Komunistický režim

Svedectvo disidenta. Socialistické väznice. Za čo ste sa tam mohli dostať? Aké práva mali kresťania v bývalom Československu? Ako fungovala tzv. „podzemná Cirkev? Ako sa veriaci bránili? A napokon, čo sa udialo počas Novembra 1989? Ako prebiehal proces s tzv. „Bratislavskou päťkou“ a prečo skončilo Hnutie za občiansku slobodu? O tom všetkom a ďalšom sa dozviete v knihe Antona Seleckého Kanál. Kniha s fotografickou a dokumentačnou prílohou, ktorá obsahuje odtajnené informácie Štátnej bezpečnosti. Kniha Kanál vznikala fakticky niekoľko desaťročí, z dobových dokumentov, zápiskov, monitorov a denníkov autora. Je rozdelená do štyroch samostatných častí. Prvá, pod názvom Zvuky ticha zachytáva autorove spomienky, a rámcovo dobu normalizácie od 21. augusta 1968 cez autorove zážitky, a napokon jeho vstup do disidentského obdobia.V druhej časti pod názvom Stopy na betóne autor opisuje začiatok jeho odbojovej činnosti, vrátane zážitkov zo 7 mesačnej vyšetrovacej väzby v pražskej Ruzyni a Justičnom paláci. V tretej časti Na kríži Pravdy už prináša prípady perzekvovaných katolíckych aktivistov na Slovensku ako aj udalosti, ktorými sa autor zaoberá, dokumentuje a ich a posiela o nich správy do mníchovského Rádia Slobodná Európa. Toto obdobie končí „sviečkovou manifestáciou“ 25. marca 1988.V poslednej časti publikácie Kanál pod názvom Bratislavská päťka autor podrobne opisuje vznik Hnutia za občiansku slobodu a jeho činnosť, ktorá vyústila do trestného stíhania piatich slovenských disidentov na čele s Jánom Čarnogurským. Tento súdny proces sa napokon prelína s tzv. Zamatovou revolúciou. Podrobnosti a doposiaľ málo známe fakty, ktoré autor opisuje v tejto súvislosti kladú ešte aj dodnes nezodpovedané otázky týkajúce sa samotného priebehu Novembra 1989. Autor napokon hodnotí opisované obdobie, ako aj súčasný stav spoločnosti v kapitole Malá analýza Novembra. Autor prináša dianie a vývoj hlavne posledných 10 rokov komunistickej totality cez prizmu vlastných zážitkov, čo dáva celej publikácii Kanál akčný rámec.

Dostupné aj v rámci kompletnej edície Viera do vrecka rok 2012.Viacerí Slováci spomínajú na to, ako dobre sa žilo za komunizmu.Bývalý režim ponúkal mnoho tvárí a každého sa dotýkal inak.Zamyslite sa nad skutočnými príbehmi, ale aj nad dôvodmi, prečo sme sa mali „lepšie“…

Poučné pohľady na väzenie. „Bože, ktorý si nás urobil svojimi synmi a ktorý si dopustil, aby sme sa dostali do väzenia, daj nám milosť, aby sme aj napriek tomu verili v tvoju lásku.Daj, aby sme svoje väzenie prijímali ako Kristus a tak ako on znášali jeho ťarchu.Prijmi ho na uzmierenie za naše hriechy a za hriechy celého nášho národa.Poteš a posilni tých, ktorí už nevládzu.Chráň nás pred netrpezlivosťou a nauč nás veľkodušne odpúšťať.Naplň našu dušu úprimnou láskou voči všetkým, ktorí nás obklopujú, najmä voči tým, ktorí nás nenávidia.Daj, nech odtiaľto odídeme všetci ako tvoji opravdiví učeníci a vyznávači.Otče náš! Do tvojej božskej opatery odporúčam celú svoju rodinu, príbuzných, priateľov, dobrodincov a známych.Buď im ochrancom a tešiteľom v mojej neprítomnosti.Do svojej modlitby zahŕňam i tých svojich nešťastných bratov, ktorí ma sem doviedli, ktorí ma zatkli a odsúdili, ktorí ma väznia a strážia. Odpusť im krutosť a nenávisť, ktorou ma častovali.Podľa tvojej vôle i ja im zo srdca odpúšťam.“

