Keď pri pohľade do detstva zahliadneme Božie milosrdenstvo

Prečítajte si svedectvo o tom, že Boh nám dáva oveľa viac než to, čo si želáme.

Vrátim sa ale o 15 rokov dozadu. Našim som sa narodila ako prvé dieťa. Po štyroch rokoch sa mi mal narodiť súrodenec. Keďže som v takom veku ešte celkom nechápala všetky veci, nepochopila som ani to, prečo mamka s bratom po príchode z pôrodnice tak často odchádzali z domu. Braček sa narodil s detskou mozgovou obrnou. Nasledovali nekonečné pobyty v nemocniciach, ktoré som ako malé dieťa neznášala tak ľahko. Stále som si však myslela, že po ich príchode domov už bude všetko v poriadku. Nebolo to tak. Naši sa už neodvážili mať ďalšie dieťa, a tak sa mojím najväčším snom stalo, aby mi Boh ešte niekedy dal zdravého súrodenca. Počas života s Jarkom som závidela kamarátom spoločné izby so súrodencom, hry, hádky, bitky a všetko to, čo považovali oni za normálne. Boh ale počas mojich modlitieb mlčal a moja detská duša sa stávala viac ranenou.

Jarko s nami žil 9 rokov. Odišiel, keď som bola v 8. ročníku na ZŠ. Nevedela som to prijať a prejavilo sa to aj na mojom zdravotnom stave, pretože som z tých stresov okolo jeho úmrtia skončila v nemocnici. Hnevala som sa na Boha, nechápala som jeho konanie, tak ako ho nechápeme často v živote.

Ktosi raz povedal, že ak Boh dlho mlčí, chystá sa prehovoriť. Škoda, že som to nevedela už vtedy, pretože po pohrebe – asi po dvoch dňoch – sa mi život zmenil o 180 stupňov. Naši čakali bábätko! V Biblii (Jób 5,20) Jób povedal: ,,Pán dal, Pán vzal.“ V mojom živote mi však Boh najprv zobral brata, aby mi poslal súrodenca, po ktorom som tak túžila. Po deviatich mesiacoch sa mi narodila zdravá sestra. To bolo radosti! Boh však nemeškal s obdarovaním a po troch rokoch sa nám narodil aj malý, zdravý brat. Boh nám nedáva to, čo si želáme… dáva oveľa viac!

Zuzana Lukáčová