Jozef Tiso

Životopisný profil. Tretie opravené a doplnené vydanie.Prvú časť tejto práce tvorí zrevidovaný text vydania z roku 1992 a zachytáva roky 1887 až 1939. Druhý zväzok je oveľa náročnejšej povahy vzhľadom na to, že zachytáva obdobie rokov 1939 až 1947, teda až po prezidentovu nedôstojnú a kontroverznú smrť. Autor čitateľom predkladá výsledky štúdií z historického hľadiska najdôležitejšieho obdobia života a verejnej činnosti prezidenta, potom utečenca, amerického i československého väzňa a hrdelným rozsudkom odsúdeného Jozefa Tisu.Osobne preštudoval tisíce diplomatických a iných dokumentov s priamym alebo nepriamym vzťahom k osobe a činnosti Dr. Jozefa Tisu v nemeckých, anglických, francúzskych, izraelských, talianskych, belgických a švajčiarskych archívnych fondoch a v úradne publikovaných vydaniach dokumentov a dal si za cieľ sprístupniť ich obsah všetkým, ktorí majú záujem poznať vedúcu osobnosť jedného z najdôležitejších úsekov dejín slovenského národa.Profesor Ďurica mal tiež možnosť nahliadnuť do niekoľkých súkromných archívov súčasníkov Jozefa Tisu, vypočuť a zaregistrovať určitý počet osobných svedectiev tak zo strany Slovákov, ako aj príslušníkov iných národov, ktorí ho poznali a s ním spolupracovali.Kniha je určená širším čitateľským kruhom, preto nemá formu striktne vedeckej biografie. Ide o historickú štúdiu o živote a diele Jozefa Tisu, spísanú v populárnej rozprávačskej forme. Ako autor sám píše, hlavným cieľom práce je: „prispieť k poznaniu historickej pravdy o Slovákovi, ktorého poznať majú Slováci neodňateľné právo i svätú povinnosť. Lebo národ, ktorý nepozná svoju minulosť, riskuje aj stratu vlastnej identity.“ Dielo sa neobmedzuje len na striktné zaznamenávanie historicky významných udalostí; zaznamenáva aj ich bližšie okolnosti a registruje podrobný sled súvisiacich faktov. Autor kladie dôraz na tie skutočnosti, ktoré dokazujú a potvrdzujú prastarú etnogenézu slovenského národa a hlboké historické korene jeho štátnosti. Pozornosť venuje aj Slovákom v zahraničí.

Ústav dejín kresťanstva na Slovensku v spolupráci s vydavateľstvom LÚČ touto edíciou predkladajú záujemcom stručnou, ale vedecky dokumentovanou formou menej známe, kontroverzné, zamlčované a neraz falšované historické témy a ich účelovo podmienené interpretácie, ktoré sa odrážajú na súčasnom myslení mnohých a podmieňujú spoločenské dianie v našom národe.V poradí siedma je predkladaná publikácia o Jozefovi Tisovi. Naším zámerom je priblížiť sa pravde. Lebo len pravda naozaj oslobodzuje.

Dr. Jozef Tiso, 1887 – 1947. Kňaz, ktorý neposlúchal Vatikán, politik, ktorý bojoval s radikálmi vo vlastnej strane, človek, ktorý sa stal protirečivým symbolom celej éry. Prezident vojnovej Slovenskej republiky Jozef Tiso dodnes rozdeľuje spoločnosť aj historikov. Ivan Kamenec sa vo svojej monografii, ktorá vychádza v druhom, rozšírenom vydaní, zameral predovšetkým na kľúčové vojnové roky, keď vyvrcholilo pnutie v ľudovej strane aj v živote Jozefa Tisu, ktorý bol vždy viac politikom než kňazom. Radikálne krídlo využívalo a neraz i zneužívalo jeho pasivitu a „politiku menšieho zla“ na presadzovanie vlastných plánov, koncepcií i osobných ambícií. Prezidentovi však prenechávali plnú politickú zodpovednosť aj za svoje vlastné činy. Vedome či nevedome z neho začali vytvárať budúceho martýra. Otázkou podľa autora ostáva, či si introvertný Tiso uvedomoval svoj postup na piedestál nedotknuteľnej autority, no tým aj absolútnej zodpovednosti, a vlastne politickej i ľudskej osamotenosti. Na konci svojho prezidentského obdobia nemal už vo vládnom tábore ani vážneho súpera, ani rovnocenného partnera. Bol vlastne jedinou integrujúcou osobnosťou zanikajúceho štátu. Zostal sám s obrovským bremenom politickej a morálnej zodpovednosti.