Muž spoza hraníc. Dĺžka: 56 min.Muž spoza hraníc je príbehom muža a jeho posolstva o bratstve. Podarilo sa mi preniknúť za prísne stráženú hranicu, ktorá oddeľovala ľudí žijúcich v krajinách za železnou oponou počas rokov studenej vojny. Je to tiež príbeh o bolesti a prenasledovaní kresťanov v mnohých krajinách východnej Európy, živote podzemnej Cirkvi, ale aj hnutí fokoláre a jeho spiritualite, ktorú mu daroval Boh aj pre ateistický svet. Mons. Pavol Hnilica musí tajne opustiť krajinu a v Taliansku sa stretáva s Hnutím fokoláre a jeho zakladateľkou Chiarou Lubichovou, ktorej rozpráva o živote Cirkvi za železnou oponou. Fokolarín Guido Mirti, prezývaný Cengia, ako obchodník opakovane prichádza do bývalého Československa a nadväzuje styky s predstaviteľmi miestnej podzemnej Cirkvi, ktorým prináša dôležité správy z Vatikánu a od predstavených Spoločnosti Ježišovej (jezuitov). V roku 1966 je Guido Mirti zatknutý, väznený v Prahe, následne vypočúvaný, odsúdený a vyhostený z krajiny.

Ako a prečo si komunizmus podmanil Slovensko. Slovensko bolo jednou z prvých európskych krajín, kde nakrátko vznikla boľševická republika. Táto kniha zachytáva sled udalostí, po ktorých sa tu neskôr naplno presadil komunistický režim. Pomocou bohatej faktografie, o ktorú sa opiera, pomáha pochopiť, ako sa mohla diktatúra presadiť bez väčšieho odporu obyvateľov Československa. A následne opisuje teror, ktorý im priniesla. Celý proces zachytáva od prvých prejavov v Rakúsko-Uhorsku až po rozvinutie v Československu v druhej polovici 20. storočia. Od idealistického koketovania s Marxovými myšlienkami po krvavé prenasledovanie tisícov ľudí. Od rešpektovanej slobody názoru jednotlivca po spútanie človeka v zastrašenej a zmanipulovanej mase.

Publikácia sa venuje v slovenskej historiografii doteraz príliš nepovšimnutej problematike vysťahovania komunistickému režimu nepohodlných osôb z veľkých miest, osobitne z Bratislavy. Najznámejšia z akcií je v tomto smere Akcia B, ktorá sa uskutočnila v rokoch 1952 a 1953, a ktorej obeťou sa stalo len v Bratislave takmer 700 rodín. Na základe straníckeho rozhodnutia sa museli neraz z večera na ráno vysťahovať na pre nich dovtedy neznáme miesta, kde boli nasadení na ťažké manuálne práce. Marianna Oravcová zasadzuje priebeh a dôsledky Akcie B do širšieho dobového kontextu, v rámci ktorého opisuje perzekučné mechanizmy komunistického režimu v bývalom Československu aj v širšom stredoeurópskom priestore, charakter legislatívy smerujúci k porušovaniu ľudských práv, mimosúdne perzekúcie predchádzajúce samotnej Akcii B, ako aj rehabilitácie obetí postihnutých vysťahovaním. Popri podrobnej historickej rekonštrukcii priebehu a dôsledkov Akcie B kniha tiež prináša pohľad na problematiku snahy a rehabilitáciu jej obetí, a to tak v roku 1968, ako aj po páde komunistického režimu v roku 1989.

