť. Až v posledných rokoch života ho nechal na pokoji.

Tipy na knihy:

• Svätec, ktorý čítal v dušiach
• Farár z Arsu
• Usmernenia pre hriešnikov

Hoci Ján Mária túžil po pokoji a samote (dokonca chcel dvakrát zo svojej farnosti odísť), poslúchol Božiu vôľu ostať v Arse až do smrti a slúžiť ľuďom. Čítal vo svedomí a dušiach ľudí, ktorí za ním prichádzali. 30 rokov strávil denne šestnásť až dvadsať hodín vo svojej spovednici. Žil takto mnoho rokov. Až 29. júla 1859 mu prišlo zle. Dal si zavolať svojho spovedníka, farára z Jassansu. Vyspovedal sa a viac už neprehovoril. Zomrel 4. augusta 1859 o druhej ráno s úsmevom na perách. Mal vtedy 73 rokov.

Zvesť o jeho smrti sa rýchlo rozšírila. Do Arsu prišli tisíce pútnikov, aby ho odprevadili na jeho poslednej ceste. Pochovali ho v Arse v lodi farského kostola, ktorý sa následne stal pútnickým miestom. Pápež Pius XI. ho v roku 1925 vyhlásil za svätého. Telo Jána Máriu sa zachovalo úplne neporušené a dnes je vystavené v presklenej rakve v arskom kostole, a to bez akéhokoľvek balzamovania a konzervácie.

Modlitba svätého Jána Máriu Vianneyho

Milujem ťa, Bože môj, a mojou jedinou túžbou je milovať ťa až do posledného dychu môjho života.
Milujem ťa, Bože môj, nekonečne hodný milovania, a radšej chcem zomrieť milujúc ťa, ako žiť čo i len okamih bez toho, aby som ťa miloval.
Milujem ťa, Pane, a prosím ťa len o jednu milosť, aby som ťa mohol milovať večne.
Bože môj, ak môj jazyk nemôže v každej chvíli povedať, že ťa milujem, chcem, aby ti to opakovalo moje srdce pri každom mojom dychu.
Milujem ťa, ó, môj božský Spasiteľ, pretože si bol za mňa ukrižovaný; a pretože mi umožňuješ, aby som bol za teba ukrižovaný tu na zemi.
Môj Bože, obdaruj ma milosťou, aby som zomrel s láskou k tebe a pritom cítil, že ťa milujem.
Amen.

Svätý Ján Mária Vianney, oroduj za nás!

Martina Bednáriková, Zachej.sk