Kniha prináša literárne spracovaný pohľad na život Jozefa Tisa, výraznej postavy našej nedávnej histórie. Kedže jeho životný príbeh nezahŕňal len krátke pôsobenie na poste prezidenta prvej Slovenskej republiky, ktoré je pomerne známe a stalo sa pre mnohých dôvodom na jeho nezmieriteľné odsúdenie, autorka sa zamerala na tie obdobia, ktoré tomu predchádzali a ktoré sú pomerne málo známe - detstvo, štúdiá, začiatky kňazského a neskôr politického pôsobenia. Ženská optika dala knižke osobitý rozmer: vyžaruje z nej pokoj, dobromyseľnosť a láskavosť, a to aj vtedy, keď sa rozprávanie dotýka nepríjemných skutočností, či ostrých názorových konfrontácií. Napriek širokým možnostiam umeleckej licencie, autorka fikciu nezneužíva na deformovanie historickej skutočnosti, naopak, usiluje sa o vecný, kronikársky záznam udalostí vo svetle pravdy. A tak popri pútavom čítaní má záujemca dobrú príležitosť oboznámiť sa aj s mnohými udalosťami a skutočnosťami, ktoré majú potenciál rozšíriť obraz nie len o osobe samotného protagonistu, ale aj o dobe, ktorú žil.

James Mace Ward vo svojom diele podáva komplexný obraz Jozefa Tisa, jednej z najrozporuplnejších postáv európskych dejín 20. storočia. Zaoberá sa jeho rokmi štúdia za kňaza rímskokatolíckej cirkvi, vstupom na politickú dráhu, angažovanosťou na úrovni československej politiky až po funkciu hlavy Slovenského štátu.Ward sa nevyhýba ani najkontroverznejším kapitolám Tisovho života – predovšetkým jeho vojnovému spojenectvu s nacistickým Nemeckom a zodpovednosti za vyvlastnenie, deportácie a napokon aj vraždenie slovenských židov. Zachytáva Tisa ako človeka presvedčeného o poslaní katolicizmu, vášnivého nacionalistu a chladne uvažujúceho politika, odhodlaného chrániť svoju reputáciu aj manévrovací priestor. Publikácia je prvým hĺbkovým rozborom života tejto rozporuplnej osobnosti z inej ako slovenskej perspektívy. Na rozdiel od predchádzajúcich životopiscov J. M. Ward uprednostnil chronologický prístup, ktorý priniesol mnohé prekvapenia.

Priamo najbližšie k pravde. V ranných hodinách dňa 18. apríla 1947 sa v Bratislave konala poprava obesením. Obeťou bol Dr. Jozef Tiso, katolícky kňaz, predseda Slovenskej ľudovej strany (po roku 1925 Hlinkovej slovenskej ľudovej strany) a prezident Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945.Odsúdenie na smrť bolo činom nespravodlivosti a pomsty a správa o ňom ohromila celé Slovensko. Bez ohľadu na to, čo povedali sudcovia Národného súdu, každý Slovák vedel, že v Tisovi stratil čestného a nezištného politika, ktorý vždy mal na srdci národné záujmy a vždy sa usiloval zabezpečiť pre národ jeho miesto na slnku. Tiso sám si bol vedomý dôvery a svojho postavenia v národe. Dve hodiny pred popravou sa rozlúčil s národom týmto vzletným odkazom:„V duchu tejto obety, ktorú prinášam, odkazujem slovenskému národu, aby bol svorný a jednotný v sledovaní veľkého princípu ‚Za Boha a za národ‘, a to vždy a v každom ohľade. Je to nielen jednoznačný zmysel slovenských dejín, ale aj výslovný príkaz Boží, ktorý ako prirodzený zákon On stvoril a do duše národa a každého jedného príslušníka vštepil. Tomuto zákonu slúžil som celý svoj život, a preto sa považujem za mučeníka v prvom rade obrany kresťanstva proti boľševizmu, ktorého sa musí národ nielen v duchu svojho kresťanského charakteru, ale aj v záujme svojej ďalšej budúcnosti všemožne chrániť. Ako si prosím od vás, aby ste v modlitbách svojich spomenuli si na mňa, tak sľubujem, že i ja budem za vás prosiť vševládneho Boha, aby národu slovenskému a jeho životnej borbe ‚Za Boha a za národ‘ žehnal, aby slovenský národ bol vždy verný a oddaným synom cirkvi Kristovej.“