Dňa 25. marca 1988 sa na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave rozvučali modlitby, ako aj desiatky policajných sirén. Zvuk výstražný i zastrašujúci, zároveň však oznamujúci celému svetu mimoriadnu udalosť - zhromaždenie občanov, väčšinou veriacich, ktorí sa napriek hroziacej represii postavili na námestie, aby tu manifestovali verejnou modlitbou svätého ruženca za svoje základné práva. Táto udalosť odhalila v plnej nahote vzťah bývalého tzv. „socialistického systému“ voči svojim občanom. Bola morálnym precedensom a masovým opozičným vystúpením po rokoch normalizácie, odštartovala duchovný pohyb, ktorý napokon vyústil do převratových dní v novembri 1989.Manifestácia na Hviezdoslavovom námestí 25. marca 1988 bola jednotkami Ministerstva vnútra tvrdo napadnutá. Veriaci i ďalší občania sa však nechali bez odporu zbiť a pozatýkať. Takýto priebeh manifestácie na podporu požiadaviek politickej a náboženskej slobody z nej urobil zápas viery proti hrubej moci. Tých niekoľko tisíc ľudí, ktorí v tomto nerovnom boji skrížili zapálené sviečky s obuškami a vodným delami pripomenulo svetu neúnosný politický stav v československej spoločnosti a preukázalo nezlomnú odvahu cirkvi i nezničiteľnosť duchovných hodnôt, ktoré po tvrdých desaťročiach represálií i tichého vyhladzovania preblesli spoločnosťou v novom omladzujúcom plameni.Mena inšpirátorov a organizátorov už legendárnej „sviečkovej manifestácie“ ako fán Čarnogurský, František Mikloško, biskup fán Ch. Korec, Peter Šťastný či ich spolupracovník dr. Anton Hlinka z Mníchova -sú s ňou nerozlučne spojené. Málo účastníkov z tohto zástupu, ktorý v onen pamätný večer platil svoje verejné vyznanie viery modrinami i krvou, je však známych.Im všetkým je venovaný tento dokument, odvysielaný Slovenským rozhlasom 25. marca 1990, na prvé slobodné výročie bratislavského Veľkého vydanie v podobe tohto CD-čka chce byť zároveň skromným vkladom pre uchovanie odkazu tejto udalosti, okrem spomienky ponúkajúcej i motív duchovnej a morálnej inšpirácie, ktorú náš dnešok tak naliehavo potrebuje.Anton Selecký - účastník sviečkovej manifestácie

Kapitoly z pronásledování církví v Československu kolem roku 1950. Publikace obsahuje příspěvky z vědeckého kolokvia Pronásledování římskokatolické církve v Československu v letech 1948–1960, které pořádala Katolická teologická fakulta Univerzity Karlovy ve spolupráci s pražským arcibiskupstvím 6. listopadu 2009. Jednotlivé studie jsou buď detailními sondami do konkrétních událostí, či úvahami o příčinách, průběhu a důsledcích perzekuce křesťanů v Československu na počátku komunismu.

Skutočný príbeh poľského kňaza Jerzyho Popiełuszka. „..aby sme prekonávali zlo dobrom, musíme byť statoční všetci spoločne... Modlime sa, aby sme boli oslobodení od strachu a zastrašovania, ale predovšetkým od túžby po pomste a násilí."(Jerzy Popiełuszko)Pravdivý, dramatický a romantický príbeh o počiatkoch slobody v Strednej Európe. O hrôzach stanného práva v Poľsku a veľkolepom období odborového hnutia Solidarita, ktoré sa postavilo proti komunistickému režimu v osemdesiatych rokoch.Skutočný príbeh poľského kňaza, ktorý sa nedal zastrašiť a nahlas usvedčoval komunistov z klamstiev. Jerzy Popiełuszko, mladý kňaz s charizmatickou osobnosťou a veľkým zmyslom pre humor. Prekonal svoj strach a rozhodol sa oddane pomáhať tým, ktorí bojovali za svoje práva, boli prenasledovaní či odsúdení.Jeho kázne dodávali ľuďom nádej, odvahu nenechať sa zastrašiť a prekonávať zlo dobrom. Počas jednej z pastoračných ciest ho unesú, mučia a zavraždia. Správa o jeho smrti vedie k celonárodnému ústupu. Státisíce Poliakov sa zúčastnia jeho pohrebu, vtedy pochovajú strach a neboja sa vyžadovať pravdu. V roku 2010 bol kňaz Jerzy Popiełuszko blahorečený.Réžia: Rafał WieczyńskiHrajú: Adam Woronowicz, Marek Frąckowiak, Zbigniew Zamachowski...V hlavnej úlohe v slovenskom znení: Přemek Boublík.Réžia slovenského znenia: Ywetta Weiszová

Z denníka väzneného kňaza. Z denníka väzneného kňaza z komunistických lágrov a väzení. Kniha prináša silné osobné svedectvo o praktikách totalitnej moci pri prenasledovaní predstaviteľov katolíckej cirkvi i vzrušujúci pohľad za múry väzníc a táborov nútených prác na Slovensku. Dnešný čitateľ môže získať lepšiu predstavu o tom, čo sa dialo na Slovenská po komunistickom prevrate v roku 1948.

