Očistec

Láska k blížnym má rôzne podoby, z ktorých Cirkev – ako starostlivá matka – odporúča do našej pozornosti pomoc „úbohým dušiam“ v očistci. Modlitba a obeta za ne je súcitným volaním k Bohu v mene tých, ktorých hlas už nepočuť a vymizli z pamäti neraz aj svojim najbližším. Akoby sa smrťou všetko skončilo, a pritom pravda je presne opačná: všetko podstatné a večné sa ešte len začína.Brožúru Novéna a modlitby na pomoc dušiam v očistci tvorí: Deviatnik za duše v očistciModlitba za duše na každý deň v týždniKrátka a účinná modlitba za verných zosnulýchHrdinský úkon láskyRuženec za duše v očistciBrožúra je cirkevne schválená.

Očistec a raj. Kniha Dona Dolinda o očistci prináša originálne myšlienky potvrdzujúce existenciu očistca. Je absurdné, aby očistec popierali tí, ktorí veria v Boha, lebo protirečia výrokom Boha, biblickým výrokom a učeniu Cirkvi, ako aj logike ľudského rozumu podporeného vierou.Súčasťou knihy sú poučné úvahy o hriechu, no venuje sa aj téme očistcového ohňa. Pokiaľ ide o nebo, Don Dolindo píše, akoby bol v extáze. Vidí rôzne chóry anjelov, z ktorých sa snaží pre nás ulúpiť záblesky nevýslovnej krásy. Pri bohatom opise slávy Panny Márie sa zdá, že zabúda na všetko ostatné. Kniha obsahuje aj osobitný odkaz na svätú omšu, na jej nekonečné ovocie spásy pre živých i zomrelých. Nechýba výzva zvlášť sa modliť za zosnulých kňazov. Záverečné invokácie sú jemným a spontánnym zavŕšením celej knihy.Čítanie a hlboká meditácia tohto diela je podnetom, aby sme namiesto zbytočných sofistikovaných debát radšej pomáhali našim drahým zosnulým. Oni nevyhľadávajú ozdobené hroby, oni sa snažia čím skôr uvidieť Boha! Často zabúdame na to, že sú živí a že prostredníctvom Krista sú s nami zjednotení oveľa viac než vtedy, keď stáli vedľa nás. A práve preto im musíme poskytnúť účinnú pomoc, aby sa čo najrýchlejšie dostali do nebeského domova, kde šťastiu v Bohu niet konca.Kniha je cirkevne schválená.

Tejto španielskej sestre diktoval sám Pán Ježiš Posolstvá Najsvätejšieho Božského Srdca svetu. V roku 1919 vstúpila do kláštora Družiny Božského srdca v Les Feuillants pri Poitiers vo Francúzsku. Žiadna z tých, ktoré s ňou žili, okrem Matiek predstavených, nevedela nič o jej tajomnom spojení s Božským Srdcom Pána Ježiša.Bola viackrát odvlečená satanom do pekla a tiež bola uvedená do styku s očistcom. Tak plynuli Jozefe dni, za stáleho prenasledovania od zlého ducha, s nebeskými útechami, ktoré poskytovali zjavenia Pána Ježiša, Panny Márie, svätej Magdalény Žofie a svätého Jána Evanjelistu. Poitiersky biskup jej bol pritom oporou. Zomrela vo veku 33 rokov.Zázračné udalosti opísala vo svojom denníku. Vybrané časti denníka, vrátane krížovej cesty, ktorú Jozefe nadiktoval Pán Ježiš, sú citované v tejto knihe. Publikácia obsahuje aj pobožnosť Krížovej cesty, ktorú nadiktoval Pán Ježiš sestre Jozefíne Menendézovej na Veľký Piatok v roku 1923.Kniha vyšla v novom rozšírenom vydaní: Posolstvá Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.

Pokorná rakúska vidiecka žena Mária Simma mala viac ako 50 rokov dar byť navštevovaná dušami v očistci. V tomto úžasnom interview hovorí o svojich skúsenostiach so sestrou Emmanuelou a odovzdáva nám tajomstvá, ktoré jej tieto duše zverili. Táto knižka prináša svetlo o záhrobí a zároveň je zjavením pre tých, ktorí stratili milovaného človeka.

Blahoslavená Alfonza Mária Eppingerová od útleho detstva pociťovala povolanie zasvätiť svoj život Bohu. Kvôli neľahkým rodinným podmienkam to však spočiatku nebolo možné, no napokon vďaka mystickým zážitkom spoznala, že má založiť vlastnú kongregáciu. Je zakladateľkou Kongregácie sestier Najsvätejšieho Spasiteľa a jej život je živým svedectvom a povzbudením do ohlasovania evanjelia v každom čase. Novéna k blahoslavenej Alfonze Márii za záchranu nesmrteľných duší je prostriedkom vyprosovania mnohých milostí pre tých, ktorí to najviac potrebujú - pre ľudí na okraji spoločnosti a na míle vzdialených od Krista.

