Svedectvo viery

V roku 1928 zriadil Svätý Otec taký ústav aj pre Rusov; je známy pod menom Russicum a spravujú ho pátri jezuiti. No skoro všetci Rusi sú pravoslávni a teraz sú v moci ľudí, ktorí sú protikresťanského zmýšľania a prenasledujú každé náboženstvo. Preto aj poslanie kňazov študujúcich v Russicu je svojrázne. Oni majú byť priekopníkmi na poli zjednotenia našich pravoslávnych bratov s Katolíckou cirkvou. Na nich čaká tiež borba s neverou v zboľševizovanom Rusku. Pokiaľ je Rusko pre nich zavreté, pracujú medzi ruskou emigráciou (vysťahovalectvom), ktorá je roztrúsená po celom svete.Žiaľbohu, Rusov katolíkov je ešte veľmi málo. Svätý Otec vedel, že ruskí katolíci nezaplnia sami svoje Russicum. Preto sa hneď pri jeho zakladaní obrátil k celému katolíckemu svetu, aby sa do Russica hlásili mladíci, ktorí cítia kňazské povolanie a chcú sa venovať apoštolskej práci medzi Rusmi. Hlas Svätého Otca neostal bez ozveny. Teraz sú v Russicu zastúpené skoro všetky národnosti.My, Slováci, sme podľa počtu na druhom mieste (za Rusmi). Všetkých chovancov spolu je 28 a z toho sú 6 Slováci. Traja z nich sú už kňazi, dvaja študujú teológiu a jeden filozofiu. Prvým naším kňazom bol dp. Ján Kellner z Levoče. Bol vysvätený pred dvoma rokmi a teraz ešte študuje na Pápežskom východnom ústave. Minulého roku bol vysvätený dp. Ľudovít Sišmiš, z H. Sileša (teraz už v Maďarsku). On ešte tiež pokračuje v štúdiách. Tretí je náš novokňaz dp. Ignác Zelenka.

Valér Aurel Zavarský bol obľúbeným kazateľom, ktorého kázne boli veľmi obohacujúce najmä v období komunistického režimu, keď dochádzalo k vymývaniu mozgov a zákazu vydávania kvalitnej náboženskej literatúry. Tento prvý zväzok Homílie na nedele a sviatky - vianočný a veľkonočný okruh pátra Valéra vychádza, aby bolo zachované dedičstvo viery, ktoré do nich vložil a chcel ich sprostredkovať hlavne mladej generácii v období cenzúry.Nenechajte si újsť toto svedectvo mučeníka pre vieru, ktorý strávil viac ako desať rokov vo väzení.

Svedectvo viery. V závere slávenia jubilejného roka, kedy si pripomíname 75 rokov od založenia jezuitského apoštolského diela Teologického inštitútu svätého Alojza a 20. výročie Teologickej fakulty Trnavskej univerzity so sídlom v Bratislave, ktorá je jeho pokračovaním, otvárame novú edíciu Svedectvo viery publikovaním diela P. Vendelína Javorku SJ Duch viery. P. Javorka sa narodil v Černovej pri Ružomberku a jeho cesta po vstupe do Spoločnosti Ježišovej ho viedla z rodného Slovenska do Ríma, kde sa stal zakladateľom a prvým rektorom Pápežského ruského kolégia Rusicum. Pokračovala cez Čínu do Mandžuska, neskôr Ruska, kde prežil desať rokov na nútených prácach v sovietskych gulagoch až za polárnym kruhom. Na Slovensko sa vrátil v roku 1955. Prichýlil ho jeho brat v Žiline, kde v roku 1966 dokončil svoju životnú púť v povesti svätosti. V jeho písomnej pozostalosti, ktorá sa v roku 2016 našla v Košiciach, sa nachádza osem hlbokých osobných úvah, ktoré nazval „Duch viery“. Dávajú nahliadnuť do jeho vnútorného života a odhaľujú silu jeho viery v postupnom mučeníctve v extrémne ťažkých podmienkach. To je aj dôvod, prečo mu veriaci v Žiline doteraz preukazujú osobitnú úctu a prichádzajú sa modliť na jeho hrob za svoje potreby. A tiež dôvod ich vydania tlačou ako prvého zväzku edície Svedectvo viery, lebo môžu byť spolu s jeho životným príkladom povzbudením pre mnohých veriacich aj dnes.

Páter Valér Aurel Zavarský strávil v čase komunistického režimu vo väzení viac ako desať rokov, po roku 1968 sa zapojil do pastorácie a jeho kázne sa stali príťažlivé najmä pre mladých z intelektuálneho prostredia. Na chvíľu mu bola jeho činnosť zakázaná, no po čase sa k nej opäť vrátil. V tomto druhom zväzku Homílie na nedele a sviatky - Cezročné obdobie nájdete nedeľné kázne na obdobie cez rok a to vo všetkých troch cykloch liturgických čítaní na rok A, B i C.

Zmocnenec kláštora na Králíkách hodnotil brata Martina Viskupiča, ktorý by po pracovnej stránke patril k najlepším pracovníkom, prekážalo mu však, že: „V klášteře králickem se sám ze své iniciativy staral o výzdobu kostela na kteroužto vynakládal finanční obnosy ze svých prostředku. Charakter pevný, naprosto kladný a nesmlouvavý k Bohu, k cirkvi římskokatolícke, Vatikánu a všem kněžím, slepý nástroj cirkve k použití pro každý i násilný čin k svým odporcům. Naproti tomu charakter naprosto záporný ke všemu pokrokovému, nebezpečný vůči lidem hájicím lidové demokracie a socialismus, včetně příslušníků Komunistických stran.“Dlhoročný miništrant Ladislav Rosíval uzatvára svoje spomienky na brata Martina takto: „Brat Martin bol pre mňa tichým svedkom Božej prítomnosti a Božej lásky, nenápadný, originálny, plný horlivosti pre Cirkev, a hlavne pre svoju milovanú Spoločnosť Ježišovu. Keď sa číta text z Matúša: „Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva. Kto sa teda poníži ako toto dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve,“ tak si veľmi často spomeniem na brata Martina, ktorý isto nebol veľkým teológom a nevedel viesť učené dišputy. On vo svojej jednoduchosti, v pokore a láske vedel, komu uveril a s dôverou dieťaťa ho nasledoval. V žiadnom prípade nebol detinský, bol to muž, ktorý bol zocelený tvrdým životom, ktorý úplne jasne vedel, čo je v živote dôležité a za čo sa oplatí bojovať. A keď sa ma niekto opýta, či som niekedy stretol vo svojom živote človeka, ktorý sa stal svätým, tak určite medzi prvými je práve nenápadný brat Martin.“