Keď pápež Lev XIII. v roku 1880 otvoril vatikánske archívy na historický výskum, vyhlásil, že Svätá stolica sa nebojí pravdy o svojich dejinách, neobáva sa, že otvorením svojich archívov ponúkne zbrane svojim nepriateľom, ale naopak, je presvedčená, že poctivý výskum historických prameňov zadosťučiní spravodlivosti a vyvráti falošné obvinenia. Obávať sa bolo treba podľa Leva XIII. iba toho, že historická veda prestane nezaujato skúmať pramene a stane sa slúžkou politickej moci a nástrojom ideologicky motivovaných machinácií, a tak sa spreneverí svojmu najvlastnejšiemu poslaniu hľadať pravdu a namiesto poznania o dejinách začne šíriť smrteľný jed.Tieto slová nestratili nič zo svojej univerzálnej platnosti a aktuálnosti ani po temer stoštyridsiatich rokoch, ktoré odvtedy uplynuli. Túžba slobodne, nezaujato a s vernosťou vedeckej metóde sa priblížiť k pravde o slovenských dejinách motivovala aj organizátorov vedeckého seminára Mons. ThDr. JozefTiso, kňaz a prezident, venovaného jednej z kľúčových osobností nielen slovenských dejín 20. storočia, ale v istom zmysle aj jednej z kľúčových osobností historického povedomia slovenského národa vôbec. V týchto intenciách pripravili svoje state aj autori tohto zborníka, v ktorom sa publikujú zásadným spôsobom - zväčša niekoľkonásobne - rozšírené a o text profesora Milana S. Duricu doplnené príspevky z nitrianskeho seminára.

Proces s Dr. Jozefom Tisom, prezidentom prvej Slovenskej republiky bol súčasťou tzv. retribúcie – mimoriadneho povojnového súdnictva, ktoré významnou črtou bolo, že sa stalo mocensko-politickým nástrojom víťazov. V historickej eseji autor vychádzajúc z dobového kontextu stručne a prehľadne poukazuje najmä na uplatňovanie špecifických princípov, akými boli napr. retroaktivita a kolektívna vina, či absencia štandardných procesných postupov.Na Slovensku bol kľúčovým procesom tohto druhu práve Tisov proces, ktorého priebeh a výsledok závažne ovplyvnili ambície komunistov zbaviť sa politických oponentov a úsilie niektorých českých politických kruhov (na čele s Dr. E. Benešom) definitívne potlačiť slovenské národnoemancipačné snahy.

Dr. Jozef Tiso, 1887 – 1947. „Mladoľudáci“ využívali a neraz i zneužívali jeho pasivitu, jeho „politiku menšieho zla“ na presadzovanie vlastných plánov, koncepcií i osobných ambícií. Prezidentovi však prenechávali plnú politickú zodpovednosť aj za svoje vlastné činy.Vedome či nevedome z neho začali vytvárať budúceho martýra. Bol to jeden z dôležitých stupňov Tisovej osobnej tragédie. Otázkou ostáva, či si introvertný Tiso uvedomoval svoj postup na piedestál nedotknuteľnej autority, no tým aj absolútnej zodpovednosti, a vlastne politickej i ľudskej osamotenosti. Na konci svojho prezidentského obdobia nemal už vo vládnom tábore ani vážneho súpera, ani rovnocenného partnera. Bol vlastne jedinou integrujúcou osobnosťou zanikajúceho štátu. Zostal sám s obrovským bremenom politickej a morálnej zodpovednosti.