Komunistický režim v Československu v rokoch 1948 – 1989 neumožňoval občanom slobodný prístup k informáciám. Zavedená bola cenzúra, mnohí autori zakázaní, súkromné vydavateľstvá zrušené a náboženská literatúra takmer neexistovala.Ústredným motívom dokumentu Slavomíra Zrebného z Ústavu pamäti národa je príbeh troch kamarátov, ktorým sa stalo osudným prenášanie náboženskej literatúry. Alojz Gabaj, Branislav Borovský a Tomáš Konc boli 12. decembra 1983 na československej hranici s Poľskom zatknutí, väznení a odsúdení na trest odňatia slobody. Súdny proces vyvolal protest verejnosti a na medzinárodnom poli sa mladých chlapcov zastal aj americký prezident Ronald Reagan.Dokument Stopy v snehu mapuje nielen samotné pašovanie literatúry, ale aj tlačenie kníh, samizdatov a ich distribúciu. Súčasne objasňuje motivácie ľudí, ktorí nezištne riskovali vlastnú slobodu, aby napomohli k vnútornej slobode ostatných.

Ako fungovala Katolícka cirkev na Slovensku počas totality? Čo priniesli roky komunistického prenasledovania?

1.zväzok. Celý svoj život som konal nebojácne a otvorene - v duchu kresťanského učenia. V mojom živote bolo obdobie, keď tento postoj bol samozrejmý a ľahký. Boli aj také, keď som za svoje presvedčenie bol prenasledovaný a väznený. Teraz som sa však z obžaloby dozvedel, že každé moje konanie - či už úradné alebo súkromné - označuje sa za tajné, ilegálne a v každom mojom prejave sa hľadá protištátne zameranie. (Generálny biskup Dr. Vladimír Pavel Čobrda)Verná, obetavá kazateľská duchovno-pastierska práca Božích služobníkov, evanjelických farárov, ktorí v čase totalitného ateistického režimu boli pre svoju vieru väznení a trpeli, dodávala cirkvi vierohodnosť, povzbudzovala veriacich a pripravovala príchod slobodnejších časov. (Miroslav Hvoždära st.)Vierovyznanie samé je mŕtva litera, dokument doby a viery otcov. Vierovyznanie ožije len vtedy, keď sa zmocní života a skutkov tých, čo sa k nemu priznávajú. Jedna z vážnych úloh vedenia cirkvi v budúcnosti bude vzbudiť túto živú vieru a vyznávanie Pána Ježiša Krista, a potom sa nemusíme báť ani brán pekelných. (Otto Vízner)Prídem, keď dostanem povolenie. Veru mi ťažko, keď Ti ja mám oznámiť tých osem rokov. Malo sa mi srdce puknúť, keď som to počula. Ale myslím na Božie časy i priestory. Pán vidí i posúdi - nezúfať, dôverovať! Čítam listy: Peter, Pavel, Daniel a pod... A Teba chcem vidieť velkého v utrpení. Keď mi Pán dal tú milosť, živiť deti bez otca - chcem si to statočne vykonať. Meobyčajný údel, no nie? Ťažký a tvrdý, ale krásny. (Z listu L. Havlíkovej manželovi Štefanovi Havlíkovi do väzenia, r. 1953)