Narušenie rodinných vzťahov, duševného i telesného zdravia, dedičné závislosti , rodinné tragédie, záhadné úmrtia, to všetko v našich životoch súvisí s neuzdravením rodu a jeho duchovnou zviazanosťou. K oslobodeniu jednotlivcov i rodín je potrebné odovzdať rod do Kristových všemocných rúk a modlitbou dôvery preťať všetky negatívne putá s predkami.

Je predsieňou neba, my si ho však oveľa viac spájame s peklom. Čo ovplyvňuje naše predstavy o očistci a čo o ňom hovorí náuka Cirkvi?

Modlitby za zosnulých. Modlitby za zomrelých.

Meditace o očistci na základě soukromého zjevení autorovi textu, který si z příkazu duchovního vůdce přeje zůstat neznámý. Jde o jasnou a střízlivou zvěst, která byla napsána formou volných, chronologicky řazených listů. Pro snadnější pochopení však byly texty rozděleny na tři části: do první části je zařazeno vše, co se vztahuje k cíli soukromých zjevení a ke způsobu, jak s nimi zacházet; do druhé jsou zahrnuta systematicky uspořádaná ponaučení, která tvoří jakousi rozpravu o očistci; třetí a poslední část se věnuje zjevením duší v očistci. Předmluvu k původnímu vydání knihy napsal Henri Brincard, biskup v Puy en Velay.Titul vyšiel v slovenskom jazyku pod názvom: Pohľad na očistec (2015).

Je jisté, že očistec existuje. Je to dar Boží lásky. I když v něm duše prožívají muka lásky, která byla dříve označována jako očistcový oheň, touží je prožít v plnosti, aby mohly vstoupit do věčné blaženosti.

Umírání a smrt našich blízkých patří k zlomovým okamžikům našich životů. Jak v tu chvíli překonat bezradné mlčení? Kde najít vhodná slova?Knížka modliteb za umírající a zemřelé, vybraných Vojtěchem Kodetem, může pomoci těm, kdo umírají, i těm, kdo je doprovázejí, přijmout přirozenou úzkost ze smrti - s nadějí na život v nebi. Ten, který vstal z mrtvých, totiž svou smrtí přemohl i naši smrt. Smrt nemá poslední slovo. Právě ty, které jsme milovali, je důležité provázet modlitbou, láskou, odpuštěním i prosbou za odpuštění, když se s nimi na tomto světě loučíme. Některé modlitby za zemřelé můžeme použít při každodenní modlitbě, v době zármutku nebo při návštěvě hřbitova, zvláště okolo Dušiček. Modlit se je můžou jednotlivci, rodiny i menší společenství.

V bratislavskom Dóme sv. Martina je dodnes uchovávaná a verejnosti prezentovaná zaujímavá kuriozita: doska a dve plátna s vypálenými odtlačkami pravej ruky. Tieto, ako aj ďalšie znamenia mal po sebe zanechať duch nebohého Jána Clementa Zwespenbauera, ktorý sa v Prešporku v rokoch 1641 – 1642 zjavoval mladej Regine Fischerin.Tento prípad je spomenutý aj v knihe: Utrpenie a radosti očistca (2015).Clement zavraždil človeka a jeho duša za tento hriech pykala v očistci. Od dievčaťa žiadal zariadiť niekoľko vecí, ktoré pred smrťou už nestihol zrealizovať, pričom sa Regina mala postarať najmä o zhotovenie súsošia Piety pre Dóm, vtedy hlavný mestský chrám. Duša Jána Clementa bola napokon vyslobodená a pri oltári s votívnym dielom vyhotoveným na žiadosť mŕtveho vznikol osobitný kult „zázračnej“ prešporskej Piety. Zanikol až v polovici 20. storočia a spolu s príbehom o zjaveniach ducha preslávil naše mesto v takmer celej Európe... Tri storočia sa kauzou mŕtveho Clementa zaoberali teológovia, spisovatelia a parapsychológovia, ktorí väčšinou hovorili o jednoznačnej autenticite udalostí z polovice 17. storočia. Až dnes sa však čitateľ môže prvý raz dozvedieť, aké významné – no takmer úplne zabudnuté – miesto majú tieto udalosti v našej histórii a čo za nimi skutočne stálo... Monografia zostavená na základe niekoľkoročného systematického výskumu totiž odkrýva dosiaľ nikdy komplexne nespracovanú kapitolu z dejín Bratislavy.Patrik Baxa (1992, Bratislava) študuje architektúru na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Dlhodobo sa zaoberá históriou Dómu sv. Martina, pričom výskum orientuje predovšetkým na stavebné dejiny chrámu a na mapovanie barokovej a neogotickej etapy vo vývoji interiérového vybavenia.

Modlitby a činnosti spojené s plnomocnými odpustky. Korunka k Božímu milosrdenství. Růženec a litanie.