Autorka novely Červená hmla pravdivo zachytáva v príbehu niekoľkých priateľov, členov podzemnej cirkvi, realitu čias, následky päťdesiatych rokov na životoch kňazov, rehoľníkov a veriacich, postupné uvoľňovanie v rokoch šesťdesiatych, ktoré sa však skončí normalizáciou.Hlavné postavy nás nenásilne vovádzajú do svojho života a vzťahov, do prežívania každodennej reality, do strachu, ktorý vzbudzovala v ľuďoch ŠtB, ale aj do nádeje, lásky a obety vyplývajúcej z viery a priateľstva. Odhalí sa nám život rehoľnej sestry a kňaza, ktorí - zbavení práva verejne sa priznať k svojmu povolaniu - tajne a v tichosti slúžia ľuďom a Bohu až po stratu života.Prežijeme napätie pri strate veľkej sumy peňazí v banke, napäté vzťahy na pracovisku, kde je členstvo v strane rozhodujúce pre pracovný postup a aktívna viera jeho prekážkou, neustále sledovanie štátnou mocou a strach, ktorý v ľuďoch vyvolávala. No zažijeme i prebúdzajúcu sa čistú lásku dvoch mladých ľudí, pokojnú radosť rodín i veriacich spoločenstiev, napriek všetkému.

Príručka pre školy. Po februári 1948 komunistický režim odštartoval hlbokú premenu slovenskej spoločnosti, do ktorej vnášal nové, často pochybné hodnoty, a naopak, domáce a stáročiami overené hodnoty zatracoval. Zmeny sprevádzali zásahy do každodenného života občana a ovplyvňovanie jeho myslenia a vedomia.To sa stretlo s odporom jednotlivcov i celých skupín občanov, z ktorých viacerí začali aktívne vystupovať proti novému režimu. Odpoveďou bola zvýšená perzekúcia a represia, pričom jej najvyššou formou boli politické procesy. Do roku 1954 bolo na Slovensku z politických dôvodov odsúdených približne 25 000 osôb (do roku 1989 celkovo 71 168 osôb), pričom na popravisku skončilo 45 odsúdených (do roku 1989 celkovo 50 osôb). Najväčšie množstvo osôb bolo odsúdených za trestné činy hospodárskej povahy a slúžili ako nástroj kolektivizácie slovenského poľnohospodárstva. V konečnom dôsledku však politické procesy postihli všetky sociálne vrstvy, profesijné a záujmové zoskupenia.

Očami ŠtB a ulice. Ide o druhé vydanie publikácie, pričom prvé Ústav pamäti národa vydal v roku 2009. Kniha prostredníctvom obrazového materiálu, dobových dokumentov z proveniencie rodiacich sa občianskych hnutí a komunistickej strany, ako aj denných situačných správ Štátnej bezpečnosti zo Slovenska dokumentuje prelomové udalosti konca roku 1989. Koncepcia publikácie vychádza z komparácie pohľadov na udalosti objektívom amatérskych, ale aj profesionálnych fotografov s pohľadom príslušníkov Štátnej bezpečnosti. Materiály ŠtB pritom ukazujú, akou optikou sa táto inštitúcia prakticky až do generálneho štrajku 27. novembra 1989 pozerala na rozmáhajúce sa protirežimné demonštrácie a ich organizátorov – stále ich vnímala komunistickou optikou ako „prostriedok rozvratu štátu".Podstatnú časť publikácie tvoria fotografie. Z prvých revolučných dní je ich málo, čo je pochopiteľné, veď strach z fotografovania na verejnosti sa odbúraval iba pomaly. S rastom eufórie, nadšenia a nádeje na skorú zmenu, rástol aj počet fotografií a videozáznamov. Je medzi nimi aj veľké množstvo málo známych fotografií od súkromných osôb, ktoré dokumentujú priebeh Nežnej revolúcie v jednotlivých regiónoch Slovenska. Fotografie dopĺňajú plagáty, letáky, výzvy, vyhlásenia, karikatúry a humorné kresby dokresľujúce atmosféru revolučných dní.

Kapitoly z pronásledování církví v Československu kolem roku 1950. Publikace obsahuje příspěvky z vědeckého kolokvia Pronásledování římskokatolické církve v Československu v letech 1948–1960, které pořádala Katolická teologická fakulta Univerzity Karlovy ve spolupráci s pražským arcibiskupstvím 6. listopadu 2009. Jednotlivé studie jsou buď detailními sondami do konkrétních událostí, či úvahami o příčinách, průběhu a důsledcích perzekuce křesťanů v Československu na počátku komunismu.